Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. Hodnotenie.
Skontroloval svoj obraz v zrkadle,
chcel vyzerať čo najlepšie, a nebolo to vôbec také ťažké, keďže sa po
milovaní s partnerom cítil veľmi uvoľnene a spokojne. Pán B mu ukázal
ďalší spôsob priväzovania, na ktoré jeho telo reagovalo mimoriadne intenzívnymi
pocitmi. Možno práve preto si nerobil starosti kvôli príchodu chlapca z časopisu,
ani kvôli tomu, že bude musieť celý večer zvládať slovné hry medzi ním a pánom
B. Nedokázal myslieť na nič iné len na to, ako budú pokračovať vo svojich hrách
aj naďalej. Obliekol sa pomerne dobre, ale nie veľmi formálne, keďže to mala
byť rodinná večera a nie stretnutie s klientmi, okrem toho Lucy každú
chvíľu vošla do jeho dverí oblečená v iných šatách, akosi sa jej nezdalo,
že by čokoľvek z toho, čo si vzala bolo dobré, aj keď Gareth všetko pochválil. Na rozdiel od neho
bola dosť nervózna, keďže si pochopiteľne priala, aby si otec a Oliver padli
do oka. Čo sa týkalo jeho takzvaného priateľa, nemienil mu dávať žiadnu ani len
najmenšiu nádej, dúfal len, že prežije celé to ich dobrodružstvo bez väčších
problémov.
Pán B mu sľúbil druhé kolo,
pokiaľ sa bude správať slušne a stane sa z neho príjemný spoločník,
aj keď najradšej by bol, keby sa ten chlapec vôbec neukázal. No prijal to ako
nevyhnutnú súčasť dohody.
Práve sa obrátil k Lucy,
ktorá vpochodovala do jeho izby konečne oblečená, tentoraz do nových červených
šiat.
„Tak ako?“
„Je to skvelé...“
„To si hovoril, aj na tie
predtým...“
„Teraz je to iné, naozaj je to
super...“ ocenil jej snahu, keďže tieto šaty jej naozaj veľmi pristali.
Každopádne v šatníku mala aj tak len veci, ktoré jej sedeli, možno vďaka
tomu, že sa začala kamarátiť s dievčaťom, ktoré sa v týchto veciach
vyznalo, a vždy jej dokázalo poradiť.
„Tak dobre... Tieto musia stačiť,
aj tak nám už ostáva len päť minút...“ nervózne podišla k oknu. Samozrejme
veľa toho nevidela, tak pristúpila ku Garethovmu počítaču, preklikla sa k predným
kamerám a spoločne mohli sledovať prístupovú bránu.
Gareth sa usmial. Nedokázal zo
svojej mysle vyhnať červenú škatuľku, ktorú s pánom B ešte nevyskúšal, ale
jeho partner mu sľúbil, že sú v nej ešte lepšie prekvapenia, ako v tej
z dnešného popoludnia.
„Vyzeráš veľmi zamilovane. To sa
len tak nevidí...“
Lucy ho objala okolo pása a chvíľu
si ho spokojne prezerala.
„Ja?“
„Áno, ty. Celý žiariš...“
„Veľmi ho milujem...“ bolo
zvláštne to vysloviť pred ňou, aj keď jeho sestra samozrejme netušila, o kom
to vlastne hovorí.
Pamätal si na to, ako pán B prvý
raz hovoril o svojich citoch k nemu. Aké zvláštne a znepokojujúce
mu to vtedy pripadalo. Vtedy ešte celkom nerozumel, čo všetko to preňho bude
znamenať. Bol rád, že to vtedy urobil, nemenil by ani keby mal možnosť. Už
nepochyboval o tom, čo potrebuje a po čom túži.
„Tak sa na to pozri, už prišli...“
sestrin hlas ho vytrhol zo zamyslenia.
Dve autá, jedno biele a jedno
čierne, stáli pri bráne a žiadali o povolenie. Gareth sledoval ako sa
brána otvorila ako prvé vpustila zrejme Oliverovo auto. To druhé o niečo obitejšie
patrilo Noelovi.
Bez záujmu hľadel, ako sa brána
pomaly otvorila a boli vpustení dovnútra. Lucy ani len nevypla počítač,
rovno bežala dole za svojim priateľom. Keďže sa zrejme obávala, že ostane sám s pánom
B, ktorý kontroloval prípravy v jedálni.
Čakal ich štandardný rodinný
večer, zrejme aj s filmom vo veľkej miestnosti. Pán B práve dokúpil nejakú
techniku, a staršie zariadenie venoval detskému domovu, z ktorého Gareth
a Lucy pôvodne prišli. Zatiaľ ešte nemal možnosť si to pozrieť, ale tušil,
že to bude skutočne hlboký filmový
zážitok. S Lucy samozrejme chodili aj do bežného kina, i keď museli
si brať aspoň jedného ochrankára, kvôli svojej bezpečnosti, no doma to bolo aj
tak vždy zaujímavejšie, keďže zvyčajne sa mohol celkom nenápadne po tme túliť k svojmu
partnerovi, čo by inak zrejme nebolo tak celkom možné.
Postaral sa o vypnutie počítača
a on niečo pomalšie ako jeho sestra, takisto zamieril šiel privítať návštevu.
Musel uznať, že Oliver bol
mimoriadne roztomilý s tou kyticou, ktorú priniesol Lucy, to vyhral.
Dopátral sa k jej obľúbeným kvetom. Lucy mala prekvapivo rada žlté ruže,
aj keď nikdy nezisťoval, prečo je to tak, skôr len jednoducho previazané bez
väčšej okázalosti. Oliver vyzeral ako pomerne pohodový chlapec, hneď od
začiatku, keď mu ho sestra predstavila, mal z neho veľmi dobrý pocit. Bol
dosť vysoký, nosil moderné okuliare, v jeho
prípade to vyzeralo naozaj sexi, aj keď mali hrubší čierny rám, ktorý by
väčšine chlapcov zrejme nepristal. To si
na ňom okamžite všimol a to ostatné už nebolo podstatné, dôležité bolo len
to, že sa Lucy páčil.
„Ahoj,“ pozdravili sa.
Potom prišiel rad na Noela.
Sestra sa okolo neho krútila a obzerala si ho, keďže si myslela, že
práve tento chlapec vyvolal v jej bratovi také intenzívne city.
Gareth ich len veľmi formálne
zoznámil a mlčky prijal jeho objatie a bozk.
Lucy mu za chrbtom uznanlivo
prikyvovala, akoby sa mu chystala naznačiť, že si nemusí robiť starosti a môže
po tom svojom chlapcovi kedykoľvek skočiť. Noel bol také to zlatíčko, na ktoré
sa nikto nedokázal hnevať. Gareth chcel, aby ho s ním novinári chvíľu
spájali, a v podstate si neželal, aby sa mu stalo niečo zlé.
Nechcel si ho dnes priveľmi
obzerať, hlavne preto, že sa k nim pridal aj pán B.
„Vitajte u nás...“
Obaja chlapci sa mu trochu
nervózne oficiálne predstavili. Pán B im položil pár štandardných otázok. Potom
spolu prešli do jedálne.
G zaujal svoje miesto vedľa B, k nemu
si prisadol Noel a Lucy mala vedľa seba svojho priateľa. Nasledujúca
hodina a pol však bola pre mladého dediča takmer peklom. Pán B si všímal
jeho tzv. priateľa, viac než by bolo nutné. Zhováral sa s ním o všetkom
možnom, žartovali spolu... dalo by sa povedať, že konverzácia sa akosi
presunula ďalej od neho. Pán B naňho počas večere ani len poriadne nepozrel.
Začínalo ho to dosť štvať. Dobrá
nálada ho veľmi rýchlo opustila, aj keď Noel sa ho samozrejme pokúšal zatiahnuť
do rozhovoru a sem-tam sa ho aj dotkol, ale on sa tváril namrzene a takmer
nič nezjedol, aj keď jedlo bolo veľmi dobré a všetko skvele voňalo.
