 |
| BONUS |
varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Danny/Ethan
poznámka:
Keďže do poviedky nechcem dávať všetky bočné línie a zbytočne ju
komplikovať inými pármi, rozhodla som sa popri hlavnej línii pridať aj
bonusové kratšie časti...
Táto časť sa odohráva pred začiatkom poviedky VLK.
Prázdna
stolička. Miesto, na ktorom zvyčajne sedával Stiles nikto
neobsadil. Po škole kolovali rôzne reči o tom, čo s ním bude.
Niektorí týždenný pobyt na území svorky
a následné dočasné vyhostenie nepovažovali až za natoľko prísny trest.
Danny si vypočul rôzne rozhovory, pričom väčšina z mladších vlkolakov bola
presvedčená o tom, že nikomu nebude
chýbať.
Keby
tak len tušili, že... Keby vedeli, čo im včera vyšlo z kociek, tí by sa
čudovali, ale bolo to tajomstvo, nič pre nezasvätených... Každopádne asi by si
rozmysleli, či ešte niekedy budú o Stilesovi hovoriť v zlom. Väčšina
z nich by vlastne už teraz mala pracovať na tom, aby si ich obľúbil,
pokiaľ to samozrejme prežijú... To bola ďalšia vec, na
ktorú bol upozornený... No nateraz mal prikázané len nečinne sedieť, chodiť do
školy a plniť si svoje každodenné povinnosti. Mal tetovanie a bol prijatý do rádu, no obdobie
bezstarostnosti ešte ani zďaleka nebolo za ním, všetko zakrývala temnota,
a to čo sa dozvedeli vyvolalo na ústredí znepokojenie, ale on bol príliš
nízko na to, aby ho poverili ďalším vyšetrovaním. Tak sa staral hlavne
o seba.
Nezapájal sa do ničoho
a na nič nereagoval. Upútal na seba pozornosť mladého alfu, preto bolo
rozumné držať sa v úzadí a starať sa o to, aby jeho zadok ostal pekne v bezpečí. Sadol si dozadu,
čo najďalej od tzv. vlčieho radu. Medzi
obyčajnými ľuďmi sa neobával žiadnych problémov, až kým mu na lavici nepristál
papierik.
Kde
si bol včera? A.
Pokrútil hlavou
a dopísal tam.
Na
rande. Prečo? D.
Mladá lovkyňa Alison
mala veľmi dobrý inštinkt. Ona jediná postrehla to, čomu zrejme nikto neunikne.
Temnota, veľa temnoty v najbližších dňoch. Stiles je na teraz snáď v bezpečí, ostatní nie
a všetko sa navždy zmení. Ako? To kocky neprezradili. Zameral svoju
pozornosť na predanie papierika.
Sedeli tak blízko
a v poslednom rade, nebol problém jej to podať a nikto nám
nevenoval pozornosť.
Kolovanie medzi nimi
nabralo čoskoro na obrátkach.
NEROB
SA. NIEČO CHYSTAJÚ. A.
Chcel jej napísať, aby
odišla z mesta, ale to nebolo potrebné. Lydia dá na svoju kamarátku pozor,
o tom nepochyboval. Každopádne bolo jasné prečo túto otázku adresuje práve
jemu, všetci vedeli, že jeho kamarát je beta vlkolak a zvyčajne mu povie
všetko, čo sa s vlkmi deje, aj keď by som to nemal oficiálne vedieť.
Horúca linka medzi nimi
úspešne pokračovala ďalšou odpoveďou.
Netuším.
Fakt som bol na rande. D.
Klamanie
a zavádzanie už tak trochu bolo súčasťou tajnej práce, na to si musel
zvyknúť. Nebolo iného východiska. Každopádne aj keby sa pokúsil zachrániť
všetkých v tejto miestnosti, nebol boh alebo také niečo, nemohol všetko
ovplyvniť, stačil len jeden chybný krok a všetci by za to zaplatili.
S temnotou nikto nevybabre.
Allison naňho chvíľu
škaredo zazerala, ale napokon mu prestala posielať lístky. Konečne bol pokoj,
až na to, že uprostred hodiny sa dvere zrazu otvorili a dovnútra nakráčal
Ethan. Vyslúžil si za to škaredý pohľad od svojho dvojčaťa, Aiden rozhodne dnes
nemal dobrú náladu, ľudia či vlci všetci boli z neho nervózni.
Keby prišiel ktokoľvek
iný takto neskoro už by mal zápis a musel by sa aspoň ospravedlniť, ale
Ethan len prešiel uličkou medzi lavicami a zamieril dozadu. Nebolo tam
voľné miesto, ale jeden omega a vlčieho radu si pozbieral veci
a pustil ho na svoje miesto, opäť bez akéhokoľvek komentára so strany
vyučujúcej.
„Skončili sme výklad Rómea a Júlie, teraz prejdeme na Hamleta. Otvorte si knihy... pozrieme sa
bližšie na úryvok...“
Ethan zdvihol ruku.
„Áno, Ethan?“
„Zabudol som si knihu.
Môžem sa k niekomu pripojiť?“
To bola ďalšia veta, za
ktorú by profesorka literatúry poriadne zvozila človeka či vlka, čo sa odvážil
prerušiť výklad, ale ona sa len chápavo usmiala.
„Samozrejme, prisadni
si ku komu chceš a čítajte
spolu...“
„Ďakujem, pani
profesorka...“
Ethan
si prisunul stoličku k nemu, naklonil sa tak, aby videl na knihu, aj keď
bolo zjavné, že ho ani pri najmenšom
nezaujíma. Bol až príliš blízko, Danny sa obával, že ho každú chvíľu napadne
a prejde mu to, rozhodne uvažoval nad tým, čo by musel urobiť, aby to
učitelia neignorovali.
Na jeho stole pristál
ďalší papierik a tentoraz nebol od Allison.
Po
škole ťa čakám.
Žiadne meno, žiadne
písmeno. No Danny vedel od koho to je... A neprišlo to práve v tom
najvhodnejšom čase.
Lydia
zjavne chce, aby jej pri niečom opäť asistoval. Už sa vážne nemohol dočkať.
Pomyslel
si nie veľmi nadšene.
Ethan ten papierik
zobral a pokrčil ho, jeho oči na chvíľu nadobudli krvavo červenú farbu.
Jedna z jeho rúk pod lavicou zmenila tvar a Danny pocítil ako mu
pazúry prešli po stehne. A práve dnes si obliekol krátke nohavice, to snáď
nebolo možné, netúžil po ďalších zraneniach, tak tú ruku jednoducho odsunul
nabok. Čo nebol práve najlepší ťah, lebo zrazu bol z nejakého dôvodu na
stole a alfa sa nad ním triasol od hnevu, bolo to desivé...
„Ethan, pusti prosím ťa
svojho spolužiaka...“ prikázala mu profesorka. Zdalo sa, že konečne prekročil
mieru únosnosti.
Neposlúchol. Naklonil
sa nad Dannyho a on zvažoval či použiť nejakú obranu. Dostal niečo od
Lydie ako dar, ale to si chcel šetriť na neskôr...
Aiden vyskočil zo
svojho miesta a odsunul brata na bok.
„Hodina skončila!“
zavrčal.
„Zdá sa, že Aiden má
pravdu... na domácu úlohu si dočítajte celé toto dielo a urobte si
poznámky... budeme pokračovať nabudúce...“
Všetci si rýchlo balili
veci a urýchlene opúšťali triedu. Vrátane profesorky, ktorá takisto na nič
nečakala.
Danny schmatol svoju
tašku. Chcel, čo najskôr zmiznúť. Toto ani zďaleka nevyzeralo dobre, zaútočil
naňho počas hodiny.
„Ty počkaj!“ zakričal
za ním Aiden.
„O čo tu ide. Nič som
neurobil!“ mal dosť tých vytáčok, chcel vedieť, čo to má všetko znamenať.
„Môj brat si ťa chce
označiť... Ak ho teraz pustím urobí to... Zdá sa, že aj jeho vlk ťa chce, inak
by takto nevyvádzal...“ ďalej sa s ním pretláčal, nebolo to vôbec
jednoduché, občas ho aj kopol, aby ho dostal pod kontrolu.
„Obávam sa, že to
nepôjde... Nechcem, aby ma niekto označoval. Som príliš mladý na takéto záväzky
a bez urážky... nie som ani len vlkolak...“
„Toho sa nemusíš
obávať. Postarám sa, aby mal domáce väzenie, až kým ho ten skvelý nápad
neprejde. Dovtedy sa od neho drž čo najďalej. Zavolám ti, keby náhodou nebolo
bezpečné ísť do školy... Teraz už choď...“
„Tak to ste boli vy
dvaja v tej sprche... vy ste... viete sa spojiť do...“
„Áno, boli sme to my,
konkrétne tento tu, ja som ťa chcel radšej zabiť ako označiť. Drž sa ďalej
a čakaj...“
„Skvelé.“
Danny ich nechal, nech
si to vybavia medzi sebou. Niečo také ani
len nepripúšťal. Tak dobre, bol gay, otvorene sa k tomu priznal
a randil s chlapcami, ale alfa... Bolestivé uhryznutie
a spojenie s nejakým vlkom, on predsa nebol taký, mohol ho zabiť, ak
by sa príliš nahneval a prečo by vôbec mal svoj život spájať práve teraz
s niekým, koho ani poriadne nepozná.
