varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus, rape non-con
pár: Gareth/John a i.
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
No počas svojho pozorovania zisťuje, že veci nie sú vždy také ako sa zdajú...
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
No počas svojho pozorovania zisťuje, že veci nie sú vždy také ako sa zdajú...
predpokladaný počet kapitol: 10 (delené na 3 časti, po 2 str. 1 kap/6 str.)
Počas
obednej prestávky prezrel záznam z bezpečnostných kamier. Bol natoľko
vykoľajený tým darom, že mu ani nenapadlo skontrolovať takú samozrejmú vec. No
ani tak sa nič nedozvedel, ten človek, ktorý prišiel do obchodu sa díval skôr
nadol, tvár mu takmer nebolo vidieť kvôli šiltovke,
ktorú si zvolil tak príhodne, až zakrývala to, čo by malo byť samozrejme dobre
viditeľné, preto nedokázal nič bližšie rozoznať. A zvolil si aj pomerne
neforemné oblečenie, ktoré zakrývalo jeho postavu natoľko, až bolo ťažké
čokoľvek rozoznať. No rozhodne z toho nemal dobrý pocit.
Pre
istotu si tvár toho muža vytlačil, chcel
sa s ňou pohrať v jednom programe, ktorý mal doma. Možno by sa mu
podarilo tú fotografiu upraviť tak, aby dokázal aspoň niečo rozoznať, ale
nebolo to veľmi pravdepodobné. Darčekovú kartičku si tiež niekoľkokrát prezrel,
no nenašiel na nej nič čo by stálo za zmienku, okrem spomínaného záhadného
odkazu. Usúdil, že bude najlepšie, ak s touto vecou
pôjde za otcom.
Necítil
sa bezpečne, potreboval ochranu niekoho, kto sa v takýchto veciach vyzná
lepšie ako on.
Chcel sa s ním o tom pozhovárať, ale nemal možnosť s ním
priamo hovoriť ani si dohodnúť stretnutie, bolo mu oznámené, že má trest a až
do odvolania nemá povolené žiadne telefonáty, poštu ani návštevy. Znamenalo to, že sa k nemu tak skoro
nedostane, a to ho vôbec nepotešilo.
§§§
Po celý zvyšok svojej služby sa venoval zákazníkom, a vykonával
bežné povinnosti. Podarilo sa mu predať pár vecí a niektorým ľuďom celkom
dobre poradil, deň v práci ubehol tak rýchlo, pomaly sa blížil koniec jeho
pracovnej zmeny. Uvažoval o tom, čo všetko bude robiť, keď sa vráti domov
a či už pán B bude doma. Možno by sa mohol len tak nakuknúť, čo sa u nich
doma deje a prísť na iné myšlienky.
„Ja
už pôjdem... dobre...“ Pam prerušila ďalšie jeho úvahy a vrátila ho späť
na zem.
„A
kto bude dnes zatvárať?“ opýtal sa tak trochu s obavami.
Uzávierka bola už urobená, ale bolo ešte treba tak trochu poupratovať . Necítil
sa však na to, aby v obchode ostal úplne sám.
„Šéf
tu ostal. On sa o to postará. Ostaň s ním a daj pozor, aby bolo
všetko dobre pozatvárané...“
„Áno,
šéfka.“
„Tak sa maj. Prajem ti príjemný večer...“ usmiala sa naňho.
„Aj
ja tebe...“
Sledoval
ako odchádza do svojho auta do bezpečného domova k deťom a manželovi.
Po
jej odchode nastalo v predajni nezvyklé ticho. Zvyčajne tu ani on
neostával tak dlho, ale čakal ho školský deň, preto si predĺžil zmenu,
samozrejme kvôli tomu aby na tom neutrpel jeho plat.
Práve
teraz však musel myslieť na niečo iné, z tmavých útrob zamestnaneckej
časti vyliezol Issac, a poctil ho
svojou prítomnosťou.
Bol
tak roztomilo rozstrapatený, pôsobil dosť unavene, aj keď samozrejme nestrávil
celý pracovný čas vo svojej kancelárii. Na obede sa zdržal o niečo dlhšie,
než by bolo vhodné, no nikto sa to neodvážil komentovať. Niečo také by im neprešlo len tak ľahko. Issac si vedel veci
zariadiť tak, ako chcel a kto sa mu znepáčil, ten sa zvyčajne v predajni
dlho neudržal. A práve teraz sa nedíval na svojho zamestnanca s porozumením.
Gareth
naňho neisto hľadel.
„Pam
ma požiadala, aby som dohliadol na...“ bol prerušený, skôr než stihol dokončiť
vetu.
„Tak si tu ostal ty...“ znelo to trochu zvláštne, akoby nemohol
uveriť tomu, že práve on získal tú poctu dnes ukončiť deň.
„Už
to tak bude.“
„Dobre,
tak to asi budeme musieť urýchliť...“
Issac pristúpil k nemu a objal ho okolo pliec. Robil to
takým spôsobom, akoby to bolo úplne samozrejmé, a oni dvaja k sebe bezvýhradne
patrili.
Strhol
sa. Neočakával od neho takýto typ dotyku a už vôbec nie to, že si ho
k sebe pritiahne, akoby od neho niečo očakával.
Bol
natoľko šokovaný toľkou dôvernosťou, že sa nechal odviesť, ani presne
nesledoval to kam idú.
Ocitli
sa na rozdeľovacej chodbe medzi kanceláriami, z dosahu kamier a toho
všetkého, čo by ich mohlo vyrušiť. Až vtedy ho premohla
zvedavosť.
„Kam
to chcete ísť?“
„Do
malého skladu. Ten musíme dnes skontrolovať...“
Gareth
z toho nemal dobrý pocit.
Malý
sklad, bol teraz už len prázdnou miestnosťou s niekoľkými starými obalmi
a nepoužívaným stolom.
„Ale to nepôjde... Máme to tu len zbežne prezrieť...
nastaviť poplašné, zamknúť predajňu a...“
„K
tomu všetkému sa dostaneme, ale najprv skontrolujeme ten sklad.“
Issac
siahol do svojho vrecka a niečo odtiaľ vybral kľúč.
Ťahal
ho ďalej, nebránil sa. Mohol by, no zbytočne by mu to spôsobilo problémy.
A takým podivným spôsobom ho toto šéfovo jednanie vzrušovalo, nemohol sa
tomu ubrániť. Možno práve tieto zvláštne túžby dostávali mužov z ich
rodiny do takých veľkých problémov, inak si nevedel vysvetliť to, čo ich
všetkých vždy priviedlo do nebezpečenstva.
„Tak
dobre. Ako poviete...“