varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus, rape non-con
pár: Gareth/John a i.
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
pár: Gareth/John a i.
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
poznámka: táto časť bola editovaná.
incest, otroctvo, zvrhlé, maniacke
Hodnotenie
Takada
cítil ako mu myseľ zaplavuje zvláštna bezstarostnosť. Tvár jeho priateľa mu
pred očami tancovala. Telo mal citlivé na dotyk, prekážal mu aj zapnutý pás,
cítil sa nepohodlne a istá časť jeho tela začínala znepokojivo rýchlo
reagovať. To ho priviedlo na myšlienku, že s ním nie je všetko
v úplnom poriadku.
Pozrel
na svoje ruky, sústredil na nich pozornosť tak dlho, až kým si nevšimol malý
škrabanec na malíčku pravej ruky. Vyzeralo to tak, že informácie, ktoré mu
zveril Carson neboli tak úplne zadarmo. Pri odchode mu podal ruku, nič necítil,
ale teraz, keď sa na to tak díval, bol si istý, že on mu spôsobil to drobné
poranenie. Aspoň tak mu to vychádzalo, keďže divne sa začal cítiť ešte skôr,
než uvidel Joela. Najprv si myslel, že to v ňom vyvolali oživené spomienky
na väzenské prostredie, až teraz mal pre sebou pravú príčinu.
„Takže
ste sa na mňa pripravili....“ dostal so seba s viditeľnou námahou. Naďalej
tvrdohlavo hľadel na svoje ruky.
„Túto
drobnosť myslíš? Nuž áno, tušil som, že sa zastavíš za mojím bratom, tak som mu
naznačil, že budeš potrebovať trochu povzbudenia.“
„Čo
ste mi to dali?“ márne bojoval s tými pocitmi, ktoré sa ho čoraz
intenzívnejšie zmocňovali.
„Ja
to volám la petite mort.“
„Takže
malá smrť?“
„Potešenie,
ktoré ťa vo väčšej dávke môže zabiť.“
„Akú
dávku som dostal ja?“ opýtal sa rozochveným hlasom.
„Primeranú
na to, aby sme sa mohli ešte chvíľu pozhovárať.“
Takada
cítil ako mu to otupuje zmysly, pochopil, prečo sa vôbec nebránil, prečo
nekládol takmer žiadny odpor, aj tú svoju prehnane precitlivelú náladu, zrejme
to boli len sprievodné príznaky. Prinútil sa pozrieť na svojho únoscu.
„Ponúkam
ti vyslobodenie z tejto situácie,“ navrhol mu.
„Predpokladám,
že za určitých podmienok...“ tlmene vzdychol, keď auto mierne nadskočilo.
Začínal tušiť, že sa blížia skôr do opustených oblastí. A to nespelo
k ničomu dobrému.
„Presne
tak. Zanecháš svoje vyšetrovanie a dovolíš mi, aby som upratal tak, aby sa
to nikto nesnažil viac vyťahovať.“
Joel
sa naklonil bližšie k nemu, priložil ruku do jeho rozkroku a jemne ho
stisol. Slasť sa mu rozliala po celom tele, príjemné pocity ho zaplavili
natoľko, že si želal, len to, aby tá ruka zašla ešte ďalej. Jediný dotyk
ovládol jeho telo.
„To
však nie je všetko, aby som sa ubezpečil, že budeš poslušný a náhodou
neskrížiš cestu môjmu bratovi vrátiš sa do Japonska, spolu s Ianom.“
Takada
cítil ako tie slová prenikli do jeho utrápenej mysle. Bolo mu jasné, že ak odmietne,
už ho nikdy nikto nenájde a Ian, k tomu sa opäť dostanú ľudia, ktorí
ho mučili. Vedel, že Joel by bol schopný im ho vrátiť. A dívať sa ako
pokračujú až kým by ho úplne nezničili. Nemusel mu to povedať, bol si istý tým,
že nikto z jeho priateľov, by sa o jeho mladého milenca nepostaral
tak ako on sám a nechcel ho stratiť, nechcel teraz zomrieť a nechať
ho vtom samého. Joel mu doprial dostatok času na to, aby o tom mohol
porozmýšľať, bolo to ťažké, otupená myseľ sa krútila stále v rovnakých
kruhoch.
„Poslúchnem
ťa,“ dostal so seba asi po polhodine uvažovania.
„Odídem
do Japonska a už viac o mne nebudete počuť. S vyšetrovaním som
skončil.“
„Takto
sa mi to páči, som rád, že si rozumieme. Budeš mi musieť niečo podpísať, aby
sme sa vyhli problémom.“
Naklonil
sa k nemu a pobozkal ho na čelo. Cítil ak osa mu z toho miesta
začali do tela opäť šíriť bolestné teplo.
Potom
mu podal akýsi dlhý dokument a vtisol mu do ruky pero. Naškrabal podpis
len po letmom prečítaní, riadky mu preskakovali pred očami, vynaložil všetko
svoje úsilie na to, aby udržal svoju ruku vo vhodnej pozícii.
Joel
mu rozopol kabát aj košeľu, natiahol sa po niečo, čo mal zrejme ukryté pod
sedadlom. Takada uvidel pomerne hrubý čierny obojok. Netrvalo dlho a mal
ho starostlivo upevnený okolo krku.
„Čo
to má byť?“
„Taká
malá poistka.“
Joel
ho chvíľu nechal na pokoji, zobral svoj mobil a niečo doňho vravel, bolo
to po japonsky a znelo to ako:
„Zásielka
je pripravená na odoslanie. Stretneme sa na plánovanom mieste. Potrebné
dokumenty mám so sebou, lietadlo odletí podľa plánu.“
„Joel?“
„Áno,
zlatko?“
„Ten
obojok, čo...“
„Pochop,
že ťa nemôžem nechať úplne bez dozoru. Mohlo by pre teba byť ťažké sa mi
nepliesť do cesty, keď môj malý dar z teba vyprchá. Preto ťa zverím do rúk
jedného z našich zahraničných spoločníkov. Súhlasil, že si vezme teba aj
Iana.“
„Nie,
to nemôžeš...“ pokúsil sa naňho vrhnúť, ale úplne zabudol na pás aj na to, že jeho
priateľ dokáže poriadne udrieť, pokiaľ ho niekto provokuje. Netrvalo dlho
a klesol späť na svoje sedadlo.
Všade
okolo neho krúžili temné vízie, jeho telo sa zúfalo chvelo, túžil po dotykoch,
po bozkoch, ktoré by zabránili tomu, aby sa cítil stratený vo svojich
predstavách.
Auto
napokon zastalo. Joel mu odopol pás a podoprel ho tak, aby sa mohol dostať
von. Bol oslepený svetlom, no aj tak počul hlas, ktorý dokázal preniknúť cez tú
vrstvu nepokoja.
„Takada!“
Cítil
ako sa mu okolo pása ovinuli dychtivé ruky. Uvidel Iana, bledého
a vystrašeného, ale zároveň šťastného, že sa k nemu dostal. Netušil,
ako ho mohli získať. Doviedol ho na miesto, ktoré bolo bezpečné
a nenechával ho bez dozoru, ale to Joela zjavne nezastavilo. Nepochybne
mal svoje spôsoby, ako si nájsť ľudí, pokiaľ to skutočne chcel.
„Ublížili
ti?“ opýtal sa neisto.
„Nie,
nič mi nie je, ale ty si...“ zúfalo sa k nemu tisol.
§§§
Po niekoľkých týždňoch...
„Môj brat odviedol dobrú prácu, čoskoro budeš
pripravený na návrat domov...“
Gareth
si zvedavo obzeral druhého pána B. Radosť
z toho, že je Joel nažive
vystriedala nespokojnosť s tým, čo od neho jeho druhý pán vyžadoval. Už po jeho príchode bolo zjavné, že ich vzťah
nebude v žiadnom prípade taký ako predtým. Práve on bol tým, kto ho
nadšene trestal, keď sa odvážil proti nim bojovať. Pochopil, že nikto poňho
nepríde, keď sa dozvedel, čo sa stalo s Takadom, a ako sa voči celej
tej veci postavila jeho matka, bol zhrozený a nedokázal pochopiť, prečo ho
celá jeho rodina tak veľmi nenávidí. Teraz už vedel, že sú tak trochu mimo
zvyčajných tabuliek normálnosti a robia tieto veci prevažne preto, aby
dokázali udržať pod kontrolou svoje zvrátené túžby. Druhou motiváciou
v ich prípade bol nepochybne aj zisk, už mal aký-taký prehľad o tom
ako pracujú, keďže nebol jediným otrokom, ktorý v tomto dome prechádzal
výcvikom. Mal možnosť všetko pozorovať, od prvého odchytenia obete, až po to,
ako sa pomaly začínala lámať vôľa vybraného jedinca. On sám už bol na pokraji
svojich síl, prevažne plnil to, čo sa od neho očakávalo a dovolil im
všetko, čo od neho požadovali. Nikto okrem Johna, s ktorým si teraz
rozumel lepšie ako s jeho bratom naňho nebral ohľad.
Už vedel, že mu nikto nepomôže sa odtiaľ
dostať, keďže podľa oficiálnej verzie ušiel so svojím milencom Issacom. To si
teraz všetci mysleli a nikto sa ani nesnažil ho hľadať. Nikoho už
nezaujímalo čo by chcel, jedinou jeho prácou bolo napĺňať ich túžby
a vedel, že aj keď sa vráti domov, ako to oni nazývali, nič sa na tom
nezmení. Povedali mu, že Issac tam naňho už netrpezlivo čaká, keďže aj on
nedávno dokončil svoj výcvik a už sa nebránil ich pozornosti. Tešil sa na
to, že ho opäť uvidí. Aspoň to mu dodávalo silu. Dúfal, že spoločne nájdu
nejaký spôsob ako túto situáciu zvládnuť.
Práve
teraz bol však v Joelových rukách a vedel, že akýkoľvek náznak
nespokojnosti s jeho osobou by znamenal krutý trest preto ho radšej ,
poslúchal na slovo a dovolil, aby sexuálna hračka prenikla do jeho tela.
Časť z neho si to bezmedzne užívala, aj keď by to len ťažko mohol nazvať
láskyplným vzťahom.
Hračka
opustila jeho telo a on bol roztiahnutý natoľko, aby mohol prijať
pozornosť osoby v maske, ktorá na to už netrpezlivo čakala. Svetlé vlasy,
ktoré spod nej trčali, jasne naznačovali o koho ide. Práve bol
pripravovaný pre Setha, ktorý mu už predtým nasadil na penis, akúsi tmavú vec, tak
intenzívne pulzujúcu, že nedokázal prestať so slastnými stonmi.
„Prosím...“
zamumlal rozochvene, keď pocítil, ako mu Joel vydal pokyn, aby klesol na všetky
štyri. Bez váhania to urobil, ponížene sklonil hlavu tak, ako ho to pán naučil
a žiadal o to, aby doňho vstúpil čo najskôr, prosil o to, aby si
ho vzali, tak ako to od neho vyžadovali.
„Myslím
si, že máš pravdu, je to dobrý otrok...“ súhlasil Seth. Pohladil ho po boku
a pritisol sa naňho.
Gareth
pocítil, ako jeho penis prenikol hlboko do jeho rozdráždeného otvoru. Nabodol
sa naňho tak prudko, až ho to prinútilo vykríknuť. Celé telo mal ako
v ohni, potom, ako sa s ním Joel pohral a stále nebol úplne
uspokojený, keďže to bola odmena, ktorú získal, až keď mu to jeho majitelia
dovolili.