Názov: Hell Hunter
Fandom: supernatural/reaper
Pár: samifer
Varovanie: mladý, nevinný Sammy, upravený dej, žiadna apokalypsa...
Obsah
(celkový): Samuel Winchester je ľudským lovcom duší. Musí sa postarať,
aby sa uniknuté duše dostali späť do pekla. Túto prácu samozrejme
nerobí dobrovoľne. Pred istým časom jeho otec urobil chybu, ktorej
dôsledkom bolo, že sa Samova duša stala majetkom Lucifera... Celá
rodina sa pokúša pomôcť mu zrušiť kontrakt a Sam si to želá tiež, až kým
sa so svojím zamestnávateľom nezačne zbližovať...
Krátke.
„Pekelný pes, Sammy?“
Starší
brat si ostražito premeriaval čierne šteňa, ktoré jeho bratovi bezstarostne
posedávalo na kolenách. Rozhodne nebol nadšený svojou novou schopnosťou, ktorú
Sam tak okázalo demonštroval. A nemienil sa ani zapojiť do starostlivosti
o tú potvoru. Sam tušil, že
niečo také len tak ľahko neprijme, ale teraz, keď bol otec mimo prevádzky musel
sa o tom s niekým pozhovárať. Potreboval poznať bratov názor na
všetko, čo sa odohralo. Obával sa, že jeho vlastný úsudok je až príliš zastretý
tým, čo cítil.
„Nie
je nebezpečný. Len sa naňho pozri...“
„To nemyslíš vážne!“
„Ale
áno, Dean. A to nie je všetko. Mám tu aj niečo pre teba...“
Podal
mu červený kupón s bratovým menom. Hneď ako sa ho Dean dotkol, papierik
zmizol.
„Sam,
čo to...“
Nick
sa objavil pri nich.
„Takto
si sa rozhodol? Tak dobre, Sammy... Tvoj brat je odteraz voľný...“
Chcel
opäť zmiznúť, ale zastavil ho hlas oslobodeného.
„Budeme
opäť hrať. Chcem späť dušu svojho otca a brata bez nich neodídem...“
„Dean!“
„Ticho,
Sam.“
Lucifer
si ich oboch spokojne premeriaval.
„Prijímam
tvoju výzvu človek... No ak prehráš tvoju dušu už nikto neprijme. Staneš sa
súčasťou pekelnej steny...“
„Nie!“
„Prestaň, Sam. Už som sa rozhodol.“
Akékoľvek
protesty boli zbytočné, starší brat mal na to právo.
„Nick,
prosím, pozhovárajme sa ešte...“
Vládca
pekla blahosklonne prikývol. Premiestnili sa na rušnú ulicu niekde
v Japonsku. Sledoval ako ľudia náhliaci sa do práce pobiehajú okolo nich,
nikto ich nevidel, nikto ich nemohol rušiť. Stáli tam, v aleji sakurových
stromov, vyžarujúcich zo seba príjemnú pohodu. No Sam nebol v pohode ani
len na chvíľu. Pekelný pes sa mu motal pri nohe a upieral naňho tie svoje
prosebné čierne oči, ale ani to ho nedokázalo zbaviť hnevu.
„Preto
si mi dal ten dar, aby si ho mohol zničiť... Chceš sa s nami zahrávať!“
„Dávaj
si pozor na reči, Sammy. Nezabúdaj s kým hovoríš.“
Prehltol
akúkoľvek nevhodnú poznámku, rozhodne nemienil padlého provokovať. Nech to bolo
akokoľvek nemohol by sa mu rovnať, skončil by len doráňaný a zničený a tým
by svojej rodine aj tak nepomohol.
„Prepáčte,
môj pane...“
„To
už znie lepšie. Prejdime sa a pozhovárajme sa...“ zamieril medzi stromy.
Sam šiel neochotne za ním.
„Už
ma pri sebe nechceš?“
„Pravidlá hovoria jasne, nemôžem ignorovať
žiadosť otravného smrteľníka...“
„A
čo ak vyhrá?“
„Skôr
by ťa mala trápiť jeho prehrá. To, čo som povedal nie sú len hrozby, urobím
to...“
„Ja
už nechcem od teba odísť... On áno, nechaj moju rodinu odísť a všetko bude tak ako
predtým...“
„Keby
bolo všetko také jednoduché, nebol by som tu... a takto by sme sa
nerozprávali...“
Ešte
dlho sa spolu prechádzali, rozoberali tú situáciu so všetkých strán, ale jeho zamestnávateľ mu poskytol len veľmi málo
priamych odpovedí.
§§§
Grace šla trénovať Samovho nového domáceho
maznáčika. Stále ešte nemalo meno, celý ten rozruch ho natoľko vyčerpal, že si
na to Potrebovalo sa prebehnúť a on
nebol ešte dostatočne zdravý na to, aby to zvládol.
Sam
trávil čas liečením svojich rán, vo svojej izbe. Dalo by sa povedať, že opäť
upadal do liečivého spánku...
Prišiel
ten deň, keď mali začať hru. Nemohol pritom byť, ale aj tak sa bál, ako to celé
dopadne. Mal nariadené ostať v izbe a čakať.
Približne
o pol dvanástej tam objavil Nick.
„Bol si
oslobodený, Sam. Môžeš opustiť môj dom spolu so svojou rodinou...“
Neveriacky
naňho hľadel.
„Ako
prosím?“
„Dean
získal späť dušu svojho otca... Čakajú
na teba... Už len stačí, aby si vrátil pekelnú zbraň a môžeš ísť s nimi...“
Uvažoval
o tom. Tak veľmi sa na to po celý čas tešil. A teraz, keď táto
situácia nastala, necítil sa ako oslobodený.
„Ja s nimi
nepôjdem. Ostávam s tebou ako tvoj lovec, ale moja duša mi bude opäť
patriť. Ak si ochotný to prijať ostanem s tebou, pokiaľ ma sám nepošleš
preč...“
Otec
bude sklamaný, Dean to nepochopí a možno už s ním nikdy nebudú
hovoriť, ale on sa už rozhodol.
„Ostaň
ako dlho budeš chcieť, Sam. Budeš prvým slobodným pekelným lovcom...“
Bolo na
ňom vidieť, že ho chlapcovo rozhodnutie potešilo.
Sam bol
takisto spokojný, jeho rodina bola v bezpečí.
On bol pekelný
lovec.
To bolo jeho poslanie.
