 |
| FINÁLOVÁ KAPITOLA |
Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. Poznámka: Dostávame sa do veľkého finále.
Hodnotenie
Po niekoľkých mesiacoch...
Gareth cítil ako tréningové tyče do
seba vrazili plnou silou. Na chvíľu mu tá jeho vypadla z rúk,
a vyzeralo to, že jeho partner bude mať navrch, ale napokon sa mu podarilo
odraziť ďalší z jeho útokov, no zo svojho počiatočného víťazstva sa tešil
len chvíľu, keďže mu počas krátkej chvíle nepozornosti partner podrazil nohy
a on skončil na zemi.
Počul zvuk sprevádzajúci
kotúľanie sa jeho tyče po zemi. A želal si, aby aspoň tentoraz dokázal
vyhrať, pán B bol predsa ešte pred nedávnom na liekoch, nemal by ho vždy dostať
na lopatky tak skoro. To skrátka nebolo spravodlivé.
„Tak, čo Garri, dáme si
prestávku?“ pán B sa nad ním spokojne nakláňal a na tvári sa mu pohrával
šťastný úsmev. Aj napriek tomu že okolo nich bola hotová spúšť a počas
tréningu vystriedali niekoľko spôsobov boja, vrátane klasického s holými
rukami, ale to malo zvyčajne pomerne jasný záver, preto si to vždy nechávali až
na koniec.
„Nie, ja som pripravený
kedykoľvek vstať a pokračovať...“
„Obávam sa, že to nepôjde. Musíš
do sprchy, zlatko. Máme ešte nejaké povinnosti.“
„Myslíš tú oslavu?“
Bolo to päťdesiate výročie
založenia ich rodinnej firmy, práve v takejto podobe a aj od dedičov
sa očakávalo, že sa na takomto podujatí zúčastnia.
„Áno, presne tak. Musíme sa tam
ukázať.“
„Len, ak ti to dovolím!“ uškŕňal
sa Gareth.
„A nebolo to fér, podrazil si mi
nohy!“
„Boj s našimi nepriateľmi
nebude nikdy férový. Na to nezabúdaj.“
Veľavýznamne pozrel na posledné
zranenie, ktoré mladý utŕžil. Stalo
sa to len pár dní po nástupe pána B do práce.
„Ale toto mi neurobil žiadny
zločinec,“ naoko nahnevane sa ohradil Gareth. Nečakal to, nemal ani len
poňatia, že Noelov otec si až tak vezme k srdcu ich občasné priateľské
posedenia a najmä chlapov, ktorí mu mali podľa všetkého ukázať, kde je
jeho miesto. Neočakával to, mal v hlave iné veci, jednou z nich bolo
aj to, ako Noelovi vysvetliť, že mu jeho pomoc nemôže oplatiť a nič medzi
nimi nebude, pochopil, že nemá zmysel nútiť sa do vzťahu s niekým iným,
bol plne spokojný so svojím partnerom a obdobie experimentovania mal už za
sebou. Zabijak ozbrojený starým dobrým nožom, ho v práci zaskočil, ešte
nemal až tak dobre vycibrené reflexy na takýto druh problémov,
a pravdupovediac bol aj dosť unavený kvôli dlhej pracovnej zmene, ani len
nepostrehol nebezpečenstvo, a jeho otec sa kvôli tomu veľmi nahneval
a zakázal mu čo i len pomyslieť na masku Lukostrelca, aspoň tak mu to
povedal otec, keď ho navštívil v nemocnici, kde mu musel kolega zašiť menšiu
ranu a odvtedy s ním
v nemocnici trávil čas aj istý osobný strážca, ktorý bol takisto členom
toho ich špeciálneho rádu a aj keď nevyzeral vôbec hrozivo, Gareth tušil,
že sa s ním neradno zahrávať. No otec mu aspoň sľúbil, že s ním môže
ďalej trénovať, pokiaľ si na to nájde čas a Gareth si ho vždy veľmi rád
našiel.
Nemohol byť plnohodnotným Lukostrelcom, ale
bol pripravený ho kedykoľvek zastúpiť ak by to bolo potrebné.
Jeho súper mu dovolil vstať a on odložil tyče, tak ako to vždy
pripadalo porazenému. No občas aj
vyhrával, nebolo to vždy tak, že skončil na zemi len on, ale pána B bolo také
ťažké nachytať. Nepochybne aj kvôli tomu, že počas boja samotného myslel aj na
iné omnoho príjemnejšie záležitosti.
„Ideš so mnou do sprchy?“
s nádejou po ňom pokukoval.
Pán B ho plesol po zadku.
„Rád by som, ale vieš, ako sa to
skončí.“
Gareth očervenel.
„Dúfal, som, že koniec bude
presne takýto...“
Jeho úsmev však skončil akosi na
pol ceste, keď sa mu pred očami nechtiac vynorila jedna z tých zakázaných
stránok.
„Garri?“
„Áno?“ od nikoho iného by takúto
zdrobneninu neprijal práve najlepšie, ale jeho partner mal nárok použiť aj
niečo také, aspoň príležitostne.
„Povieš mi, čo ťa tak trápi?
Všimol som si, že sa občas na mňa tak zvláštne pozrieš... akoby...“ nechcel
otvárať tú tému s Maxom. To sa
im už podarilo uspokojivo uzavrieť.
„Nič...“ potichu hlesol Gareth.
Zamieril do sprchy, a jeho partner
šiel za ním, keď boli opäť čistí a vyzbrojení županmi sa vracali späť do
izby, prepadli ho pochybnosti.
No náhle ho opustili všetky,
sily, túžil to zo seba vykričať. Ľutoval, že to vôbec začal čítať, lebo mal
kvôli tomu len zlé sny a neustále ho to trápilo. Hlavne jedna osoba
z toho spisu, tá mu doslova nedávala spávať.
„No tak, Garri. Ja sa nebudem
hnevať...“
„Budeš...“ hlesol smutne.
„Dovoľ mi, aby som to posúdil
sám.“
„Tak dobre. Ako chceš... ja...“
začal mu hovoriť o tom spise, o tom, ako ho našiel a nič mu
nepovedal. Čiastočne naznačil aj veci, ktoré sa tam dočítal. Pán B ho počúval,
nedával najavo žiadne emócie len stroho občas prikývol, keď spomenul nejaký
fakt, ktorý mu pripadal dôležitý.
Pán B zamieril k posteli,
kde mali naukladané slávnostné obleky.
Začal sa obliekať.
„Bolo to obdobie, keď mi na ničom
nezáležalo, všetci boli nepriatelia a mňa bavilo len zabíjanie a nič viac.
Celá tá zložka, všetko to, čo našli o pôvodne lukostrelca, bola pravda, aj
všetky tie obete, bol som lovcom ľudí, ale väčšina z tej práce vtedy
pripadla Liamovi. Tomu mladému mužovi z poslednej správy...“
„Takže on bol Kat?“
„Tak to tam volali. Bol poslednou
alternatívou.“
„A tie deti v tej dedine?
Ten masaker?“
„Bol som toho súčasťou. Bol som
tam a práve na tom mieste, som sa opäť prebral k životu. Opäť som
začal cítiť, akoby sa všetko vo mne opäť zaplo, no nebudem popierať, že hrôzy,
ktoré tam boli vykonané sa nestali aj mojím pričinením. Bol som bojovníkom
rádu, robil som to, čo mi prikázali... ale ten jed im nasypal do studne Liam, pripisuje sa to síce mne, ale na
žiadne dieťa som tam nesiahol, zabíjal som mužov, ale jed bol jeho vlastnou
iniciatívou... Bol tam veľký zmätok chaos a páchali sa tam veci, o ktorých
nie je počas ozbrojeného konfliktu núdza...Bola to taká malá vojna a rovnako
aj skončila, bolestivými stratami a prospechom pre mocných skrývajúcich sa
v úzadí.“
„Ako to dopadlo s tými deťmi,
s tou dvanásť člennou skupinou, ktorá...“ spomenul si na zmienku o tom,
že Lukostrelec deti, ktoré prežili odviedol so sebou a nikto ich viac
nevidel.
„Z niektorými z nich si sa
stretol. Niektorí boli umiestnení do rodín, ale každého z nich podporujem
a naďalej aj budem, až kým si nenájdu svoju vlastnú cestu.“
Gareth pochopil, že viac sa už zrejme nedozvie a bol rád, že John
s ním hovorí na rovinu, že sa nesnaží to zľahčovať.
„Obliekaj sa!“ prikázal mu.
Poslúchol.
No zároveň vedel aj to, že ak ho
chce milovať nemôže bojovať proti tomu, čím bol v minulosti ani proti
tomu, čím je teraz.
„Zverujem sa úplne do tvojich
rúk, môžeš s touto informáciou naložiť, ako len budeš chcieť...“
„Zničil som tie spisy, spálil som
ich, a pátral som aj po zdroji, všetko je zničené a nepredpokladám,
že sa k tomu niekto dostane... Nikdy by som nedovolil, aby sa ti niečo
stalo, ani kvôli nim, možno som sebecký, ale ja nedovolím, aby nás niekto
rozdeľoval. Nedovolím to nikomu a za žiadnu cenu,“ vyhlásil odhodlane.
