varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus, rape non-con
pár: Gareth/John a i.
pár: Gareth/John a i.
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
varovanie: zvrhlé
Pridávam červené hviezdičky, na hodnotenie.
Neskôr...
Do
školy vstupoval s istými obavami, keďže do tejto budovy chodil aj Seth.
Neočakával, že ho bude počas vyučovania otravovať, v škole s ním aj
tak nikto z jeho partie zvyčajne nehovoril, no obával sa toho, čo môže
urobiť, ak sa mu náhodou pripletie do cesty. Preto sa počas celého vyučovania
držal len v triede, prípadne v spoločnosti spolužiakov, ktorých
zvyčajne nevyhľadával, no bol natoľko nervózny z toho, čo by sa mohlo
stať, že sa mu podarilo s nimi nadviazať rozhovor pomerne ľahko. Možno
k tomu dopomohol aj jeho nový počítač, ktorý si zobral na zapisovanie poznámok.
Ráno, ešte predtým než napokon vyrazil do školy si prezrel tento zvláštny
darček od tzv. Joela. Neobjavil na ňom nič zvláštne, bol to jednoznačne len
počítač, nenašiel nič čo by ho utvrdilo vtom, že ho naozaj poslal jeho strýko,
okrem toho odkazu sa táto vec vôbec nepohla. No aspoň sa nemusel trápiť
s ručným zapisovaním, keďže jeho
písmo bola podľa učiteľov doslova katastrofa, niekedy nedokázal vyjsť ani
zo svojich vlastných poznámok. Nemal ani čas sa pozrieť
na tú fotografiu a vyčistiť ju, ale rozhodol sa, že sa poistí a keby
sa mu náhodou niečo stalo chcel, aby sa odoslala jedinej osobe, ktorá by
s tým mohla ešte niečo urobiť, no nerád by ju otravoval, pokiaľ to nebolo
úplne nevyhnutné. Takada-sensei bol osobou, na ktorú sa chcel obrátiť len
v prípade, že to bude naozaj vážne. Vedel, že mal kvôli jeho rodine
obrovské problémy a nechcel ho zatiahnuť do žiadneho problému týkajúceho
sa strýka Joela. Ešte to pre istotu upravil aj v škole, aby si bol istý,
že to bude fungovať.
Mohol
sa napojiť aj na školskú wifi a využívať tak, výhody toho, že je stále
študentom na tejto škole, hlavne počas dlhšej prestávky, sedel vonku pri
zadných stoloch, kde študenti väčšinou jedli. Všetkým
by pripadalo dosť zvláštne, keby triedu neopustil ani na obed, začali by sa
vypytovať a on naozaj netúžil po neželanej pozornosti. Preto zamieril spolu s ostatnými na toto obľúbené
miesto.
Zdržiaval
sa radšej tam, keďže vpredu zvyčajne sedeli tzv. lepší ľudia, no nateraz si musel dávať väčší pozor, pretože, jeho
spolužiaci šli do jedálne, potrápiť sa s miestnou stravou. Predpokladal,
že sa usadia tam, kvôli tomu, že nebolo povolené, aby si taniere
a čokoľvek iné, čo patrilo k jedálni odnášali k vonkajším
stolom. No bolo tu aj tak dosť ľudí na to, aby sa nemusel veľmi obávať
o svoju bezpečnosť. Nepredpokladal, že Seth sa
o niečo pokúsi pred svojimi kamarátmi a celou školou. Preto si
chcel aj on v pokoji vychutnať svoje jedlo.
On
si kúpil také sladké koláčiky, cestou do školy sa po ne zastavil vo svojej
obľúbenej pekárni, keďže na školský obed si akosi nemohol urobiť chuť
a nechcel sa zdržiavať v blízkosti Setha.
Na
večeru mienil zájsť do svojej obľúbenej pizzérie, keďže mal ešte nejaké zľavové
kupóny, ktoré dostal ako bonus vďaka
pravidelným nákupom v istom obchode.
Práve
sa chystal vybaliť sladké pečivo a odpútať sa od počítača, keď
zaregistroval, ako si k nemu zamierili Barromanovci.
Seth
si sadol k nemu, spolu so svojou sestrou Eryn. Obaja mali jedlo
v papierových vrecúškach z tej istej pekárne ako on. Jeho obed mu takmer vypadol z ruky, keď
ho Seth objal a pobozkal, akoby k sebe patrili. Natoľko ho to
šokovalo, že sa nezmohol takmer na žiadny odpor.
A neboli
jediní, kto prišiel k jeho stolu, Sethova zvyčajná partia sa tiež čoskoro
pridala. Dvaja chlapci, o niečo mladší než Gareth, ale aj tak podľa toho,
čo sa o nich na škole hovorilo dosť nebezpeční. Boli
to Sethovi spolužiaci a väčšinu času na škole trávili spolu.
Okrem
nich tam skončil aj akýsi tmavovlasý chlapec, ktorého Gareth vôbec nepoznal.
Bolo zvláštne mať zrazu okolo seba celú tú svorku.
„Čo
to...“ vyjachtal znepokojene, keď mal konečne dostatok
vzduchu na dýchanie.
„Len
pokojne, tak to má byť...“ upokojoval ho.
„Prečo
si to urobil!“ oboril
sa naňho nahnevane.
Ľudia
okolo nich si začínali šepkať. Nevedel ako niečo také zvládne. Doteraz nikto
ani len nevedel, že sa mu páčia chlapci. A zrazu sa o tom dozvedela celá škola. S niečím takým rozhodne nepočítal.
Naliehavý šepot prerušil Sethov hlas: „Chodíme predsa spolu. Nemusíme sa za to
hanbiť, má snáď s tým niekto z vás problém?“ poobzeral sa po
ostatných stoloch.
„Nie,
jasné, že nie...“ rýchlo odpovedal jeden z chlapcov sediacich pri
najbližšom stole, ostatní prikyvovali, takmer akoby ich niekto zhypnotizoval,
všetci nechali svoje mobily na pokoji a pokračovali v jedení. Seth už
dávno prebral pozíciu, ktorá predtým patrila Issacovi a aj keď sa pokúšal
predstierať, že je milý chlapec, väčšina ľudí veľmi rýchlo pochopila, že sa
s ním neradno zahrávať.
Netrvalo dlho a bol opäť dokonale neviditeľní, ako predtým. Zhlboka
sa nadýchol a pripravoval sa na to, ako sa Sethovi bude musieť pred
všetkými postaviť. Netušil, že čoskoro sa postaví niečo úplne iné.
„Už
sa podriadil?“ opýtal sa čiernovlasý mladík.
„Áno,
je náš... mal si tam byť včera, keď sme...“ nadšene mu
čosi vykladal Seth.
„Ale
ja...“ pokúšal sa ho prerušiť, ale vôbec sa mu to
nedarilo.
„Pokojne,
láska. Nikto ti nebude kvôli tomu ubližovať. O to sa už postarám... Mojich
priateľov sa nemusíš báť, Gareth toto je Wyatt...“
Predstavil
mu toho neznámeho chlapca, ktorý naňho hľadel s čoraz väčším záujmom.
Povedal
mu mená aj tých ostatných, ale nevenoval tomuto zoznámeniu pozornosť. Chcel sa
odtiaľ čo najskôr dostať, ale nebolo to také jednoduché.
Seth
ho naďalej zozadu objímal, to už nikto zrejme nepochyboval o tom, že to čo
im povedal je pravda.
„Ja
nechcem, aby ste...“
„Naozaj
si nemusíš robiť starosti. Už som všetkým povedal, že spolu chodíme. Mal som to urobiť už skôr...“ opäť mu skočil do reči Seth. Nenechal ho ani len dohovoriť.
„To
nebolo potrebné. Môžeš ma... radšej pustiť, takto nedokážem nič zjesť...“
„Prepáč.
Nechcel som ťa rozrušiť.“
Povolil
svoje zovretie no veľkosť lavičky mu neumožnila ho úplne pustiť, stále si ho
nechal na kolenách, keďže inak by tam nebol dostatok miesta, to bola výhoda
týchto menej privilegovaných častí. Takisto aj dlhý gumový obrus, ktorý akosi
zakrýval takmer celý stôl, nevyzeral práve najlepšie.
Nechal
jednu svoju ruku na jeho kolene, akoby to bolo úplne prirodzené no dal mu
dostatok priestoru na to, aby mohol jesť. No veľa toho zjesť nestihol, keďže po
určitom čase, pocítil ako ho nejaká ruka pod stolom pohladila. Tá ruka patrila čiernovlasému mladíkovi, ktorý sedel
natlačený tesne pri nich. Jeho prsteň s ostrejším zakončením, mierne
tlačil na citlivé časti jeho tela.
Wyatt
opatrne a takmer nehlučne klesol pod stôl. Chlapec, so špinavými blond
vlasmi, ktorého meno si nezapamätal, sa okamžite prisunul na jeho miesto svoju
tašku.
„Čo
to má... nie to...“ pokúšal sa tomu zabrániť, ale bol
pevne držaný na svojom mieste.
„Zlatíčko,
zaslúžiš si odmenu za to, ako krásne si sa o nás včera postaral. Uvoľni
sa...“
„Nie,
nie...“
Pocítil
ako Wyattova ruka veľmi skúsene a veľmi rýchlo vyslobodila jeho penis so
zajatia nohavíc.
Obklopili
ho hladné ústa, ktoré si ho skúsene vsunuli čo najhlbšie. Vsali ho do seba,
akoby nikdy nič také dobré neochutnali.
„Čo
to... vy...“
Musel
sa veľmi ovládať, aby nad sebou nestratil kontrolu. Seth ho opäť objal
pevnejšie, aby sa natoľko nevrtel.
„Whyatt
je sexuálna hračka môjho otca. Poslal ti ho ako darček za to, ako dobre si sa
včera správal,“ pošepol mu.
„Ale to... vy máte viacerých aj... oni sú...“
„Naša
rodina sa o sexuálne hračky delí, ale zvyčajne si špeciálne označujeme
tých svojich... ak to tak chceš počuť, tak tento je môj...“ prehovorila k nemu
Eryn. Pričom chytila za ruku mladíka, ktorý tak pohotovo zakrýval Whyattov
odchod pod stôl.
„O
teba sa budeme deliť tiež...“
„Nie,
to nikdy... Ja nemôžem...“
Eryn naňho pobavene pozrela.
„Vzrušuje
ťa to. Už len myšlienka na to, ako sa s tebou pohráme, ti robí dobre.
Neboj sa, postaráme sa o splnenie všetkých tvojich predstáv. Môžeš nás aj
pozorovať. Bola by škoda, nedať nám aspoň šancu... Si ako my... Nepopieraj to.
Pokúšali sme sa o to, ale nikam to neviedlo... Takto je to lepšie, keď si
priznáme to, čím sme. Neboj sa, budeš len mužská
hračka, otec si to tak želá...“ každé slovo vyslovovala takmer nehlučne,
aby si nikdy neuvedomoval aký rozhovor to spolu vedú.
„To
nemyslíš... vážne...“ posledné slovo takmer zastonal.
„Ale,
áno. Ty a Issac patríte teraz nám.“
Čím viac času prešlo tým to bolo
intenzívnejšie, až kým nedosiahol vrchol. Ďalej ho provokovala slovami, ktoré
v ňom prebúdzali ďalšie zakázané túžby. Seth mu pod stolom pomohol to
urýchliť, keďže potrebovali ísť do tried. Urobil sa, musel si zahryznúť do
pier, aby nevykríkol nahlas.
Taška
bola odsunutá na bok a Whyatt sa opäť vrátil na svoje miesto.
„Tak
vidíš... nemusel si sa vtedy vtom metre tak brániť, užil by si si už skôr...“
„Ty
si bol ten...“
„Áno,
riadne si ma udrel, zaslúžil by si si... ale áno, bol som to ja, tak trochu
zamaskovaný... Mám rád prevleky a také veci... veď to ešte uvidíš...“
žmurkol naňho.
„Nič
neuvidí, patrí hlavne mne a otcovi. Nikto iný sa ho bez nášho dovolenia
nebude dotýkať...“ varoval ho Seth.
