Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. Hodnotenie.
„Môžeme ho vidieť?“ opýtal sa
Gareth. Hlas mu od plaču tak trochu preskakoval, ale nerobil si s tým
starosti.
„Áno, ale musíte chvíľu počkať,
kým ho prevezieme na izbu, a pustím tam len jedného...“
Gareth pozrel na svoju sestru.
„Môžem ísť ako prvý?“ dúfal, že to pochopí.
„Pokojne choď , braček...“ súhlasila,
zrejme jej nič iné neostalo, keď videla aký je zúfalý a čím dlhšie ostával
na chodbe, tým to bolo horšie.
Ešte chvíľu počkali, kým lekári
urobili všetko, čo bolo potrebné a previezli ich otca na izbu. Až potom
mohol Gareth absolvovať krátku návštevu.
Opatrne stál pri jeho posteli a sledoval životné funkcie na monitore,
všetko bolo v medziach normy, aspoň čo sa týkalo toho, akoby mal reagovať
človek po operácii.
Najradšej by s ním ostal
celú noc, ale vedel, že to by lekári nedovolili. Mal len desať minút,
a chcel ich plne využiť.
„Ľúbim ťa, John, a postarám
sa o všetko, tak aby si bol spokojný...“ nemohol sa ho dotknúť kvôli jeho
zraneniam, tak sa naňho len díval a dúfal, že sa čoskoro preberie
a všetko bude také ako predtým. Neopustí ho, bude mu viac pomáhať
a starať sa oňho, aj keby mal obetovať svoju kariéru, postará sa, aby si
nikto nedovolil ho ohrozovať.
§§§
Po pár mesiacoch...
„Takto to má vyzerať, Gareth,“ trval na svojom pán B.
Po dlhom čase mali možnosť sa pozhovárať v súkromí,
keďže väčšia časť jeho liečby bola ukončená a bol konečne prepustený do
domácej starostlivosti. Obaja sa na to veľmi tešili, lebo v nemocnici si
museli dávať veľký pozor na to, aby niekto neodhalil ich prísne strážené tajomstvo.
„Nie som si istý...“ opatrne sa
dotkol jeho tváre, ktorá bola ešte mierne opuchnutá kvôli poslednému zákroku...
Mal to šťastie, že ani on nebol počas výbuchu v jeho centre, keďže na
schôdzu dorazil neskôr, zdržala ho len taká náhoda, jeho počítač zamrzol
a on z neho nemohol dostať prezentáciu, keďže nerád používal
zdieľanie a radšej mal všetko na jednom mieste, aj keď hrozilo, že by
o to mohol prísť. Tých pár minút bolo ako sa ukázalo rozhodujúcich,
a táto jeho menšia slabosť mu zachránila život, aj keď to na ňom zanechalo
isté stopy, ktoré sa postupne snažili odstrániť. A bolo oňho naozaj veľmi
dobre postarané, Gareth si napokon zvolil stáž v nemocnici, v ktorej ho
hospitalizovali, bola to prevažne súkromná klinika a chtiac či nechtiac
musel prijať tak trochu lepšie podmienky, ale vyhovovalo mu to hlavne preto,
lebo mohol pracovať a zároveň kontrolovať stav svojho partnera. Aj teraz,
keď sa už veci pomaly začínali vracať do starých koľají, sedel na jeho posteli,
v ich tajnej izbe a bol pripravený splniť mu akékoľvek želanie.
„Bude to vyzerať ešte omnoho
lepšie, uvidíš,“ láskavo sa naňho usmial pán B.
„Máš všetko, čo potrebuješ?“ ešte
raz sa ubezpečoval Gareth.
„Nič mi nechýba, ale ty poď pekne
sem, aby som si ťa mohol lepšie obzrieť...“ lákal ho k sebe a jeho mladý partner
okamžite poslúchol. Po dlhom čase mohol na sebe cítiť partnerov dotyk. Nechal
padnúť masku ľahostajnosti, ktorú si nasadil po svojom zrútení, hlavne v prítomnosti
zvedavých novinárov a pozostalých po akcionároch. Mohol si dovoliť niečo
cítiť. Niečo, čo by oni využili na to, aby ho zlomili, ale teraz tu nebol nikto,
kto by sa pokúšal preniknúť pod nepriepustnú vrstvu, ktorú si okolo seba
vytvoril.
John ho aj naďalej hladil,
venoval sa dôkladne skúmaniu jeho tela, akoby chcel o ňom zistiť aj to, čo
mu nepovedal, kým spal po ťažkých operáciách a trpel bolesťami. Na tieto
veci vtedy jednoducho nebol čas, ale teraz si mohol k nemu ľahnúť do
postele a užívať zatiaľ len nežnosti, keďže posledná operácia mu
nedovoľovala vykonávať žiadnu namáhavú činnosť.
Tak trochu sa obával, že odhalí
isté veci, ale nemohol sa pred ním ukrývať, chcel, aby sa ho partner dotýkal čo
najviac, aby si vynahradili všetko, čo museli dosiaľ držať pod kontrolou a neskôr,
keď budú môcť opäť robiť viac než len deliť sa o posteľ, bude to ešte
omnoho lepšie ako doteraz.
„Kde si prišiel k tomuto?“ opýtal sa ho na pár škrabancov nejasného
pôvodu a modrín na určitých častiach tela.
To bola vec, o ktorej s ním
nechcel hovoriť, ale nebolo možné to popierať. Nie teraz, keď už zašiel tak
ďaleko.
„Lucy sa starala o firmu, ja
zas o dom a tvoje ostatné obchody. Viem, že som ti sľúbil, že niečo
také neurobím, ale nebolo možné nájsť iné východisko. Neprešlo ešte ani pár dní
a už sa v nemocnici začali objavovať isté osoby...“ stačilo len, aby
sa rozchýrilo, že bol zranený a je v zlom stave, už sa začali zlietať
supy. Chceli sa postarať o svojho
nepriateľa, kým je oslabený a získať tak ľahký prístup ku kontrole nad
mestom. Musel im dať jasne najavo, kde je ich miesto a nechať legendu o Lukostrelcovi,
aby ich naďalej prenasledovala, ako smrtiaca hrozba pre každého, kto by sa
odvážil prekročiť stanovenú hranicu. Podarilo sa mu aj nájsť ľudí zodpovedných
za ten útok a ani on sám už nechcel myslieť na tú noc, keď sa o nich bez
milosti postaral.
„Hneváš sa?“ opýtal sa neisto.
„Nie, nehnevám sa na teba, viem,
že si chcel len ochrániť našu rodinu pred nebezpečenstvom. Som na teba a tvoju
sestru hrdý, tak ako som vám to obom už
predtým povedal, viedli ste si skvele, ste moje úžasné deti, ale nechcem, aby
sa vám niečo stalo, preto musíme túto záležitosť uzavrieť, tak aby nikto z vás
nebol ohrození.“
„Určite nájdeme spôsob ako to
vyriešiť,“ prisľúbil mu Gareth.
