Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. predpokladaný počet kapitol: 5 + ep.
„Bude dnes doma aj Lucy?“ opýtal
sa predtým, než si vložil do úst posledné sústo. Polievka ho príjemne zahriala
a druhé jedlo, ktoré takisto dostal, ešte viac zvýšilo pocit jeho
spokojnosti. Domácej kuchyni sa nič nevyrovnalo. Ten pocit domova mu už dlhšiu
dobu veľmi chýbal, bol rád, že mal možnosť sa vrátiť.
Okrem toho rád by videl aj svoju sestru, aj
keď samozrejme chcel ostať v rukách pána B, čo najdlhšie, ale byť doma
a nepozdraviť tu, to by si netrúfol. To by mu zrejme len tak ľahko
neprešlo.
„Žiadala odo mňa povolenie, aby
mohla ostať u kamarátky, ale večer by sa mala vrátiť...“ pán B náhle
zvážnel. Vždy, keď hovorili o Lucy na tvári sa mu usadil taký zvláštny
výraz.
„Už sa na ňu teším... Nedávno mi
písala, že má nového priateľa...“
„Tak o tom nič neviem.
Nepochválila sa.“
Pán B sa netváril veľmi nadšene,
možno preto, čo sa Lucy stalo po jej rozchode s Maxom. Nedalo by sa
povedať, že by mala núdzu o chlapcov. Po Simonovej pomoci už naozaj na jej
tvári nebola ani len stopa po nejakých dávnych problémoch, ale začali sa na ňu
lepiť podobné typy, s akými mal problémy neskôr problémy aj Gareth. Milí ľudia, ktorí z nich chcú len
vytiahnuť peniaze.
Dával si dobrý pozor, aby mal
prehľad o tom, čo sa doma deje, a aj keď Lucy chodila na inú školu,
a ani zďaleka ešte nebola v poslednom ročníku, začínala na
ekonomickej, keďže ju možno ešte viac ako jeho uchvátil firemný svet pána B.
S jeho kamarátom Maxom
chodili spolu naozaj dlho, no nevydržalo im to. Niežeby jeden druhému niečo
vyviedli, ale akosi im to celé prestalo klapať, tak to aspoň nazvala ona, keď
sa jej na to pýtal. Rozchody bývali vždy čudné a nepríjemné, preto radšej
priveľmi nevyzvedal. Okrem toho Max odišiel na vysokú spoločne s Garethom,
aj keď vybral si úplne inú školu a iné zameranie, takže ich vzťah by
zrejme nemal žiadne hlbšie opodstatnenie, keďže Lucy si ešte v tom čase
užívala stredoškolský spôsob života.
„Opäť si to zariadila
s ochrankárom, aby ti nič nepovedal. Šikovné dievča...“ ocenil jej úspech
Gareth. Nebolo ľahké si zamestnancov nakloniť tak, aby ich otcovi nehovorili o osobách
pohybujúcich sa v ich blízkosti.
Takisto bolo zvláštne aj to, že
sa o jej priateľovi nepísalo v novinách. Keby mu to Lucy nepovedala,
ani on by nič nevedel. Zrejme to bol jeden z tých tajných vzťahov
s kopou predstierania.
Pán B si ho chvíľu prísne
premeriaval. Gareth si k sebe obraňujúco pritiahol prikrývku.
„Plánuješ ma dnes ešte niekam
uniesť?“ opýtal sa, aby zakryl stopy po svojom miernom prešľape. Lucy sa bude
poriadne hnevať, keď zistí, že mu všetko povedal. Hlavne, pokiaľ si to svoje
tajomstvo tak dobre strážila, že nepreniklo ani len na verejnosť.
„Pokiaľ mi povieš meno, toho
tajného priateľa, možno o tom budem uvažovať...“
„Viem len to, že ide
o nejakého Olivera, ale nič viac...“ vyhováral sa nešikovne.
Vedel, že sa ho na to nepýta,
preto aby jej ublížil, prípadne jej zakazoval žiť a vyberal jej priateľa,
no kvôli niektorým vážnym skutočnostiam a kvôli tomu, že neboli úplne
obyčajnou rodinou, chcel mať o týchto veciach prehľad.
„Dobre, to si neskôr overím...“
„Nehovor jej, že ja...“ zaprosil.
„Neboj sa, nebudem medzi vami
zbytočne vytvárať rozpory.“
Gareth tušil, že si to už nejako
zariadi, aby mu Lucy napokon povedala všetko.
§§§
Na druhý deň...
Preprával pár dĺžok
v bazéne. Keď dokončil posledné plánované kolo, vyliezol z vody,
a zabalil sa do uteráka.
Pán B sa naňho už natoľko
nehneval, o to sa postaral, a aj keď nemal od neho dovolené žiadne
dlhšie výlety, proti jeho pobytu pri bazéne nemal najmenšie námietky.
„Ahoj, sestrička!“
Lucy, mala na sebe jednoduché
čierne plavky. Pôsobila prirodzene a spokojne. Bol rád, že ju po dlhom
čase vidí, keďže zvyčajne na seba nemali veľa času, vysoká škola akosi pohltila
takmer celý jeho život a keďže sa snažil angažovať aj ako dobrovoľník, a zúčastňoval
sa na rôznych mimoškolských aktivitách, neostávalo mu veľa času na to, aby s ňou
trávil toľko času ako predtým. No vždy boli v kontakte, aspoň
prostredníctvom správ a počítača. Začínal sa tešiť, že nejaký čas strávi
aj so svojou rodinou a celý svoj život presťahuje späť do svojho
obľúbeného mesta.
„Ahoj, veľký braček...“ nesmelo ho objala.
„Kedy si prišiel?“
„Len včera... „
„Otec ťa dotiahol domov po tom
škandále v novinách...“
„Nie, ja len.. chcel som ísť s ním
a všetko mu vysvetliť to vieš...“
„No, urobili z toho veľké
haló, ako vždy... To nevadí... Nájdu si niečo iné uvidíš...“
Gareth dúfal, že nikdy neobjavia
pravdu. To by im zrejme vypredalo celé čísla.
Lucy klesla na lehátku, zložila si
na stolík zmrzlinový pohár, obklopený jej obľúbenými keksíkmi.
„Dáš si?“
Gareth siahol na druhú lyžičku a nabral
si.
Čokoládová príchuť. To práve
teraz potreboval.
„Ako ide škola?“
„Mohlo by to byť lepšie, ale
nemôžem sa sťažovať... A ty? Kedy nastupuješ v nemocnici?“
„Neviem, ešte som si nevybral tú
správnu. Nechcem, aby ma uprednostňovali kvôli tomu, že som jedným z dedičov...“
„Tak to bude ťažké, väčšinu z nich
sponzoruje naša firma. Pán B nechal dokonca vybudovať jednu kliniku, bolo to už
dávno, ale tu ťa aj tak všetci poznajú...“
Práve to ho istý čas odrádzalo od
pobytu doma. Tu bol pán B až príliš známy a každý ho poznal. Dokonca sa od
neho neočakávalo ani to, že by mal normálne začať pracovať. Väčšina ľudí bola
presvedčená o tom, že bude čerpať peniaze z rodinných účtov.
Gareth okamžite spozornel. O majetkové
záležitosti sa veľmi nezaujímal, aspoň nie tie ktoré sa týkali obchodov
spoločnosti.
„Ktorá z nich...“ opýtal sa.
„Saint Mary... Presnejšie
povedané vybudovala ju jeho manželka... ešte predtým než...“
Lucy tieto veci zaujímali. Bola
vo firme aj na praxi a zaujímala sa o tieto veci. Predpokladal, že
práve ona bude raz držať v rukách budúcnosť celej firmy.
„Tak to je potom lepšie, že tam
miesto nedostanem...“
„Neoplatí sa to. Otec sa už
niekoľko týždňov pokúša obísť jej závet a nechať to miesto zavrieť...“
„Prečo? Je to jediná dobrá
klinika, ktorú tam tí ľudia majú...“ nahnevalo ho to. Pripadalo mu to
nespravodlivé, aby tí ľudia prišli o zdravotnú starostlivosť, najbližšiu
vo svojom okolí. Ich rodina má predsa dosť peňazí, nemajú žiadne problémy,
ktoré by ich nútili k takýmto radikálnym krokom.
„Neviem, žiadne bližšie
podrobnosti, ale to miesto v podstate prežíva len vďaka podpore našej
rodiny... a...“
„Prečo si mi to nepovedala skôr?
Pozhováram sa s ním o tom.“
„To by som na tvojom mieste
nerobila.“
„Nemôžem predsa dovoliť, aby tí
ľudia...“
„Nepohneš s ním, ani ty...
Naozaj nevieš, čo pre otca Glades znamená?“
„Nie, viem len to, že nechce, aby
sme tam chodili, ale nič viac mi k tomu nepovedal.“
Pocítil takmer neočakávaný príval
žiarlivosti. Lucy bola s ním doma. Vie, niečo s čím sa mu partner
nezdôveril.
„Aha.“
„Lucy!“
„No dobre, ale odo mňa to
nevieš... skrátka...“ naklonila sa bližšie k nemu.
„Ona tam zomrela, na tej ulici...
čítal si predsa o tom... Zastrelili ju tam...“
