Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. predpokladaný počet kapitol: 5 + ep.
Hodnotenie len a len pre vás :)
„Si si tým istá... zdá sa mi, že
v oficiálnom vyhlásení bolo uvedené niečo iné...“ úplne mu vtedy stačilo to, ako si prečítal,
že jeho manželka bola zastrelená. Nikdy netúžil po nejakých ďalších detailoch,
ale táto ulica sa mu s tým jednoducho nespájala.
„Áno, povedal mi to, keď som
argumentovala podobne ako ty...“
„Mne nechcel povedať nič.“
Nemal by jej hovoriť také veci,
prvý za ktorým by mal ísť by mal byť on, ale... Nebol doma a nemohol
s ním len tak hocikedy hovoriť, keďže všetko bolo už aj tak dosť
komplikované. Lucy si s ním tiež zrejme vytvorila bližší vzťah.
„Zato ty mu musíš vždy hovoriť
všetko!“ zamračila sa a dala si
ruky vbok.
„Ja som mu nič nepovedal!“ bránil
sa už akosi zo zvyku, aj keď vedel, že má dôvod sa naňho kvôli tomu hnevať.
„Dnes ma privítal s tým, že
chce, aby Oliver k nám prišiel na návštevu. Predpokladám, že je to tvoja
práca.“
Gareth sa nervózne vyhýbal jej
pohľadu.
„No... tak trochu mi to
uniklo...“
Lucy to však vôbec nenahnevalo až
tak ako očakával.
„Tak to vidíš. Pozval aj toho
tvojho sme na tom rovnako...“
„Môjho?“
„Áno, chlapec z časopisu...
Už to má spočítané...“
Ani len nechcel pomyslieť na to,
že zrejme nie je vôbec ďaleko od pravdy.
„Kedy prídu?“
„Už dnes večer.“
„Fakt skvelé.“
Radšej sa rozhodol skočiť späť do
bazénu, aby nemusel myslieť na tú katastrofu. Netušil, že jeho partner má také
úmysly. Myslel si, že trestom sa to celé vyriešilo, netušil, že ho plánuje
takto konfrontovať s osobou, ktorú údajne nechce.
Ak by sa mal priznať, tak to bol
naozaj sympatický chlapec, ale nemohol s ním robiť veci, aké robil
s B. Chcel ho tak trochu inak, možno ako zásterku, možno len ako urobenie
rozruchu... Nič výnimočné si od toho ani len nesľuboval, no pozvanie do ich
domu znamenalo dosť veľké problémy, hlavne preňho. B zrejme rozseká toho
úbohého chlapca na kúsky, a nebol si istý, či obrazne alebo doslova.
Necítil sa preto o nič
lepšie, ani keď uvidel svojho otca prichádzať z domu. Zrejme sa už musel
vrátiť a oni si to kvôli svojmu rozhovoru ani len nevšimli.
„Ahoj, otec...“ Lucy mu venovala
bozk na líce, a pokračovala v jedení keksíkov.
Gareth zamieril rovno
k nemu. Toto si museli okamžite vyjasniť skôr než dôjde k niečomu čo
by mohli obaja ľutovať.
„Môžem na chvíľku...“ opýtal sa
po tak trochu rozpačitom pozdrave z jeho strany.
„Áno, samozrejme...“
Gareth si prehodil cez plece
uterák a zamieril s otcom po cestičke vedúcej späť k domu.
Presnejšie povedané k tej časti, kde začínala jedna z chodieb vedúca
do ich tajného útočiska. Zistili, že budú potrebovať aj tajný priechod von,
preto prebudovali celú chodbu tak, aby sa mohli po prípade dostať do tajnej
izby aj zvonku, no tu vykonal pán B omnoho prísnejšie opatrenia, preto si obaja
museli pamätať pomerne zložitý kód, pokiaľ si chceli takýmto spôsobom krátiť
cestu. Bola tu aj menšia pasca, ktorá sa mohla spustiť, pokiaľ bolo príliš
veľakrát zadané nesprávne číslo. Nebola smrteľná, ale danú osobu by rozhodne
zdržala na istom mieste, a dostatočne zastrašenú na to, aby sa viac
o niečo podobné nepokúšala.
Zvonka to vyzeralo ako starý
nepoužívaný kód na zámok, neboli tam ani žiadne dvere, aspoň zvonka to tak
vyzeralo.
Pán B zručne naťukal kód,
vyskúšal podlahu a keď sa neozvalo žiadne varovné pípnutie obaja zapadli dovnútra.
Gareth sa okamžite ocitol v partnerovom
pevnom objatí. Zaútočil na jeho pery a odmietal ho pustiť, kým nebude
natoľko spracovaný, aby sa s ním dalo hovoriť o tom nešťastnom
rozhodnutí. Možno nebude môcť zachrániť z jeho rúk nemocnicu, ale aspoň
pomôže osobe, ktorá sa akosi nie tak celkom vlastnou vinou priplietla do ich
vzťahu.
Pán B si ho zdvihol do náručia,
celkom ľahko. Pritisol sa nohami o jeho boky, ešte stále čiastočne mokrý,
ale spokojný s tým, že sa môže partnera dotýkať.
„John, môžem sa ťa na niečo
spýtať?“ začal neisto, keď ho už pán B ukladal do ich postele. A tváril sa
pritom mimoriadne spokojne.
„Áno, isteže...“
„Prečo si pozval na večeru... toho chlapca z novín... povedal som
ti predsa, že medzi nami nič nie je!“ pre istotu nevyslovil ani jeho meno. Želal si, aby naňho čím skôr zabudol.
„Chcem sa o tom presvedčiť
sám. Trochu sa s ním porozprávam a uvidím, aké má s tebou úmysly.“
Dal mu jasne najavo, že tých ich
rozhovor skončil. Už len tým, že mu stiahol plavky a odhodil ich nabok.
„Prosím, urobím čokoľvek...“
„To mi je jasné, očakávam, že sa
budeš správať slušne. Nie každý deň tu máme takých vzácnych hostí...“
„Neublížiš mu, však?“
„Prečo by som niečo také robil?“
„Sľúb mi, že sa mu tu nič
nestane.“
Pán B mu venoval prísny pohľad.
„Ak budem chcieť, aby sa mu niečo
stalo, neurobím to u nás doma.“
„Vieš, čo tým myslím.“
Pán B ho pohladil rukou po tvári.
Venoval mu jeden z tých upokojujúcich nežných bozkov.
„Najradšej by som nič také
nerobil, ale musíme zachovať zdanie, že veci fungujú tak ako majú... Ničoho sa
neboj...“
Gareth prikývol. Dôveroval
otcovi. Pokiaľ povedal, že mu ani on ani lukostrelec nič nevyvedú, cítil sa už omnoho lepšie.
„Tvoj trest však stále trvá.
Predpokladám, že si pripravený...“
Pán B vytiahol čiernu krabičku z jednej
zo svojich špeciálnych zásuviek. Gareth s viditeľným očakávaním hľadel na
tenké čierne lano, ktoré z nej takmer s úctou vytiahol. Začínal
tušiť, že si užije viac než dostatok partnerovej pozornosti.
