21. 7. 2013

Dúhový chlapec 8. kapitola 8/10









Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)

Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !

Obsah: Gareth David L. (17) žil už od narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred  dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého a privilegovaného muža.


Neskôr večer...
Ruku mal voľne položenú na partnerovej hrudi. Na skúšku jemne hrýzol jeho bradavky a dovolil, aby tie prsty prenikli hlbšie do jeho tela. Nemohol sa dočkať toho, až budú nahradené niečím omnoho väčším. Pomalé mučenie, vybičovalo jeho telo takmer na maximum, zovrel ich v sebe obklopil ich svojou prítomnosťou a jeho boky sa pohli vpred, no bol zatlačený späť, nemilosrdne ovládaný. Privlastnil si jeho pery, prsty zmizli a celé jeho telo sa nadvihlo keď pocítil pomalé preniknutie, zastonal, vyrazil oproti nemu a bol opäť zastavený a jemne usmerňovaný tak, aby si neublížil.

§§§
„Povedz, že ešte nemusíme ísť domov...“
Predĺžili si výlet o ďalšie štyri  dni a stále nemali dosť. Garethovi sa nechcelo vrátiť sa ku každodenným povinnostiam.
 „V pondelok musíš do školy, čo úlohy?“
„Mám už väčšinu z toho hotové. Keďže mi všetko posielali, nemám problém sa k tomu pripojiť aj tu...“ veľavýznamne ukázal na Johnov notebook, ležiaci na stolíku vedľa neho. Pracovať pri bazéne nebolo síce najideálnejšie, ale kedykoľvek si mohol odskočiť trochu si zaplávať a páčilo sa mu len tak  si užívať starostlivosť, na ktorú pán B rozhodne nezabúdal. Nehovoriac o zmrzline, ktorú si počas toho horúceho dňa rád doprial. Bola to rozhodne jedna z výhod domu na takomto mieste, on sám to predtým považoval za dosť opustené miesto, ale rozhodne to malo svoje výhody, aspoň čo sa týkalo mileneckých stretnutí.
„Tak dobre, ostaneme ešte...“ naklonil sa k nemu a venoval mu bozk.
„Ešte...“ Gareth spokojne zastonal a pritiahol si ho bližšie k sebe. Tá minulá noc to bolo niečo, žiadne obmedzovanie, žiadne starosti o to, kto vojde ani skrývanie sa. 
Pán B ho však od seba jemne odsunul.
„Ale v pondelok pôjdeš do školy podľa plánu a budeš pripravený, tak ako sa patrí...“
„Samozrejme.“
„Dobrý chlapec,“ pochválil ho a opäť sa nechal vtiahnuť do jeho objatia.
„Prečo si ešte oblečený, poď si na chvíľku ľahnúť ku mne...“ lákal ho.
Pán B v plavkách to tu rozhodne už dávno nebolo.
„Dobre, ale je to len na tvoju zodpovednosť.“
„Jasné, ale poď...“
 „Hneď sa vrátim, len vybavím jeden telefonát a potom som celý tvoj...“
Gareth sa provokatívne vrátil k svojej zmrzline, pomaly si z nej nabral a oblizol ju, pán B sa neubránil úsmevu.
„Tak ty si nedáš pokoj?“
„Ja, nič nerobím, len chcem ochutnať ešte trochu z tej čokoládovej, kým sa roztopí... Dáš si tiež...“
John sa k nemu naklonil a ochutnal.
„Rozhodne je veľmi dobrá...“
A opäť ho pobozkal, lyžička mu vypadla z rúk, hlasno zacengala a prerušila ich opätovné objatie.
„O chvíľku som pri tebe, nikam nechoď.“
„A John?“
Gareth ho prinútil otočiť sa k nemu.
„A nezabudni sa prezliecť do plaviek, jasné?“ žiadal ho nadšene.
„Neviem ja...“
„No tak, sme tu len my... a nebudeš ich mať na sebe dlho...“ prisľúbil mu.
Bola to asi tá najlepšia dovolenka akú mali, rozhodne si želal, aby takýchto výletov bolo čo najviac. Začínal už uvažovať aj o tom, ako prerobiť dom, aby nemuseli chodiť až tak ďaleko.
Sledoval ako jeho partner odchádza späť po schodoch, na prvé poschodie, zrejme aby urobil to, čo od neho chcel. Už sa nemohol dočkať. Lukostrelec v plavkách, bude skvelý... Jeho telo... Sakra, ako môže byť stále taký príťažlivý, aj keď robí toľko vecí, ktoré... Páčia sa mu aj tie jeho jazvy, nehovoriac o tom, že plavky zvýraznia jeho...
Nemohol sa dočkať.
Dal si ešte zmrzlinu.
Nabral si poriadne, aby ho trochu schladil.
Tušil to.
Je zamilovaný...
Skutočne zamilovaný...
Je totálne v kaši...
Miluje ho ako človeka aj s jeho temnou stránkou ako bonusom
A chce aj jeho telo...
A keď pred sebou uvidel pána B zatiaľ starostlivo zabaleného do uteráka, okamžite pochopil, že z toho sa len tak nevyvlečie.
„Zavolal som domov, že prídeme neskôr, Lucy ťa pozdravuje...“ vyhlásil nervózne.
To už Gareth sťahoval jeho uterák a obzeral si jeho čierne plavky. Mal pravdu rozhodne zvýrazňovali všetky jeho prednosti.
Tréning a nebezpečný život mu rozhodne prospieval. Gareth od neho nedokázal odtrhnúť zrak.
Tento muž mu patrí, je celý len a len jeho.
Nežne prechádzal pohľadom po jeho hrudi. Drsne pôsobiaca jazva, rozhodne nekazila celkový dojem.