Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. predpokladaný počet kapitol: 5 + ep.
Už dávno nebol zamotaný
v takom horúcom objatí. Cítil sa úplne vydaný napospas rukám, ktoré ho
mali vo svojej moci.
„Použil by si to, čo som ťa
naučil proti nemu... kvôli mne...“ pošepol mu ten zvodný hlas.
Gareth nevedel, čo by mal na to
povedať. Opäť sa s ním zahrával, alebo ho žiadal, aby naozaj ublížil
svojmu novému objavu. Nebolo to nič
vážne, len taká typická hra pre novinárov. Rozhodol sa dotiahnuť do až do
konca, aby jeho partner vedel, čo všetko by preňho dokázal urobiť.
„Urobím čokoľvek, ak ma vezmeš
späť... chcem sa vrátiť domov...“
Vyhľadal Johnove pery
a ponúkol im všetku rozkoš, ktorú dokázal poskytnúť. Dostal sa pritom do
pomerne nepohodlnej polohy, ale to práve teraz nebolo podstatné. Pán B však
čoskoro prebral iniciatívu, podriadil sa jeho vplyvu, podriadenie okorenené
kvapkou vzdorovitosti mu vždy prinieslo potešenie. B opäť vsunul ruku medzi
jeho nohy, posunul sa nižšie na miesto, ktorého sa smel dotýkať len on.
„Si tu vždy vítaný, to predsa
vieš... Ak je tvoje želanie vrátiť sa ku mne, nebudem ti to odpierať...“ dodal
John, keď mal možnosť opäť rozprávať.
„Si môj syn, je to tvoj dom...“
To slovo v ňom ešte stále
vyvolávalo rozpaky, hlavne, keď sa práve teraz staral o to, aby bol preňho
dobre pripravený.
Gareth ho nedočkavo vpustil
dovnútra. Neželal si nič iné, len mať ho v sebe. Po toľkom dráždení, počas
minulej noci a ďalších návštev, jeho telom otriasala intenzívna túžba.
„Áno, chcem sa vrátiť a pomáhať
ti... starať sa o teba...“
Hovoril mu aj všelijaké nezmysly,
sladké slovíčka... Čokoľvek čo by zahnalo to slovo späť odkiaľ prišlo.
„Prijmeš svoj trest?“
Gareth ho nedočkavo vpustil
dovnútra. Neželal si nič iné, len mať ho v sebe. Po toľkom dráždení, počas
minulej noci a ďalších návštev, jeho telom otriasala intenzívna túžba. Nespokojne
sa vrtel, až kým neboli prsty nahradené mužovým penisom, prenikol doňho čo najhlbšie, cítil ako ho
dokonale vypĺňa...
„Prijmeš svoj trest, Gareth...“
Odvážne prikývol.
Najmenej týždeň zrejme nebude
môcť nikam ísť ani nič robiť bez dovolenia svojho partnera. No stálo to za to.
Potom už prestal myslieť, nebolo
možné sústrediť sa na nič iné len na partnerove pohyby, na to ako si ho bral,
tvrdšie, než zvyčajne...
§§§
Ležal v posteli na bruchu,
už dávno bolo po obede, ale on by aj tak nedokázal urobiť nič iné, len okupovať
tajnú miestnosť.
Pán B mu zakázal prístup na
počítač. Nesmel ani len používať mobil. Tento týždeň mal byť len otrokom jeho túžob a dostal aj menší výprask, ak sa to tak dalo nazvať,
ale bolesť a rozkoš boli s ním vždy akosi príliš blízko seba,
nevšímal si rozboľavené červené pásy na chrbte. Miera rozkoše, ktorú dostal,
prekračovala bolesť natoľko, že si to celé skôr užíval. Nebolo to nič oproti
výcviku, to bolo to pravé peklo, prešiel ním a na niektoré veci už nebol
ani zďaleka tak citlivý ako predtým.
Zmiznúť zo sveta na týždeň nebolo
až také zlé. Jeho partner šiel po nejaké jedlo, tešil sa na to, že si spolu
užijú obed .
Nebolo to len kvôli tomu článku,
kvôli tajnostiam a tak, predpokladal, že jeho otca rozrušila aj správa o jeho
prijatí na kliniku Saint Mary v Glades.
Po skončení školy mal viacero možností, keďže bol synom dediča spoločnosti,
ktorá takpovediac vlastnila celé mesto, mohol si vyberať, ale zo všetkých ponúk
ho najviac upútala práve táto malá zastrčená nemocnica, umiestnená v najhoršej
štvrti, známej vysokou koncentráciou kriminálnych živlov. Pár mesiacov tam žil
ešte ako dieťa, jedna z jeho pestúnskych rodín tam patrila, boli to lepší
ľudia, aspoň čo sa týkalo toho miesta, akoby výnimka z pravidla, mal tam
aj pár kamarátov, ktorých navštevoval, vždy keď v škole odpadla nejaká
hodina a nemusel sa ponáhľať do detského domova.
Prial si začať svoju kariéru
práve tam, na mieste, kde okrem výkvetu kriminálnikov, žili aj pomerne chudobní
a jednoduchí ľudia. Niektorí z nich ledva prežívajúci na hranici
chudoby. Nepredpokladal, že tam sa naňho budú dívať tak, ako zamestnávatelia s ktorými
už robil pohovory. Všetci, ktorí poznali pána B sa mu doslova vnucovali. Chcel niečo dokázať sám,
nielen na základe vplyvu svojej rodiny. Táto úloha však bola značne neľahká.
Len čo pán B zistil, kde chce začínať svoju dráhu doktora, dal mu jasne najavo,
že si neželá, aby niekedy ešte vkročil do tej štvrte. Výslovne mu to zakázal.
Ich hádka pár dní dozadu, bola jednou z najhorších za posledné roky. A keď
sa objavil ten článok, zrejme to partnera popudilo natoľko, že sa prebral pekne
spútaný v okovách.
Práve tento týždeň by tam mal
nastúpiť, no niečo také nebolo vôbec reálne.
Menšia hádka s pánom B bola v poriadku, ale poštvať ho proti
sebe úplne, nebolo vôbec bezpečné. Nemalo by to žiadny význam, bez jeho
súhlasu, by si ho tam aj tak nenechali. Videl to na riaditeľovi tej malej
kliniky, on sám sa čudoval, prečo sa tam vôbec ukázal. Okamžite znervóznel a Gareth
začínal tušiť, že práve od neho sa jeho otec, dozvedel o tom, aké má
plány. Práve preto sa tam ešte zastaví a poriadne si to s ním vyjasní.
Hrabať sa v niečom takom si
však žiadalo čistú hlavu a on bol stále omámený z toho, čo sa ešte
nedávno dialo s jeho telom.
Pán B sa vrátil s polievkou,
skvele rozvoniavajúcou, mala zložitý názov, na ktorý si už presne nepamätal,
keďže kuchyňa mu nič nehovorila, no jej vôňa ho vždy privádzala len na príjemné
myšlienky.
„Dnes špeciálne tvoja obľúbená...“
„Ďakujem.“
Dychtivo sa posadil na posteli.
Prevzal si od pána B svoju tácku a tváril sa pritom možno až príliš
nadšene, keďže jeho partner sa neubránil úsmevu.
