Dúhový chlapec 8. kapitola 9/10

Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)

Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !

Obsah: Gareth David L. (17) žil už od narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred  dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého a privilegovaného muža. 
Poznámka:  poviedka bude končiť tak ako bolo plánované 10. kapitolou. (Voľné pokračovanie pribudne až neskôr...)

„Čo také s tebou asi urobím? Povedz, čo by si chcel...“  odložil uterák, rozhodne nechcel, aby sa zakrýval. Tú vec nepotrebovali, len by mu kazila výhľad...

Provokatívne našpúlil pery.

„Dáme si preteky?“

„Nie, ešte nie...“

Gareth mu stiahol plavky a prisal sa k tomu, čo práve teraz túžil ochutnať.  Obával sa, že do vody ho nepustí. To by sa mu potom nemohol vôbec venovať.

Pán B ho pohladil po vlasoch a pritiahol si ho bližšie, nie príliš silno, len tak mierne váhavo a dával mu priestor, aby mohol kedykoľvek prestať.

Gareth ho objal oboma rukami, prinútil ho mierne rozkročiť nohy a plne sa oňho opieral, kým nedočkavo lízal a sal. Prijal ho úplne a bezvýhradne. Ochutnal ho tak, ako ešte nikoho iného predtým...

John si ho zobral na ruky a odniesol si ho dovnútra. Bol odmenený rozkošou, ktorej sa nič dosiaľ nedokázalo vyrovnať.

§§§

Po pár dňoch...

V pondelok ráno konečne pri raňajkách uvidel Simona. Bol veľmi bledý, veľa toho nenahovoril, ale aspoň sa hýbal, dýchal a rozprával a všetko zvládal bez väčších problémov.

Sadol si k pánovi B a Lucy. Jeho sestra sa len prehrabovala v jedle, šla totiž do novej školy, tak ju trochu premohla tréma. Bolo už dosť neskoro, tušil, že toho zrejme nestihne zjesť veľa...

Gareth mal však takú skvelú náladu, že sa rozhodol ju povzbudiť a na všetky strany zo seba šíriť len optimizmus.

„Neboj sa, Lu. Budem tam s tebou. To vieš, nie je to až také zlé...“ tušil, že si rýchlo nájde veľa nových kamarátok, keďže ich popularita značne vzrástla, ale dobrých priateliek asi pomenej. No rozhodne to už nebude také tiché, ako keď šiel do tej školy po prvý raz on. Nepredpokladal, že niekto bude robiť problémy, tie decká vedeli ako sa majú správať. Predpokladal, že doma ich na túto zmenu pripravili viac než dobre...

„Tebe sa to povie... ty tam už všetkých poznáš...“

„Max ti pomôže, keby niečo a ja tiež... buď bez obáv, je to len škola ako každá iná...“

Zabralo to. Zahryzla sa aspoň do jedného chlebíka. To bolo rozhodne dobré znamenie.

„Ja... rád by som už šiel domov, ak ti to nevadí... Necítim sa dobre...“ požiadal pána B. Zrak mal sklopený, nedíval sa naňho.

„Nie, nechcem, aby si tam bol sám. Tu sa o teba lepšie postaráme...“

„Ako myslíš...“ hlesol rozrušene. Zrejme ho to ani trochu nepotešilo.

Gareth chápal, že zrejme to už medzi nimi nebude také skvelé ako predtým. Veľmi ho zranil. Simon urobil chybu, provokoval a nevyplatilo sa mu to, ale pán B týmto činom zrejme až príliš narušil ich priateľstvo.

„Po raňajkách ťa čakám v pracovni, Simon,“ celkom pokojne mu oznámil pán B.

Doktor len prikývol, nejedol veľa, len bezmocne hľadel do svojho taniera. Nezávidel mu to, čo bude zrejme nasledovať.  Pán B mal dobrú náladu, ale stále nebolo isté ako to s nimi dopadne. Simon očividne nechcel ďalej preňho pracovať, ale pre Lukostrelca bol dôležitý. To rozhodne nikto nemohol popierať.

§§§

Po Dejepise ho na chodbe zastavil Ismail.

„Hej, Barrowman, máš chvíľu čas?“ rozhodne použil jedno z tých uvoľnenejších oslovení a nie také, ktoré zvyčajne uprednostňovali decká na tejto škole. Už len to ho na tom celom zaujalo.

„Jasné...“ prikývol neisto. Obával sa, že začne riešiť ten papierik. Odhadol to celkom dobre, naozaj mu ho dal on, ale nebol od neho, preto sa cítil tak trochu neisto.

„O jednej robíme nový nábor na lakros a tak, napadlo mi, či by si nemal záujem...“

V škole bolo viacero takýchto športových klubov, niektoré z nich sa zameriavali aj na menej zložité športy.  Práve dnes dostali na hodine výpis s rôznymi krúžkami a s takzvanou mimoškolskou činnosťou. Podľa nového nariadenia v škole pribudla nová voľná hodina pre každého, a mali by ju využiť buď výberom nejakého športu alebo inej aktivity, ktorú škola ponúkala. Nový riaditeľ sa rozhodol obnoviť niektoré športy, keďže škola už dlho akosi nevyvíjala podobné aktivity. Predchádzajúca riaditeľka dávala priestor skôr vzdelávacím súťažiam a matematickým olympiádam. Každopádne športy neboli na škole natoľko rozšírené a nový riaditeľ sa to zrejme chystal zmeniť. Ponuka bola rozhodne veľmi bohatá,  a urobil to tak, že v rozvrhu vznikla medzera, ktorú museli akosi povinne zaplniť niečím novým. Nestretlo sa to vždy s veľkým nadšením. Našťastie škola sa rozhodla podporovať hlavne tradičné športy, ktorými bolo mesto v minulosti známe. Zoznam bol dosť dlhý... Škola mala dostatok vhodného priestoru a dobrých sponzorov, rozhodne to vyzeralo tak, že tento rok bude mimoriadne rušný... Každý si mal povinne niečo zvoliť, na tradičný šport, lakros-  ktorý predtým bol dlhé roky súčasťou školy, ale počas panovania predchádzajúcej riaditeľky výrazne stagnoval, bol vyhlásený konkurz. Už o tom vedel, ale rozhodne neuvažoval o tom, že by sa mal zapojiť.

Gareth svoje meno umiestnil k lukostreľbe, napísal aj svoju úroveň, spolu s ním sa na to prihlásilo ešte pár detí, ale podľa tabuľky to boli prevažne začiatočníci. To mu neprekážalo, aspoň si vybral niečo, čo skutočne dokáže robiť. Tímové športy ho veľmi nelákali.

„Už som si vybral niečo iné...“

„To nevadí. Aspoň sa príď pozrieť. Bude to zábava. Každopádne je to len konkurz... Skúsiš si to  a uvidíš...“

Naozaj ho chcel odmietnuť, ale skôr než sa k tomu dostal, bol už Ismail preč.

Stretol však Maxa, ktorý držal v ruke podobný lístok. Prvú tri hodiny dnes nemali spolu, preto sa stretli až na chodbe.

„Aj teba sa pokúšajú dostať na konkurz?“

„Áno, nuž, ale neviem... nie je to nič pre mňa...“ pošepol mu. Povedať niečo také uprostred školskej chodby bolo nebezpečné. Mohol by vyzerať ako zbabelec.

„Ale však to skúsme... Aspoň nám dajú pokoj...“

„Akú hodinu si dávaš ty?“

„Lukostreľbu. Videl som ťa na zozname tak som sa tam dal tiež...“

„A ja tiež...“ za nimi sa ozval mierne neistý hlas. Bola to Lucy, práve vyšla zo svojej triedy a tvárila sa mimoriadne spokojne.

„A idete aj na lakrosový konkurz... Kedy to bude, chcela by som vás vidieť hrať...“

Našťastie bola v poriadku.

A aj ona si želala, aby to skúsili, tak už viac neváhal. 

Poznámka: Lucy je síce od nich mladšia, ale chodí do školy tam, len do nižšieho stupňa... Je to niečo ako to 8-ročné gymnázium. Niečo také, teda tá ich škola :)