Stalker 6.kapitola 2/3

varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus, rape non-con
pár: Gareth/John a i.

obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...

poznámka: táto časť bola editovaná.

Get free premium widgets for your blog and website.

„Ani ja si neželám, aby si odtiaľto odišiel.“

Pán B sa naklonil k nemu, rukou prešiel po jeho obojku, jemne ho zaňho potiahol. Trochu ho kvôli tomu zabolelo v priedušnici, ešte stále bola pomerne citlivá na takéto veci.

„Chcete, aby som nosil toto  a dovolil mu, aby...“ hlesol Gareth.

„Áno, presne to si želám.“

Ďalej ho hladkal, akoby ho považoval za svoje vlastníctvo. Jeho ruky skúsene prebúdzali mladíkovo telo. Gareth sa čoskoro začínal cítiť dosť nepohodlne.

„Ja nechcem. Nemôžem sme predsa rodina...“ zúfalo naňho hľadel a stále dúfal, že ho nejakým spôsobom dokáže presvedčiť. Pochopil, že aj on je istým spôsobom zvrátený, ako jeho brat, tiež túži po takých veciach, či už vďaka jeho vplyvu, alebo dobrovoľne, nevyzeralo to preňho práve najlepšie.

„Čoskoro zmeníš názor...“ stiahol mu krátke nohavice, už aj tak mu začínali byť pomerne tesné.

„Zdá sa, že tvoje telo sa už rozhodlo.“

Pán B zamyslene hľadel na kvapku túžby, ktorá unikla z jeho penisu.

§§§

Prišla mu tá upravená fotografia, stačil len jediný pohľad a on vedel, čo to všetko znamená. Zapadlo to do seba, celkom presne, keďže poznal osobne Garethovho suseda, pár krát ho stretol, keď bol toho chlapca navštíviť. Teraz, keď si o ňom u svojho kontaktu na polícii pozisťoval aj ďalšie informácie, všetko to zrazu dávalo zmysel. Pán B mal chemickú školu, pracoval síce ako riaditeľ továrne, ale aj tak vedel zaobchádzať so všelijakými materiálmi a podľa istých zdrojov, Takada sa domnieval, že práve on zrejme vytvára tie nové drogy, ktoré dostávali obete tohto obchodu s ľuďmi. Omamujúce prostriedky nového druhu, s ktorými sa doteraz nestretli, zvyšovali sexuálne túžby a takýto balíček výrazne prospieval Joelovmu obchodu, on sám na takéto veci nemal potrebné schopnosti, doteraz si myslel, že na to má len najatého človeka, ale teraz si bol už aj vďaka Carsonovým informáciám istý, že tento obchod teraz riadia dvojčatá, a ich vzájomná spolupráca prináša ovocie v podobe veľkých ziskov, stratených chlapcov, a dobre prosperujúceho biznisu starostlivo ukrytému pred svetom. Joel bol monštrum, bol psychopat a vrah, ale vedel tieto svoje nedostatky premeniť na prednosti. Už počas výcviku na ňom bolo badať isté nie práve najpríjemnejšie sklony, ktoré sa časom zrejme ešte viac prehĺbili.

Celé sa to pred ním odvíjalo, akoby to konečne videl celkom jasne a zreteľne, ale nemohol s tým nič urobiť, keďže práve hľadel do hlavne pištole. A smrť naňho nadšene žmurkala, akoby očakávala, že sa sám vrhne do jej objatia. Bolo zvláštne ho po dlhom čase vidieť zblízka, nie ako nejakú tieňovú bytosť zo zlých snov, ale ako nového muža, ktorým bol. Takada žasol nad tým, ako veľmi sa dokázal zmeniť, ani on sám by ho takto nespoznal, Joel, ktorého predtým poznal ani zďaleka nezodpovedal tomu, čo mal pred sebou.

„Tak sa opäť stretávame,“ rozpačito zamumlal.

„Nie som rád, že práve za takýchto okolností, Sho.“

Dokonca aj jeho hlas znel inak, no teraz akosi viac zodpovedal jeho rozporuplnej osobnosti. Bol tak blízko neho, mohli sa takmer dotknúť, ak by to bolo potrebné a on si začínal želať, aby bol Joel opäť jeho priateľom, aby ho mohol objať a tešiť sa z toho, že sú spolu tak, ako predtým. Nebál sa ho, ani tej zbrane, jediné, čoho sa obával bolo to, že by niekto mohol ublížiť Ianovi. Kým bol v bezpečí, netrápil sa tým, čo by sa mohlo stať s ním. Záležalo mu len na tom, aby bol jeho mladý milenec v poriadku. Dal by aj svoj život za to, len aby sa navždy odpútal od týchto vecí.

„Pozhovárame sa?“ opýtal sa opatrne.

„Už som sa obával, že mi to nenavrhneš...“ podarilo sa mu napodobniť úsmev, musel uznať, že veľmi úspešne, odvtedy ako bolo spolu sa jednoznačne zlepšil.

„Nemám žiadne námietky, Jo,“ oslovil ho prezývkou, ktorú mu mohol predtým udeľovať len on.

Jeho spoločník odložil zbraň, na chvíľu si myslel, že naňho zaútočí holými rukami, aj on vedel dobre bojovať, bol trénovaný, možno aj lepšie než on, keďže svoje vedomosti nevyužíval len na súťažiach, ale prevažne v praxi. Nemal ani len zábrany pred zabíjaním, mučenie takisto nepovažoval za prekážku, ale nech sa akokoľvek snažil, aj napriek zmenám, v ňom chcel stále vidieť svojho priateľa. Nebral si osobne to, že naňho začal mieriť zbraňou, vedel, že si musí chrániť to, čo si vybudoval a bude to robiť, aj keby mu mal ublížiť.

Joel prekonal aj tú poslednú vzdialenosť medzi nimi a zrejme ho poznal veľmi dobre, keďže vedel, že ani on nemá chuť naňho priamo zaútočiť, poznal pravdu, zmieril sa s ňou, ale nemal takmer žiadne dôkazy, okrem jediného, ktorý mu poskytol Joel sám, ale on nemohol svojho milenca vystaviť niečomu takému, a stále mu tak trochu vŕtalo hlavou, prečo Joel, ako hlava organizácie, urobil takú chybu, a dovolil mu starať sa o chlapca, ktorý bol cvičený ako sexuálny otrok. Nesedelo mu to k nemu, aby práve on urobil takú hlúposť. Nepredpokladal, že  ho o to požiadal ten druhý, s ním sa zrejme nikdy nestretol, všimol by si to, veril tomu, že tých dvoch by dokázal od seba odlíšiť a Carson mu potvrdil, že to Joel nastúpil do špeciálneho týmu, nie John. Bol o tom pevne presvedčený, preto ani on o tejto veci nepochyboval. Potreboval odpovede, ale zároveň sa ich obával, lebo všetky zvyčajne prekážali ich priateľstvu.

Nebránil sa, keď ho pevne privinul k sebe a objal. Mal by sa hnevať, mal by zúriť kvôli tomu, čo všetko spôsobil, ale keď bol s ním, nedokázal uvažovať rozumne. Chcel aspoň na chvíľu zabudnúť na výsledky svojho vyšetrovania a odvrátiť to, čo malo prísť. Držal sa ho, cítil jeho vôňu a spomínal na časy, keď bol preňho najbližším človekom, keď medzi nimi nestála žiadna trpkosť, ani pokazené vyšetrovania a nespokojnosť nadriadených. Opäť bol tým chlapcom zo záznamu, ktorý sa chcel len smiať so svojím najlepším priateľom. Preto sa dnes neobával  mu povedať: „Chýbal si mi.“

Joel si ho k sebe pevne pritisol, cítil jeho dych na krku, cítil ako sa k nemu tisol celým telom a odmietal ho pustiť, zdalo sa mu, že obaja musia cítiť to isté, tú istú spriaznenosť a tú istú radosť. Bolo to absolútne iracionálne, niečo čo sa vymykalo všetkého mu čo by mal v takejto situácii urobiť, ale nedokázal tomu zabrániť. Dialo sa to tak trochu mimo neho, aspoň tak to počas celej tej záležitosti vnímal.

Tak náhle, ako medzi nimi prepuklo toho takmer magické zvítanie, ho Joel pustil a prinútil ho, aby nastúpil do malej dodávky, ktorá tam na nich zrejme už čakala.

Kúzlo toho okamihu pominulo, Takada sa v duchu pokarhal za toľko sentimentálnosti, nemal to robiť, nemal sa nechať takto uniesť. Joel je možno stále jeho priateľom, ale je aj zradcom, ktorý ho prišiel zabiť, aby proti nemu nestihol postaviť prípad. Malý náznak vzdoru bol však veľmi rýchlo potlačený.

„Posaď sa,“ prikázal mu.

Takada sledoval ako mu pomaly zapína pás, ako sa k nemu vyzývavo nakláňa, aby si ho dobre obzrel. Na chvíľu  sa k nemu priblížil natoľko, až to takmer vyzeralo, akoby ho chcel pobozkať, ale neurobil to, len ho provokoval ako mal vo zvyku. Namiesto toho ho takmer obsesívne hladil po tvári, a dotýkal sa ho, veľmi jemne, ale dostatočne dôverne na to, aby pochopil, že s ním ešte ani zďaleka neskončil.

„Tak čo som mnou plánuješ urobiť?“

„Môj brat si prial, aby som ťa zabil, požadoval to odo mňa...“ pošepol mu, akoby práve debatovali len o počasí.

„Predpokladal som, že ty si ten horší, ale zdá sa, že v tomto som sa zmýlil.“

„Ani nie, sme na tom rovnako... len on sa skrýva pod maskou dobrého občana...“ vyslovil to takmer nadšene, akoby sa tešil ako mu to všetko porozpráva, akoby medzi nimi stále bola taká dôvera ako predtým.

„A teraz má Garetha.“

„Má ho a dostane ho do postele. S tým ani ja, ani ty nič neurobíme. Skúša naňho tie staré triky o tom, aký som ja zlý a on svätec. Stavím sa, že keď tam nahliadneme, uvidíme niečo zaujímavé...“ vytiahol svoj mobil, poťukal po ňom a o chvíľu už videli niečo, po čom práve teraz netúžil. A zvuky sprevádzajúce to, čo videl na obrazovke, vôbec nesvedčili v Garethov prospech.

„No povedz, má nejaký zmysel ich od seba dostať?“

Takada musel uznať, že ten chlapec si to naozaj užíva.

„Tak ktorý z vás ho vlastne chce?“

„Ja či on? Nie je to jedno, rád sa podriadi nám obom. Uvidíš, už o pár dní, teda... neuvidíš...“ odložil mobil späť do vrecka.

„Postaráš sa o mňa sám?“ opýtal sa, akoby sa nič nedialo. Začínal sa postupne pripravovať na to, že budú proti sebe bojovať, aj keď mu to nebolo po vôli. Nemal rád ich vzájomné konfrontácie počas výcviku, bolo to tvrdé a pre oboch to zvyčajne skončilo drobnými poraneniami, a vzájomným ošetrovaním. Kvôli nemu už odriekol svoju účasť na turnaji, najprv si myslel, že to stihne, ale vyšetrovanie ho natoľko zamestnávalo, že nemal ani len náladu sa toho zúčastniť. Ich telocvičňu však reprezentoval jeho najlepší žiak, preto sa neobával, že by to pre nich mohlo mať nepríjemné dôsledky.

Joelovi zmizol úsmev z tváre.

„Ponúknem ti dohodu, ale len preto, že si to ty.“

§§§

Gareth cítil ako sa k nemu tisne telo druhého chlapca. Whyatt bol otočený bruchu, zadok mal vyzývavo vystrčený spod prikrývky. Ako správny otrok pripravený na všetko, čo od neho bude pán požadovať.

Prišiel im tak trochu pomôcť, aspoň tak sa vyjadril, keď sa objavil vo dverách a potom už ostal aj na noc. Spokojne sa túlil k jeho hrudi a nechal sa objímať.

Pán B už vstal, kvôli nejakému otravnému telefonátu, ich nechal samých v posteli. Predtým ich však dosť dlho bozkával, takže hrozilo, že si ten hovor vôbec neprevezme. Keďže obaja sa naňho vrhli ako šialení a odmietali ho pustiť z postele. Prisľúbil im, že ich nenechá dlho čakať a vzdialil sa z izby.

Gareth nevedel, čo to s ním urobil, ale vôbec sa nedokázal kontrolovať. Začínal mať pocit, že mu niečo dal do jedla, inak si nevedel vysvetliť, to čo sa s ním dialo.