Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)
Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Poznámka: poviedka bude končiť tak ako bolo plánované 10. kapitolou. (Voľné pokračovanie pribudne až neskôr...)
Poznámka: poviedka bude končiť tak ako bolo plánované 10. kapitolou. (Voľné pokračovanie pribudne až neskôr...)
„Ako sa to drží? Ja to stále asi
nemám dobre...“
Max nespokojne držal
v rukách svoj luk. Zatiaľ ešte neprišiel na to, akoby ho mal správne
držať. Lucy naopak už držala ten svoj pevne v rukách a na
začiatočníčku sa aspoň triafala do terča. Učiteľ urobil ďalší okruh okolo nich,
ešte raz urobil jeho kamarátovi kratšiu inštruktáž, tentoraz to už držal dobre.
Gareth sa sústredil skôr na svoj terč. No ich váhanie a obavy mu
pripomenuli jeho vlastnú prvú skúsenosť s lukom, aj keď on sa vtedy cítil
tak trochu inak...
Brunet skepticky uchopil do rúk jeden z ľahších lukov. Jeho
pobočník tu nemal na stenách žiadne ocenenia, aj keď sa o ňom vedelo, že
kedysi súťažil, ale rozhodne nebol jediný. Medzi vyššou triedou sa tento šport
akosi rozmohol, aj keď nie všetci v meste dosahovali nejaké významné
výsledky. Pokúsil sa natiahnuť tetivu, ale bol to len chabý pokus, trochu ho to
zasiahlo do tváre.
Okamžite pustil luk na zem a priložil si ruku k lícu. Nebol
úzkostlivý a neprekážali mu také veci, bol to len akýsi prirodzený impulz. Luk
dopadol na zem. Poriadne to zadunelo. Dvere do takzvanej tréningovej časti domu
sa prudko otvorili. Pán B sa práve chystal na akúsi večeru, bol oblečený v jednom
z tých drahých oblekov, no práve teraz mu ešte kravata voľne videla na
pleciach, gombíky na košeli mal rozopnuté, čím čiastočne odhaľoval svoju hruď. Rozhodne
by malo byť zakázané, aby poručníci boli takí... Predstavoval si, aké by to
bolo, keby sa jej mohol dotknúť, no rýchlo túto myšlienku zavrhol.
„Prepáčte ja...“ sklonil hlavu. Nechcel nič pokaziť ani rozbiť, len ho
to zaujalo.
Očakával, že naňho začne kvôli tomu luku kričať, bol zrejme veľmi
drahý, ale pán B mu len prezrel ruky, a tvár.
„Si v poriadku?“
„Je to len škrabnutie...“
„Trochu to krváca.“
„Ja sa o to postarám... Máte tu niečo na ošetrenie a tak...“
ešte celkom presne nevedel, kde sú všetky veci a bolo to tu také obrovské.
Pán B otvoril akúsi skrinku a podal mu niečo na dezinfekciu.
Gareth to okamžite rozbalil, pocítil slabé pálenie, ale rozhodne nechcel
vyzerať ako žiadna padavka, takže tej troche nepohodlia ani len nevenoval
pozornosť.
Gareth opatrne zdvihol luk a vrátil ho naspäť na svoje miesto. Len
som chcel vyskúšať či je to naozaj také ťažké...“ hovoril veľa, ako vždy, keď
bol nervózny.
„Chcel by si sa naučiť strieľať? Môžem ti to ukázať, pokiaľ mi sľúbiš,
že nebudeš nič brať do rúk bez môjho vedomia. Aspoň, kým sa nenaučíš ako sa má
luk správne držať a používať...“
Gareth sa uškrnul, opäť trafil
stred. Pán B by ho pochválil, keby to videl.
Tak ako vtedy, keď ho začal postupne učiť.
§§§
Neskôr...
Pán B sedel na jeho posteli. To
už bol samo o sebe skvelý darček. Bol oblečený. Aspoň
zatiaľ. Po príjemnej rodinnej večeri, kde preberali všetko, čo počas dňa
zažili, mal svojho partnera konečne
len pre seba.
„Čo Simon dohodli ste sa?“
„Povedal, že potrebuje čas, aby
sa doliečil. Nič mi nesľúbil, ale pozhovárali sme sa a všetko sme si
vyjasnili... Je to s ním ťažké, ale v podstate ho mám rád...“
Gareth to chápal. Bolo medzi nimi
určité puto. Zrejme sa ho Simon snažil chrániť aj pred ním, a rozhodne spolu zdieľali veľa vecí
týkajúce sa Lukostrelca. Preto
nebolo možné len tak Simona vynechať z ich životov.
„Stále platí to, že pomôže Lucy s tvárou?“
„Áno, povedal to a stojí si
za svojím slovom.“
Aj keď rozhodne medzi nimi bude
dlhšiu dobu dusno. To sa nedalo poprieť. To, ako ho držal vo svojich rukách a chcel
ho zabiť, nebolo niečo, čo by mohol vymazať jeden priateľský rozhovor. No John
zrejme nemal chuť ďalej rozoberať túto tému.
„Tvoje prekvapenie, chceš ho
vidieť...“
„Jasné.“
Pán B vstal z jeho postele,
chytil ho za ruku a položil mu ju na stenu blízko jedného obrazu lodiek,
ktorý mal na stene už nesmierne dlho. Pod prstami pocítil niečo mäkké, na prvý
pohľad to nebolo viditeľné, ale keď sa toho dotkol bolo to tam.
John nasmeroval jeho ruku,
stlačil to a zrazu sa časť steny dala do pohybu, a objavil sa vchod
do ďalšej tajnej chodby.
„Nová tajná chodba?“
„Bola tu už aj predtým, ale teraz
je rozšírená...“
Prešiel otvorom a Gareth šiel za ním.
Svetlo sa zažalo, chodba sa uzavrela a oni prešli asi tri schodíky, a jednu
krátku chodbu medzi stenami. Chodba sa ďalej zvažovala tak trochu na hor, ale
bolo to tam útulné a čisté.
John ho zaviedol do spálne
zariadenej v príjemných farbách. Posteľ bola rozhodne veľmi pohodlná a bolo
to tam omnoho väčšie ako v tajnej miestnosti, v knižnici.
„Naše miesto, tu sa nemusíme v ničom
obmedzovať... Je to všetko prispôsobené tak, aby sme mohli robiť, čo len budeme
chcieť... “ pošepol mu.
„Vedie sem cesta aj z mojej izby.
Takže môžeme byť spolu aj doma. “
Gareth sa nechal objať a stiahnuť
na posteľ.
