Stalker 2. kapitola 2/3

varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus

pár: Gareth/John a i.
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina.  Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
No počas svojho pozorovania zisťuje, že veci nie sú vždy také ako sa zdajú...

predpokladaný počet kapitol: 10 (delené na 3 časti, po 2 str. 1 kap/6 str.) 

poznámka: prvá kapitola dokončená. Modrým písmom je naznačené to, čo sa odohráva na kamere, prípadne rozhovory, ktoré G. len počúva. 

 

Počas celej tej cesty sa mu pred očami vynárali útržky so včerajšej noci. Najviac mu v pamäti utkvel muž, ktorý ho držal. Ten jeho hlas, teraz, keď už nemal myseľ zastretú, zdalo sa mu, akoby počul svojho suseda, no neveril tomu, že by pán B urobil niečo také. Okrem toho videl ho predsa v sprche, ten muž musel mať len veľmi podobný hlas.

Spôsob akým s ním jednal, bolo na tom niečo, čo nevedel dostať zo svojej hlavy. Chcel sa mu pomstiť, za zničenie svojej ilúzie, túžil ho vidieť zlomeného a bezmocného. No zároveň musel uznať, že sa stretol so silným súperom. Jedným z tých predátorov, ktorých úroveň on ani zďaleka nedosahoval. Bol stále v podstate len chlapcom ticho pozorujúcim okolie, neútočil pokiaľ ho niekto priamo nevyprovokoval. Ešte ani raz nestretol niekoho, kto by ho takto dokázal vyviezť z miery.

Stálo by za to zhodiť ho do prachu a dopriať mu, aby sa dusil vlastnou krvou. Na niečo také však nemohol ani len pomyslieť, keďže ten muž nechal zmyť z jeho tela všetky stopy, ktoré by mohli viesť k nemu. Uložil ho do postele, akoby sa nič nestalo, akoby ho vôbec neponúkal svojmu spoločníkovi. Počas tej noci stratil veľa z toho chlapca, ktorým ešte bol, veľa z toho, čím mohol byť.

Zmenilo ho to, stiahli ho späť na temnú stranu. Vyvolali v ňom túžby, od ktorých sa on sám odrádzal.

Pán B predstavoval stranu svetla, to všetko, čo by chcel mať, keby si dokázal vybudovať taký život, aký mal on. Hlas  tzv. pána B ho však priviedol presne k tomu, čoho sa jeho matka tak veľmi obávala. Chcel byť opäť v ich rukách, želal si to, aj keď sa kvôli tomu nenávidel a bol pripravený proti tejto túžbe bojovať zo všetkých síl.

Každopádne rozhodne toho muža z minulosti zaujal, veľmi sa snažil, aby si to čo najviac užil, lákal ho opäť k sebe pripravený kedykoľvek zaútočiť. Kvôli nemu napokon prijal aj toho druhého...

Dúfal, že sa vrátia a zároveň sa toho bál. Časť z neho potom túžila tak veľmi až to začínalo byť neznesiteľné, ale nebola natoľko silná, aby dokázala vymazať to ako ho ponížili.

Tieto starosti však nateraz odsunul stranou, matka nesmela zistiť, že sa s ním niečo deje. Nepotreboval počúvať ďalšie kázania o tom, že si za všetko aj tak môže len on sám. Naladil sa do svojej zvyčajnej tichej nálady.

Keď vlak konečne zastavil v cieľovej stanici, ešte stále bola tma, tak sa  radšej ponáhľal. Dalo by sa povedať, že teraz už doslova utekal, aj keď ho telo kvôli tomu ešte viac bolelo, po jeho prvom raze to bolo viac než pochopiteľné, tušil, že to tak bude, ale nepredstavoval si, že sa na tom budú podieľať až dvaja muži. Ich zahalené postavy mu prebleskovali pred očami počas celej cesty. Videl ich všade, v každom chodcovi, v každej osobe, ktorá sa naňho pozrela.

Pred ním sa napokon vynorila pomerne rozsiahla predajňa, umiestnená akoby do svojho vlastného skleneného sveta motoriek a doplnkov, toho všetkého, čo bolo zvonka tak viditeľné a predsa tak vzdialené skutočnému svetu.

Garath uvidel svoju matku vo výklade. Naprávala nejaké motorkárske bundy. Pôsobila tak mlado a bezstarostne. Tmavovlasá žena, menom Julia, s dlhým francúzskym vrkočom, ladne sa pohybujúca po predajni, akoby to všetko, čo robila patrilo k nejakému prirodzenému tancu. Mala Garetha otehotnela veľmi skoro, stala sa matkou vo veku, keď na to ešte nebola pripravená. Nikdy ho úplne neprijala za svojho. Ich vzťah aj teraz vnímal len ako určitý druh núteného spojenectva. A takto k nej aj vždy pristupoval, aby zbytočne nevyvolával jej hnev, tým, že by snáď od nej požadoval niečo viac.

Obrnil sa svojou zvyčajnou ľahostajnosťou. Zazvonil pri zadnom vchode, pripravený jej opäť vkročiť do života.

Prišla mu otvoriť s tým istým výrazom ako zvyčajne, neprítomným, bez úsmevu, chladným. Takto by ho zhodnotil ten chlapec, ktorý k nej zvyčajne prišiel s pocitom, že ho aj tak nikdy nechcela. Muž, ktorým sa stal, pochopil, že to je jediný spôsob, akým ho matka dokáže ľúbiť.

Po krátkom a neistom pozdrave ho pozvala dovnútra. Zaviedla ho do malej kancelárie, a posadila na stoličku.

To všetko prebehlo v úplnom tichu. Ani ona nebola príliš zhovorčivá, na ticho z jej strany bol už zvyknutý, rozhodne to bolo príjemnejšie ako to, keď naozaj hrozne kričala.

„Všetko najlepšie, Gareth...“ to mu povedala ako prvé, keď konečne nabrala odvahu začať rozhovor.

Chvíľu na ňu znepokojene hľadel, no netrvalo dlho a pochopil to. Mal narodeniny, naozaj práve dnes. Nespomenul si na to, lebo ten deň preňho nikdy nebol ktovieako dôležitý, patril skôr k tým trápnejším okamihom. Aspoň pokiaľ žili spolu, preto mu to teraz akosi vypadlo z mysle, ako niečo úplne nepodstatné.

Počas jedného takého narodeninového večera, priznala, keď jej rodičia vyčítali, ignorovanie synových narodenín. Zmienili sa o tom, že  sa vôbec nepodieľala na príprave oslavy a ani mu nekúpila darček. Oni jej meno len dopísali na kartičku k ich darčeku, aby nebol kvôli tomu smutný.

Vykričala im, že ona to dieťa nikdy nechcela. Oni ju donútili si ho nechať, len preto, že neuznávali potraty. A neskôr ho už nemohla len tak niekde nechať, už to skrátka nešlo. Myslela si, že spí, ale on to počul. A odvtedy už na narodeniny nikdy nebol doma, ale vždy buď odišiel k starým rodičom a neskôr ich trávil  väčšinou v bare, prípadne na nejakých iných miestach. Gratulácia ho prekvapila. No bolo to o niečo lepšie ako to, keby začali riešiť otázku financií.

„Ďakujem, mami...“  dostal zo seba. Ich cesty sa od seba už aj tak vzďaľovali, nebolo potrebné pripomínať si chyby minulosti. Napriek všetkému preňho urobila to, čo bolo v jej silách,  a naozaj sa veľmi snažila. Zvykol si, že ona má k istým veciam tak trochu iný prístup. Práve preto trpezlivo čakal, kým mu sama objasní čo všetko to bude preňho znamenať.

„Tvoj otec mi napísal.  Chce, aby si od neho dostal darček. Poslal peniaze a ja som vybrala niečo, v tej cenovej kategórii... Viem, že máš rád motorky a tak, som si myslela, že spolu niečo vyberieme...“

To bola rozhodne dobrá správa. Motorky sa mu vždy páčili. Aspoň niečo mal spoločné s mamou a vedel aj jazdiť, ale tá ktorú mal predtým, bola už príliš stará a úplne sa rozpadla. Nebola viac bezpečná, preto musel chodiť metrom. A rozhodne by túto jazdu radšej zamenil za niečo iné.

„Poďme sa na ňu pozrieť,“ súhlasil nadšene.

§§§

 Do práce už dorazil na novej motorke. Bola pomerne jednoduchá a tak trochu staršia, ale rozhodne vyzerala dobre. Kvôli tomu sa musel ešte raz vrátiť domov, lebo si zo sebou nevzal vodičský a doklady. Všimol si, že pani B už na základe jeho súhlasu obstrihala ruže, vyzerali inak, úplne sa zmenil ich celkový zjav, aj keď len z jednej strany. Nemal však čas dívať sa na ruže príliš dlho, dosť sa ponáhľal, aby prišiel do práce na čas.

Obchod s elektronikou bol dnes plný, chystal sa nejaký poriadny výpredaj a zákazníci sa len tak hemžili za rôznymi policami. Stihol sa prezliecť do firemného trička, a hneď už smeroval svoje kroky k hlavnému pultu.

„Šéf ťa volá do kancelárie,“ stroho mu oznámila Pam. Dalo by sa povedať, že mala obchod takpovediac na starosti a bola neoficiálnym šéfom, keďže ten oficiálny svoju prácu flákal. Bola tak trochu nespokojná s tým, že tú prácu nedostala ona. Možno práve preto bola v poslednom čase taká podráždená a nervózna, ale možno súviselo aj s problémami, ktoré mala s manželom. Všetci vedeli, že býva dosť často podráždený a od rodiny toho vyžaduje až príliš veľa.

Tmavovlasý mladík okamžite vyrazil späť do zamestnaneckej časti, kancelária jeho zamestnávateľa, bola na úplnom konci, takmer oddelená od celého toho rozruchu týkajúceho sa nakladania, vykladania tovaru a zákazníkov, pobiehajúcich po predajni, kvôli najnovšej cenovej bombe. Gareth nemusel robiť nič, pokiaľ sa mu do toho práve nechcelo, mal v práci dosť výhodné postavenie, ale nezneužíval to vo svoj prospech. Zvyčajne pracoval veľmi rád, na tomto oddelení ho to naozaj bavilo, nikto ho nemusel nútiť do toho, aby si plnil svoje povinnosti.