 |
| FINÁLOVÁ KAPITOLA |
Pár: Gareth David/John B. (Ianto Johnes/Jack Harkness z Torchwoodu)
Varovanie: 18+, ostatné veci ešte bližšie
nešpecifikované, ale rozhodne vzťah poručník/zverenec !
Obsah: Gareth David L. (17) žil už od
narodenia v detskom domove, jeho matka ho opustila, otec sa vzdal
rodičovských práv a nikdy ho nenavštevoval. Bol rovnaký ako všetky tie
ostatné deti, ktoré sa stali súčasťou systému. Pred dvomi rokmi sa však objavil muž, ktorý sa stal
jeho poručníkom, a on sa akosi nevedomky stal súčasťou života toho bohatého
a privilegovaného muža.
Poznámka: Máme tu finálovú kapitolu.
Poznámka: Máme tu finálovú kapitolu.
Neskôr...
Prebiehala posledná časť zápasu
a zatiaľ to bolo stále vyrovnané. Gareth uprel jeden rýchly pohľad na
tribúnu.
Sedel tam. Prišiel na začiatku
hry a stále tam sedel. Rozhodne bolo príjemné sa naňho občas pozrieť. Pán
B a Lucy, obaja mu držali palce. Mal tam svoju rodinu a chcel, aby
boli naňho hrdí. A potom to prišlo, podarilo sa mu dobre prihrať loptu,
bola to len asistencia, ale aj tak strelili gól. Podarilo sa to, všetci nadšene
poskakovali. Ešte ostávalo pár minút, ich súperi prešli do tvrdého útoku, ale
nepodarilo sa im skórovať.
Po oficiálnom skončení hry, Lucy
prišla za nimi ako prvá. Už tradične ich oboch vyobjímala. Lucy prišla za
nimi hneď po oficiálnom ukončení hry.
Max si ju pritiahol do náručia
a pobozkali sa. Gareth sa radšej ponáhľal do šatne. Rozhodne nechcel, aby
jeho bratské ja zvíťazilo a pokazilo im tú dobrú náladu.
„Ideme oslavovať, jasné... berte si svoje
priateľky a všetko, rozhodne to musíme osláviť...“ navrhol Ismail.
Gareth tušil, že tentoraz sa z toho nevyvlečie. Niečo
také nemohol len tak ignorovať. No omnoho radšej by venoval pozornosť svojmu
partnerovi.
„Alebo ťa snáď tvoj ocko nepustí?“
„Len aby teba pustila tvoja mama,“ vrátil mu to bez váhania.
Ismail sa uškrnul a poklopal ho po pleci.
„A čo Max? Ten je kde?“
„Ešte vonku.“
Zobliekol si dres a okamžite vošiel pod sprchu. Nabehal
sa teda, riadne. A bolo aj dosť teplo, takže to rozhodne potreboval.
Nedokázal prestať myslieť na svojho partnera. Na to ako
sústredene sledoval ich hru. Najradšej by si šiel vypýtať objatie aj od neho a rozhodne
aj niečo viac, ale na niečo také nateraz nemal nárok.
Rozhodne nemienil ostať na oslave príliš dlho. Chcel si
nájsť čas, aj na návrat do tajnej
miestnosti.
Keď vyšiel von, s uterákom omotaným okolo bokov, Max sa
práve vracal do šatne. Takmer žiaril od šťastia.
„Ty Rómeo, poď už
len na teba sa čaká!“ doberal si ho Ismail.
Jeho kamarát riadne očervenel a niečo mu hovoril, ale
Gareth to už nestíhal sledovať, keďže sa jeho oči akosi upreli na Chrisa.
To akým spôsobom sa naňho díval, ho len utvrdilo vtom, že
oslava nebude až taká príjemná. Nič mu nepovedal, doslova ho ignoroval, ale
odvtedy spolu nemali práve ten najlepší vzťah. Na tréningu mu dával dosť
zabrať. Počul, že dosť ťažko nesie odmietnutie a zvyčajne dostane všetko,
čo si len zažiada. Predtým nebol dôležitý, ale teraz, keď ho pán B uznal za
svojho dediča, zrejme jeho odmietnutie akosi nadobudlo vyšší význam.
§§§
Rozhodne ho nepotešilo ani to, že
oslava sa napokon presunula do Chrisovho domu. Jeho rodičia mali byť niekde na
cestách, tak ponúkol svoj dom. Bolo tam rozhodne veľmi pekne a nič im
nechýbalo, ale Gareth sa tam necítil práve najlepšie.
Čakal na Maxa, ktorý chcel odísť
skôr kvôli Lucy. Pán B jej nedovolil dostať na večierku až tak dlho, pustil ju
len kvôli tomu, že naozaj veľmi naliehala a povedala, že príde presne. Ani
on nemienil ostávať dlhšie. Nebolo to zlé, ale rozhodne nemal záujem pokračovať
bez svojich priateľov. Max chcel radšej odprevadiť svoju priateľku.
Pre istotu tam ani nič nepil. Akosi nedôveroval Chrisovi a nechcel
nič riskovať. Potom čo prežil sa tomu
ani len nečudoval. Každú chvíľu sa mohol objaviť nejaký nepriateľ.
Čakal už takmer tridsať minút, a ak to chcú stihnúť
mali by už nasadať do auta. No jeho kamaráti akosi stále nevyšli z domu.
Chcel ísť za nimi, ale napokon predsa len prišli. Max mal
pod okom modrinu a Lucy ho ťahala za ruku. To rozhodne nevyzeralo dobre.
„Čo sa stalo? Kde ste tak dlho?“
„To nič. Radšej už poďme...“
Max mu nič viac neprezradil. Nedozvedel sa, čo bolo príčinou
hádky, ale podľa toho ako sa Lucy tvárila tušil, že to nebola žiadna maličkosť.
Preto ďalej naliehal, už keď boli v aute, až kým to z nich nedostal.
„Chris ma vyprovokoval. Dobiedzal, až kým som sa neprestal
ovládať. Vlepil som mu a on mi to vrátil... Tak som ho radšej odsotil a šli
sme preč... aby neboli problémy... Bol dosť opitý... to vieš... v poslednom
čase akosi nemá náladu...Ale ako sa takto objavím doma. Keď to uvidí otec, už
ma nikam nepustí!“
„Poď na chvíľu k nám. Zakryjem ti to mejkapom...“
ponúkla sa Lucy.
§§§
Rozhodne to bol veľmi chaotický večer. Max nakoniec zavolal
otcovi a ostal spať v jednej z hosťovských izieb.
Keďže tvár mu dosť napuchla a zakrytie by mu napokon
nepomohlo. Spolu s Lucy pozerali film. Naozaj sa oňho veľmi starala a dala
si záležať na tom, aby bol čo najskôr v poriadku.
Do svojich izieb sa rozišli až dosť neskoro, Gareth prešiel
tajnou chodbou. Bol unavený ako ešte nikdy a nič ho nepotešilo viac, ako
objatie jeho partnera. Kvôli nemu bol schopný nájsť v sebe ešte nejakú
energiu.
„Chýbal si mi.“
„Aj ty mne. Bol si dnes dobrý... ale ten chlapec, Chris... zdalo sa mi, že raz ti podrazil
nohy...“
Gareth myslel, že si to nevšimol. Väčšina z jeho spoluhráčov
to považovala za nehodu, ale on vedel, čo to znamenalo, no nechcel, aby do toho
niekto zasahoval.
„Áno, nuž on je len nahnevaný...“ uložil sa k partnerovi
do postele, pobozkal ho na dobrú noc a privrel
oči...
Pán B ho pohladil po vlasoch.
„Prečo sa na teba hnevá?“
„Odmietol som ho.“
„Nepáčil sa ti?“
„Nikto sa mi nepáči tak ako ty. Som tvoj...“
„No nenechaj to zájsť príliš ďaleko. Bude si dovoľovať čoraz
viac...“
„On prestane.
Postarám sa o to.“
„Pokiaľ budeš potrebovať pomoc, vieš, že som ti k dispozícii.“
„S tým si poradím, ale chcem, aby si ma trénoval aj čo sa
týka boja... aby si... som vedel všetko, čo vieš ty... sľúb mi, že to pre mňa
urobíš...“
„Tak dobre, ale musíš mi sľúbiť, jednu vec... nebudeš sa
pliesť do mojich obchodov ani do toho čo robí Lukostrelec. Naučím ťa ako
bojovať, ale ostaneš mimo tejto veci...“
„Sľubujem.“
Zaspal v jeho objatí.
Spokojný s tým, čo sa mu podarilo dosiahnuť.
Poznámka: ostáva nám ešte epilóg a nová séria. Pokiaľ ste ešte náhodu nezaregistrovali obrázok k novej sérii tak ho dávam sem.
