 |
| BONUS |
varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Danny/alfa dvojčatá, Derek POV
O pár hodín neskôr...
DANNY
Triasol
sa. No netrvalo dlho a celé telo mal ako v ohni.
„Má
vysokú horúčku. Musíme ju zraziť..."
Počul
ako Deaton vkladá do vane ľad. Jeho hlas znel vážne, keď hovoril o jeho
zdravotnom stave. Vedel, že je na tom dosť zle.
Aiden
ho opäť zdvihol do náručia. Nechcel tam ísť. Do tej ľadovej vody, kde bude cítiť, ako jeho
kúzlo bojuje proti túžbe vyliečiť sa. Potreboval viac času, no nevládal sa
svojmu partnerovi brániť. Bol úplne
oslabený a bezmocný ako dieťa. Partnerovo objatie bolo preňho jedinou
príjemnou súčasťou celého toho procesu. Neviditeľný znak spárenia mu zvierala
surová bolesť. Jemné vlákna ich
prepojenia vyťahovali všetku silu na prežitie z mladého alfu. On si to
ešte neuvedomoval, netušil, že Danny ho schválne oslabuje, ale čoskoro to
pocíti na vlastnej koži a nielen on. Celá alfa svorka sa bude triasť o životy
ich partnerov a chuť k boju vystrieda túžba starať sa o nich,
rozbehnúť sa k nim a pred všetkým ich chrániť. Starostlivosť
o zraneného partnera je aj pre nich prvoradá, ich vlci im nedovolia
bojovať tak, akoby mali, budú sa sústrediť len na to, ako im uľaviť od bolesti.
Nebolo to ešte úplne hotové, sám by to nedokázal Lydia tiež živila to
zaklínadlo na svojej strane, ale aj tak ešte potreboval čas, aby sa dokázalo
naplno rozhorieť. On ako zdroj riskoval tým svoj život, ale bola to jediná
možnosť, ako uľahčiť situáciu pôvodnej svorke. Preto sa mu nepáčilo, že sa
pokúsili znížiť jeho horúčku, už aj tak sa to celé dosť ťažko udržiavalo.
Dokázal
len pohľadom partnerovi naznačiť, aby to nerobil.
„Pokojne,
Danny... Je to nepríjemné, ale nebude to dlho trvať..." tíšil ho Aiden.
Perami
opäť naznačil svoj nesúhlas. Ešte to neskončilo. Lydia mu nedala vedieť, že už
prišiel čas, na ukončenie zaklínadla. Dovtedy nesmel ani na chvíľu prerušiť tie
pekelné muky. Závisel od toho osud svorky, životy mláďat. Jeho partneri,
takisto zapletení do celej tej záležitosti, stáli na Deucalionovej strane.
Urobiť to tak, aby nikto z nich nemusel zomrieť, bolo nesmierne ťažké. Takmer
ako spojenie nespojiteľného a vyžiadalo si to všetky sily mladého šamana.
Cítil, že aj Lydia začína postupne slabnúť, ale ten správny impulz stále
neprichádzal. Cez ich puto vnímal len jej strach, bolesť a vyčerpanosť všetkých
jej energických rezerv. Chlad prenikol do jeho tela, keď ho Aiden opatrne
vkladal do ľadovej vody.
„Ethan..."
zamumlal bolestne.
Cez
ich spojenie cítil nebezpečenstvo. Duch vlka mu našepkával nepríjemné
predstavy. Čo ak sa jeho partner zraní? Čo ak to celé len viac zhorší
rozdráždením alfa svorky? Chlad osviežil jeho myseľ. Pomaly sa vracal späť
z toho hmlistého sveta plného prílišného tepla.
„Bude
v poriadku. Postará sa o seba."
„Aiden,
ja... chcem vás tu mať oboch... ja... Et... “
„Čoskoro
sa k nám vráti... Musíš byť trpezlivý."
Danny
cítil, ako chlad bojuje s jeho vnútorným ohňom.
Len
toto kúzlo dokázalo vytvoriť paradox a narušiť obranu temných šamanov,
nebolo priamo zoslané na alfa svorku, preto fungovalo aj napriek tomu, čo so
sebou urobili.
DEREK
Boj
naplno prebiehal, krvavý, brutálny, no pôvodná svorka sa držala, kvôli výraznej
pomalosti členov alfa svorky. Pohybovali sa akosi zvláštne, ľuďom to
pripadalo dosť intenzívne, ale ako vlk vnímal istú ťažkopádnosť. Kali sa každú chvíľu niekam obzerala,
niekam dopredu, a utŕžila niekoľko úderov, len preto, lebo zjavne nedávala
pozor. Všimol si, že si dosť často trie miesto, kde zrejme mala znak spárenia.
On sám si prebíjal cestu k pôvodcovi tejto menšej vzbury. Nebolo možné používať žiadne šamanské kúzla
na členov alfa svorky, zistili to hneď ako sa Morrellová pokúsila brániť proti
Kali, ktorá sa ako prvá podujala na to oddeliť ju od Dereka. Jej vlastné
zaklínadlo sa k jej vrátilo, niekoľko minút strávil tým, že bojoval
s Kali a snažil sa zabrániť tomu, aby sa dostala k jej nehybnému
telu. Až keď sa Morrellová prebrala a tentoraz začala bojovať tou palicou,
ktorú si zo sebou priniesla, tvrdila, že tá rozhodne nič odrážať nebude, mohol
sa dostať do stredu toho celého konfliktu. Alfa vlk v tejto veci nemal na
výber.
Kým
neporazí Deucaliona, nebude môcť odísť domov a jeho mláďatá a partner
budú musieť žiť v strachu. Hnev jeho vlka rástol každým okamihom, no
netušil, či to bude stačiť. Poznal Deucaliona
ešte z doby, keď bol alfom svojej vlastnej svorky. Vytvoril si ju po
získaní alfa statusu, len pár týždňov po vylúčení z pôvodnej svorky. Boli
ako rodina, myslel si, že alfa by mal byť taký ako on, že to perfektne zvláda,
a vždy, keď počas svojich ciest prišiel na jeho územie, nebol odmietnutý ani ohrozovaný. Niekoľko týždňov
strávil vtedy v jeho vtedajšom hlavnom dome, zotavoval sa zo svojich rán.
A Deucalion ho nechal schovávať sa pred svetom, tak ako ho to učili, až
kým nebol plne pripravený čeliť realite.
Nevedel,
čo presne rozpútalo to peklo v ňom, čo ho úplne odviedlo od tejto
prirodzenej potreby vlka a vtiahlo ho do potrieb protichodných. Už nikoho
nechránil, zhromažďoval okolo seba len silných, len tých, ktorí mu mohli dať
niečo, čo by vyhovovalo jeho plánom. Dokonalá alfa svorka bolo to jediné, čo ho
zaujímalo. Nebolo vo ňom nič z toho životaschopného vlka, všetkými
rešpektovaného a obdivovaného vlka.
Jeho
spôsoby vyvolávali rozruch a značné znepokojenie, kvôli rúcaniu toho, čo
bolo pre vlkov prirodzené. Získal silu, za cenu, ktorá sa ostatným hnusila, naplno
pracoval na tom, aby ho nič nedokázalo odviesť od svojho cieľa.
Alfa
svorka bola pre nich takmer ako ochorenie, ktorého sa nemohli zbaviť, niečo
neprirodzené, šialene nebezpečné.
A Derek
tu teraz stál pred tým slepým mužom s paličkou, pred osobou
z minulosti aj súčasnosti a jeho úlohou bolo to ukončiť.
Jeho
vlk vo vnútri zúrivo vrčal. Nechápal, nemohol sa s tým stotožniť. Desila
ho predstava niekoho takého na jeho území.
„Tak
si prišiel, som rád...“ Deucalion prevažoval každé z tých slov na jazyku,
ale aj on sa pohyboval akosi nemotornejšie ako zvyčajne, paličku zvieral
o niečo silnejšie, a mračil sa... nielen tak pre výstrahu, skôr to
vyzeralo, akoby ho niečo bolelo.
„Odíď
z môjho územia!“ Derek počul ako jeho vlk prevzal kontrolu nad jeho hlasom
a hovorí aj to, čo si chcel nechať na neskôr.
„Je
to aj moje územie... bolo aj moje, ty to vieš... Mal som sem vždy prístup
povolený...“
Deucalion
obišiel bojujúcich vlkov, začínali sa rozostupovať tak, aby okolo nich
vytvorili kruh.
Derekov
vlk zbieral všetky sily, hľadal všetky tajné rezervy, vrátane tej, absolútne
neovládateľnej. Bolo to niečo nevysvetliteľné, niečo jemné, príliš jemné na to,
aby tým dokázal disponovať, spájalo ho to s niečím, čo matka nazývala ich
tajným darom.
Jeho
pozornosť upútalo dievča, kľačiace na kolenách, vlasy mala rozstrapatené
a ruky si zúfalo tisla k telu, chvela sa, tvár sa jej leskla, oči
horeli, a nakláňala sa na jednu stranu, akoby mala značné ťažkosti, už len
udržať sa v sede.
Neupútala
ho ani tak ona, ako kúzlo, ktoré ju obklopovalo, silné vibrovanie moci,
pretekalo ňou tak rýchlo, až bolo takmer nemožné, aby to také dievča vydržalo.
Nemohol
od toho výjavu odtrhnúť zrak, do reality ho vrátil až úder, rozbil mu ústa
a donútil ho klesnúť na zem.
„Moja partnerka robí všetko pre to, aby
vás zachránila...“
„Tak
prečo ju nezastavíš?“
„To
nemám v úmysle. Aj tak je to len medzi nami... My dvaja o tom
rozhodneme... Zvládnem bolesť, nevadí mi, od nej je to viac než príjemné...“
poznamenal takmer spokojne.
„Kde
je tá druhá, čo ste s ňou urobili?“
„Ja
vôbec nič.“
Deucalion
ho chcel udrieť opäť, ale nemohol dokončiť pohyb. Rukou si siahol na svoj znak
spárenia. Na chvíľu privrel oči, Derekov vlk vyštartoval do útoku. Bol
zastavený vlkolakovou palicou. Prelomil ju na dve polovice a odhodil za
seba, čím jasne alfovi naznačil, že nebude až takým ľahkým súperom.
Poznámka: Začala som opravovať bonusy. A zas mi tam niečo nesedí v číslovaní, to je hrozné. Dávam si záväzok poriadne číslovať.
