Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. Poznámka: do konca poviedky ostávajú 2. kapitoly.
Hodnotenie.
Spomenul si na to, aké to bolo
keď sa po prvý raz obliekol ako Lukostrelec. Na ten oslobodzujúci pocit spojený
s nasadením masky.
Spomienka
A na to, čo nasledovalo, keď prevzal do svojich rúk poslanie
chrániť ich rodinu. Zotrvával uzavretý v tme, sledujúci temný tieň, ktorý
sa približoval k nemocničnej izbe. Prvá krysa opustila bezpečie kanálu
a on chcel byť pritom, keď bude poslaná tam kam patrí. Lukostrelec sa
pohol nadšený touto úlohou. Dokonale
spokojný s tým, keď mužovým ramenom prešiel šíp. Tunajšie podsvetie im
bolo zvyčajne naklonené, no aj tak si dával veľké pozor, aby náhodou nepodcenil
svojho súpera. Všetko to bolo preňho ešte nové, nechcel podľahnúť sebaklamu
o vlastnej nezraniteľnosti.
„Kto ťa poslal?“ pevne zvieral svoju korisť a nedal jej ani
možnosť na to, aby sa dokázala spamätať.
Ako verný strážca otcovho pokojného spánku, nemohol nechať túto
záležitosť nepotrestanú...
Súčasnosť
„Nejaké ďalšie problémy s Lee-Taovými
ľuďmi?“ opýtal sa pán B, akoby snáď uhádol, že práve teraz myslí vzburu obchodníka
so zbraňami. Odvážil sa im vyhlásiť vojnu, no nedopadlo to s ním práve
najlepšie, pozostatky jeho organizácie bolo treba ešte upratať. Nemal
s nimi žiadne zľutovanie, keďže bomba, ktorá sa objavila u nich vo
firme, bola hlavne ich pokusom na prebratie moci.
„Jeho syn sa chce vrátiť do
mesta, varoval som ho, aby to nerobil... Snáď nebude taký tvrdohlavý, ako jeho
otec...“ na chvíľu privrel oči, akoby sa chcel zbaviť toho nepríjemného obrazu
smrti a deštrukcie, ktorú celkom prirodzene rozpútal Lukostrelec. Tá noc,
keď nastal neodvratný stret ich záujmov a z toho plynúce
nepríjemnosti patrila k veciam, na ktoré sa snažil nemyslieť.
„Uvidíme.“
Pán B mu venoval nežný bozk na
pery.
„Dúfam, že sa nikam neponáhľaš,
lebo dnes ťa určite nepustím.“
Opatrne sa oprel o jeho
hruď. Pohodlne sa okolo neho ovinul.
„Ostanem s tebou,“ prisľúbil
mu nadšene. Zariadil si všetko tak, aby sa najbližšie dva týždne mohol venovať hlavne svojmu partnerovi.
Toľko toho ešte spolu nestihli
prebrať, niektoré veci áno, ale boli tu záležitosti, ktoré si aj on zatiaľ
nechával pre seba. Keďže sa to stalo len pred pár dňami a tak trochu
očakával, že z toho bude mať problémy.
Spomienka
„Gareth!“
Tmavovlasý mladík sa otočil uprostred chodby. Neočakával, že ho práve
teraz niekto zastaví. Práve naňho vyšla pomerne nemilá povinnosť, ale ani počas
praxe sa takýmto prípadom nemohol vyhnúť. Oznámiť niekomu, že mu zomrela
manželka, nebolo niečo na čo by si zvykal veľmi ľahko. Bola to dnes jeho
posledná úloha, kvôli rodinným záležitostiam si nemohol dovoliť pracovať ako
lekár na plný úväzok. Jeho čas bol delený medzi domácnosť, firmu,
a starostlivosť o to, aby v rodine všetko fungovalo tak ako má,
pán B nebol ešte úplne v poriadku. Projekt nemocnice v Glades bol takisto
hlavne v jeho rukách a dnes mal kvôli tomu stretnutie. Musel kvôli
tomu niektoré veci obmedzovať a vybral si radšej randenie a podobné
záležitosti, keďže Lukostrelec si pre seba uzurpoval čas noci, a vtedy
najradšej chránil svojho partnera, prípadne sa staral o jeho obchody,
akoby Lukostrelec nebol nikdy zranený.
„Noel?“
Prekvapene si obzeral mladého muža, ktorý naňho zavolal. Neočakával, že
za ním príde potom, ako chladne sa k nemu v poslednom čase správal.
„Ahoj, prepáč, že ťa
ruším, ale potrebujem sa s tebou pozhovárať...“
„Tak dobre, ale budeš musieť chvíľu počkať, musím sa najprv prezliecť,
už tu budem končiť...“ tak trochu dúfal, že sa mu nebude chcieť, naňho čakať.
Bol to dobrý chlapec a mrzelo ho to, že mu nemôže povedať pravé dôvody
kvôli, ktorým by ich vzťah zrejme nemohol fungovať. Už aj tak preňho Noel
urobil dosť, keď ich spolu videli, pokiaľ sa rozídu nikoho to zrejme nebude
trápiť, to, že vo vzťahoch nestály a prieberčivý nebola síce prednosť, ale
momentálne mu vyhovovalo to, že si to verejnosť myslí.
„Pokojne urob, čo treba, ja ťa počkám,“ sadol si na jednom
z voľných miest.
Gareth zamieril k lekárskej izbe.
Netrvalo dlho a bol pripravený na rozhovor so svojím takzvaným
priateľom.
Prešli spolu hlavnou budovou až k autu s ochrankou, ktoré
naňho čakalo.
Obaja doňho nastúpili.
„Chceš sa niekde zastaviť?“
„Bol si už v Line?“
„Ešte nie.“
Bol to pomerne nový podnik, podľa všetkého jedno z tých
pokojnejších a diskrétnejších. Zatiaľ si to tam ešte nestihol obzrieť, ale
predpokladal, že bude spokojný.
„Zastavíme sa tam?“
„Tak dobre,“ vyhlásil zdanlivo bezstarostne. Dal pokyn šoférovi. Dúfal,
že Noel si chce dať jeden z tých sladkých dezertov a nemá
v pláne nič viac než priateľský rozhovor. Nič iné mu ani len nemohol
ponúknuť.
Ani zďaleka to však nevystihovalo to, čo ho tam čakalo.
Našli si spolu pomerne dobrý stôl vzadu a nechali sa obslúžiť
mladou čašníčkou, ktorá si celkom profesionálne a bez zbytočných rečí
prevzala od nich objednávku.
„Tak o čom si so mnou chcel hovoriť?“ opýtal sa, až keď sa pred
nimi objavili objednané koláče a káva.
„Už viem s kým sa to stretávaš. A úplne chápem, že sa to
tvojmu otcovi nepáči.“
Gareth na chvíľu zovrel lyžičku, akoby to bola zbraň.
Noel sa naklonil k nemu a takmer nehlučne zašepkal.
„Všetci už vedia o tebe a Lukostrelcovi. Možno sa to objaví
aj v novinách.“
„Čože?“
Noel mu ukázal svoj mobil, a sériu fotiek, ktorá mu vohnala červeň
do tváre. Musel priznať, že raz
s pánom B, akosi využili jeho alternatívny život, na to, aby si užili
trochu viac vzrušenia mimo domu. Stalo sa to počas minulých prázdnin, keď sa
vrátil domov zo školy. Použili na to jeden z prázdnych firemných skladov
a tak trochu si užívali, pán B mal na sebe oblečenie Lukostrelca, dokonca
si nechal aj masku a Gareth bol jeho zajatec. Bola to len hra. Nič viac,
tak trochu nebezpečná, ale zároveň veľmi príjemná.
„Ty sa mi vyhrážaš!“ začínal sa triasť od hnevu.
„Nie, ja určite nie, dostal som tie fotky, prišli mi na mail, bez
akéhokoľvek vysvetlenia.“
Gareth dúfal, že to čo mu hovorí je pravda. Nerád by po Lee Taovi upratoval
aj veci súvisiace s Noelom.
