 |
| BONUS |
varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Danny/alfa dvojčatá, Kali/Harris
DANNY
Upokojujúco hladil veľkého čierneho vlka.
Dvojčatá rozhodne vytvorili pôsobivého predátora, ešte
aj počas úplnej premeny. Nikto sa ani len neodvážil priblíži k jeho
nemocničnej posteli. Deaton mu
nariadil, aby ostal na jednu noc, keďže jeho imunita bola kvôli veľkému počtu
škrabancov značne narušená a musel dostávať špeciálne bylinné obklady, aby
nedostal jeden zo záchvatov život ohrozujúceho kašľa. Dvojčatá jeho pád počas
hry úplne šokoval, doteraz si zrejme neuvedomovali vážnosť toho, čo sa medzi
nimi stalo. Natoľko ich to rozrušilo, až sa akosi zasekli v tejto úplnej
podobe a nikto nevedel, kedy presne sa zmenia späť. Preto ich nechali
s ním, aby mali možnosť sa upokojiť.
„Už by ste sa mohli premeniť... No tak, nič mi nie
je...“ dohováral im.
Počas noci nemohol zaspať, kvôli tomu, že skončil na
bruchu, keďže jeho chrbát by ho inak neznesiteľne pálil. A všetky tie obklady
zo seba vydávali dosť silnú vôňu. Preto skončil pri hladkaní a utešovaní
nespokojného vlka.
Vlk jemne oblizol jeho ruku, ale inak nedal najavo, že
by sa chystal tých dvoch pustiť von. Bol stále ostražitý, a neustále sa
obzeral. Neboli totiž jedinými osobami na tomto oddelení. Okrem nich tu bol aj
Harris, tentoraz už nie kvôli svojim zraneniam, ale kvôli uhryznutému mláďaťu.
Jedno z jeho silnejších súrodencov, nepochybne nejaký mimoriadne snaživý
novonarodený alfa, uhryzol mladšieho brata do krku, a nehojilo sa to veľmi
dobre. Mláďatá boli na túto stránku ešte citlivé, a keďže ten malý nebol
alfa, hojilo sa to dosť ťažko a zrejme by to nemusel prežiť, kvôli svojej
očividnej krehkosti.
Vlk zavrčal, srsť sa mu naježila, keď niekto pristúpil
bližšie k ich oddeľujúcej plachte. Deaton tu nemal toľko miesta ako
v bežnej nemocnici a zvyčajne to ani nebolo potrebné.
„,To nič...“ napomenul vlka a pre istotu ho držal
bližšie pri sebe, aby sa mu náhodou nevytrhol. Nechcel spôsobiť nikomu zbytočné
zranenia, pokiaľ by to náhodou nebolo skutočné ohrozenie.
„To ste vy, pán profesor?“ opýtal sa pre istotu, keby
to náhodou predsa len bol niekto z alfa svorky.
„Áno, Māhealani...“ chemikárov hlas znel mierne
podráždene a unavene.
„Ako sa má váš syn?“ opýtal sa čisto len zo
zdvorilosti a možno aj kvôli tomu, že sa potreboval s niekým
pozhovárať.
„Už lepšie, pomaly sa z toho zotavuje...“ dodal
už omnoho miernejším spôsobom.
Neočakával, že ich konverzácia bude pokračovať.
Profesor vždy býval dosť odmeraným typom. A študenti preňho boli len
nutným zlom a nižšími bytosťami.
„Prečo nespíte?“
„Nedá sa to. Kvôli tým obkladom a tak...“
„Môžem na chvíľu odhrnúť záves?“
„Áno, ale opatrne...“ ani len nevedel prečo, ale
súhlasil s tým. Možno cítil akúsi solidaritu s týmto človekom, keďže
aj on nedávno získal nedobrovoľný status partnera alfa vlkolaka.
Keď bol záves odsunutý, uvidel mláďa ležiace
v malej ohrádke, takisto zabalené do podobných obkladov, aj keď nepochybne
s iným zložením, ale tie jeho boli omnoho menšie. Oči malo otvorené
a neustále sa krútilo, keďže obväz na krku mu značne prekážal a márne
sa ho pokúšalo odstrániť. Opäť bolo vo vlčej podobe, keďže v ľudskej sa
zrejme cítilo ohrozené.
Harris bol bledý, zničený, už len z toho, ako
vyzeral usúdil, že žiť s Kali rozhodne nepatrí k ľahkým
záležitostiam.
„Ani môj syn nevie zaspať...“
„Skúste ho pohladiť... Možno sa upokojí, ale len veľmi
jemne...“ poradil mu. Rozhodne tým nemohol nič pokaziť.
Harris opatrne pristúpil k vĺčaťu, chvíľu váhal,
kým začal naozaj podľa toho, ako mu to poradil hladkať rozrušené mláďaťa. Pod
jeho dotykmi sa trochu uvoľnilo a napokon spokojne privrelo oči.
„Má už meno?“ opýtal sa, aby ho trochu rozptýlil.
„Nie, on nemá. Kali ho nechce pomenovať, lebo je vraj
slabý... Myslí si, že aj tak neprežije.“
„A čo si myslíte vy?“
„Podľa mňa sa mýli.“
„Tak mu dajte meno vy. Ste jeho otec. Máte na to
právo.“
Danny sa chystal ešte niečo povedať, ale profesor mu
len poďakoval za pomoc a zatiahol záves.
Tak sa vrátil k upokojovaniu svojho vlastného
vlka. Do rána boli dvojčatá opäť na nohách. Danny si napokon nad ránom aj
trochu pospal, ale nie dostatočne na to, aby bol úplne oddýchnutý.
„Prepáč nám to, čo sme urobili...“ začal Ethan.
„Veľmi nás to mrzí...“ dokončil Aiden.
„Tak dobre, tentoraz vám to prejde, ale nabudúce si
dávajte väčší pozor... Nehojím sa tak dobre, ako vy...“ pripomenul im, aby na
to v žiadnom prípade nezabúdali.
Aiden odhrnul záves a naskytol sa im pohľad na
niečo, čo sa len tak nevidí. Profesor Harris sa otvorene postavil Kali.
„Chcem, aby mal náš syn meno. Nedovolím, aby si ho
odsúvala len preto, že nie je alfa!“ rozhodne to bol opäť ten Harris, ktorého
poznal z hodín a jeho typický nadradený tón hlasu.
Na Kali tento spôsob očividne zabral, držala svojho
partnera za ruku a tváril sa tak trochu hrdo, akoby čakala na to, že sa aj
v ňom prejaví kúsok tej dominancie.
„Áno, máš pravdu, Adrian...“
