 |
| BONUS |
varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Danny/alfa dvojčatá
DANNY
„Musíme ísť...“ chladne
vyhlásil Aiden. Okamžite vytlačil svojho brata z postele a prinútil
ho, aby sa začal obliekať. Ethan nevyzeral
vôbec nadšene, nechcelo sa mu, stále hľadel na Dannyho, akoby od neho očakával
podporu.
Ich partner sa však len
obrátil na druhý bok. Pokiaľ chceli odísť, tak to bolo v poriadku. On
radšej bude ďalej spať, akoby sa mal trápiť niečím ďalším. Šamani už predsa
predali jeho zadok alfa dvojčatám, zaslúžil
si za to aspoň jeden voľný deň.
„Nemôže tu ostať
sám...“ namietol Ethan, ale aj tak si
začal obliekať nohavice. Bratova nepríjemná nálada, bola dostatočným dôvodom na
to, aby aspoň vstal z postele a predstieral, že plní jeho príkazy.
„A čo také by sa mu asi
mohlo stať? Exploduje mu snáď zadok?“
„Nemal by si tak
hovoriť o našom partnerovi...“
„Budem o ňom
hovoriť, tak ako sa mi bude chcieť!“ zavrčal naňho.
„To je v poriadku.
Nič mi tu nehrozí...“ neochotne prerušil
ich naťahovanie. Sklopil zrak, keď naňho pozrel Aiden, vyzeralo to rozhodne tak, že práve teraz mu hrozí niečo
nepochybne nebezpečné.
„Ethan, môžeš nás
nechať chvíľu o samote?“
„Jasné, ale...“
„Len choď. Hneď sa
k tebe pridám...“ ubezpečil ho Aiden.
Chvíľu im trvalo, kým
ho presvedčili, ale napokon usúdil, že tak to bude zrejme najlepšie
a poslúchol ich.
„Tak, čo chceš?“
Aiden zotrvával vo
svojom bojovom postoji a dával mu najavo svoju nadradenosť pred ktorou by
sa mal skloniť, ale on nebol vlkolak,
mal len prepožičané schopnosti, a dodržiavanie hierarchie ho nezaujímalo
o nič viac, ako to čo bude mať zajtra na večeru. Každopádne začal si
konflikt s nazúreným vlkom, nebolo práve najlepšie, tak si zvolil inú
formu protiútoku.
„Teba.“
„Som tvoj,“ vyhlásil
takmer bez záujmu. Nepáčilo sa mu to rozčuľovalo ho to, ale nemohol to
popierať. Bol pripravený začať hádku, ale rozhodne nie na to, že sa ho partner
dotkne. A pokúsi sa upokojiť rozhnevaného vlka v ňom.
„Ešte nie si, ale budeš...“
„Mňa nedostaneš.“
No nebránil sa rukám
ovinutým okolo jeho krku ani tesnej blízkosti partnerovho nahého tela. Ani jemnému
bozku, ktorý prepojil ich pery. Nežne. Takmer, akoby ho chcel ubezpečiť, že
nestojí o to ovládať jeho vlka. Opatrne sa odtiahol.
„Chcel by som
s tebou uzavrieť mier. Daj mi aspoň šancu, aby sme sa naučili spolu
vychádzať...“
Nastalo ticho. Obával
sa toho najhoršie, že ho poníži, ublíži mu, aj keď v noci to medzi nimi
rozhodne nevyzeralo ako otvorené nepriateľstvo.
Aiden zúril ako ešte
nikdy.
„Nemôžem ti dať
šancu... Spútal si môjho vlka, ale odo mňa sa ničoho dobrého nedočkáš. Pri prvej
príležitosti ti vyrvem hrdlo. Ak ešte niekedy budeš naliehať na môjho vlka,
budeš to ľutovať! Je to jasné?“
„Áno, úplne jasné...“
