Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. Hodnotenie.
Poznámka: kratšia aktualizácia, pretože dnes bol veľmi náročný deň a sem-tam mi ten pc stále primŕza. A rozvrh je taký, že sa asi ani nedostanem domov. Takže dovi-dopo škola a už sa kvôli nej aj hádame, počítač sa kazí, set-top-box sa nedá poriadne vypínať, a ja mám toho už dosť skrátka. Držte mi prosím, palce. A pokiaľ sa objaví v poviedkach niečo divné, nevšímajte si to, skrátka ťažké časy.
Neskôr...
"Dávaj si na seba pozor..." Lucy objala svojho priateľa.
Dosť dlho sa s ním lúčila pre dverách. Gareth nezdieľal jej starosti, aj on
síce vyprevadil Noela, ale skôr
rozpačito postával pri jeho aute s rukami vo vreckách.
Nemal náladu na dlhé rozlúčky, chcel sa čo najskôr vrátiť domov.
Pán B mu však pripomenul, že už nie je dieťaťom, ale mladým mužom, ktorý by sa
mal podľa toho aj správať. Tam však jeho otcovská lekcia skončila, keďže aj on musel pripustiť, že si toho chlapca
všímal viac len preto, aby nemal čas baviť sa s G. To rozptýlilo všetky
jeho pochybnosti a konečne sa mohol trochu uvoľniť.
Noel si však celú vec vysvetľoval úplne inak. Nezdalo sa, že by
pochopil, čo všetko sa mu nechtiac podarilo vyvolať u svojich hostiteľov.
"Tvoj otec je skvelý. Tiež by som rád mal takého..."
povedal svojmu priateľovi, keďže G sa akosi nevedel, o čom by s ním
mal hovoriť. Nemohol mu povedať pravdu, musel to hrať až do samého konca.
Predpokladal, že je taký unesený skôr tým ako skvele pán B nesie jeho
homosexualitu. U nich doma to zrejme nebolo až také ideálne. Predtým sa mu
zdôveril s tým, že matka sa mu ešte stále vyhýba a napriek tomu, že už dávno vyšiel
s pravdou na svetlo, neustále ho žiada, aby pozýval na rande aj dievčatá. Otec
to údajne toleruje, ale vzťahy medzi nimi kvôli tomu viditeľne ochladli. Nebol
si však taký istý, či by aj N chcel doma zažívať to isté, čo prežíval on.
Predpokladal, že by ho dosť pobúrilo, keby vedel, aká noc naňho čaká.
"Som šťastný, že ho mám," pripustil až príliš ochotne.
Noel prikývol a zamieril k svojmu autu.
„Môžem sa ťa na niečo spýtať?“
„Samozrejme...“
"Dnes si nemal dobrú náladu, bola to moja vina, prepáč mi to.
Nemal som sem chodiť a otravovať ťa...“
Náhle to vyzeralo, akoby z neho tá maska veselosti
a spokojnosti spadla. Prestal predstierať, že sa ho správanie nového
priateľa vôbec nedotklo.
„Ty za to nemôžeš. Nevšímaj si ma. Mávam tie svoje nálady,“
nechcel, aby si niečo vyčítal. Bol to dobrý chlapec, nemal by voči nemu žiadne
námietky, keby ho srdce neťahalo k niekomu inému. Neznelo to vôbec
presvedčivo, ale skôr dosť neprirodzene, okamžite sa zahanbil za to, že mu
takto klame.
Noel naňho na chvíľu hľadel, akoby snáď mal napísané na čele, ako
veľmi miluje svojho otca. Počas tých pár sekúnd takmer uveril, že by o tom
mohol niečo vedieť. Počas toho večera sa predsa mohol pokojne niečím prezradiť,
možno aj tým, ako svojho otca držal za ruku počas filmu, aj keď nepredpokladal,
že by si to niekto všimol, stále tu bolo to nebezpečenstvo odhalenia. Počas celého večera bol síce slušný, ale
Noelovi nedal ani len najmenšiu príležitosť na to, aby sa mohli vrátiť
k tomu, čo sa medzi nimi začalo rozvíjať predtým, než sa vrátil domov.
„Máš niekoho iného, však?“
Obával sa tých slov a keď prišli nevedel, akoby mal na ne
reagovať.
„O čom to hovoríš ja...“ vyjachtal zmätene.
„Niekoho o kom tvoj
otec nevie a neschválil by ti ho...“
„Dá sa to aj tak povedať.“
„Tak potom spolu ešte nejaký čas ostaňme. Môžeme sa stretávať,
akoby sa nič nestalo. Daj mi ešte šancu... Bolo nám predsa tak dobre...“
„Nemôžem to od teba žiadať. Nebolo by to voči tebe spravodlivé.“
„Ber to ako ponuku od dobrého priateľa,
ale už je neskoro... Tak sa zatiaľ maj a dobrú noc...“ pobozkal no na
líce, nasadol do auta.
G sa za ním dlho díval, stál tam ako obarený a spamätal sa,
že keď ho Lucy poklopala po pleci.
„Tak ako? Pohádali ste sa? Dnes to s vami vyzeralo zle.“
„To nič nebolo. Len som nemal náladu.“
„Kvôli nemocnici?“
„Áno, aj kvôli tomu...“ zaklamal omnoho presvedčivejšie ako pred
chvíľou.
„Netráp sa kvôli tomu. Možno o ňu prejaví záujem iná
spoločnosť. Ak chceš, môžem niečo pozisťovať.“
"To by bolo skvelé.“
Dovolil jej, aby ho objala okolo pása a spolu zamierili späť do domu.
Skončilo to. Bol šťastný,
že to má konečne za sebou.
