Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. Poznámka: Veľké finále.
§§§
Slušne pozdravili a počkali,
kým pán B vybavil všetko so svojím
manažérom.
„Skvelá práca, pán Fletcher...“
povedal predtým než sa s ním rozlúčil.
„Ďakujem, pán riaditeľ.“
Keď starší muž opustil
kanceláriu, obrátil sa k svojim deťom.
„Prepáčte, že som vás nechal tak dlho čakať...“
„To je v poriadku, my to
chápeme...“ povedala Lucy a jej brat horlivo prikyvoval.
Gareth chcel vstať z kresla,
ale pán B mu naznačil, aby to nerobil. Už aj tak ledva prepletal nohami, po
praxi bol uťahaný a jedine tá káva ho ako tak dokázala prebrať. Lucy mala
v škole takisto pomerne ťažký deň, keďže písali dosť veľa zápočtov
a mala odovzdať aj niektoré práce. No napriek tomu sa zastavili vo firme,
keďže ich otec prípadne jeho milenec, pokiaľ by to tak mohol nazvať mal narodeniny. Nikto nevedel koľko má
presne rokov, nikdy sa im k tomu ani len nepriznal, povedal im, že od
tridsiatky akosi prestal počítať.
Lucy vyskočila zo svojho miesta
ako prvá.
„Želám ti všetko najlepšie,
ocko... veľa zdravia a šťastia...“, ktorá sa v takýchto prípadoch
hovorila, ale pridala aj niečo vlastné. „A držím vám palce... Môžete so mnou vo
všetkom počítať...“ žmurkla na Garetha. Ten sa okamžite začervenal, keďže aj
jeho časť prekvapenia na pána B čakala doma, ale bolo to tak trochu
pikantnejšie, preto si pre istotu pripravil ešte niečo ďalšie čo mu mohol dať
aj v kruhu rodiny.
„Ďakujem, Lucy...“ dovolil, aby
ho poriadne vyobjímala a pobozkala na líce. Bol rád, že ich vzťah ostal
nenarušení a naďalej spolu veľmi dobre vychádzali.
Potom pristúpil ku Garethovi.
„Príliš veľa pracuješ, budem si
ťa musieť uniesť domov a zbaviť ťa tých kruhov pod očami...“ jemne ho
pohladil.
„Môžem ti pomôcť?“ nadšene
vyhlásila Lucy. Bolo príjemné vedieť, že si o jeho pracovnom nasadení
v poslednej dobe myslí to isté, ako jeho partner. A robí si oňho ako
vždy starosti.
„Ja ti sľubujem, že sa nechám
uniesť...“ vyhŕkol možno až príliš nadšene...
„A chcel by si mi ešte niečo
povedať?“ pomohol mu dostať sa z počiatočných rozpakov.
„Prajem ti však všetko najlepšie,
ľúbiť ťa, John...“
Jeho sestra pristúpila
k dverám, a zamkla ich, aby náhodou niekto nevošiel.
Až potom sa mohli pobozkať ako milenci.
„Tak čo môžeme ísť?“ netrpezlivo
sa spýtala Lucy.
Na noc si otca rezervoval len pre
seba, ale dnes chcel niečo podniknúť aj so svojou sestrou a jej priateľom.
Noc ich lákala a prinášala so
sebou nesmierne množstvo sladkých pokušení, ktoré neváhali otestovať na
vlastnej koži.
Pán B im ukázal zaujímavú tvár
mesta, opäť z inej perspektívy a pošepol mu, že toto je ich skutočné
rande, čo ho uspokojilo natoľko, až dovolil, aby sa Lucy a Oliver na
chvíľu poprechádzali osamote. Bolo na nich vidieť, že im to spolu celkom dobre
funguje, aspoň zatiaľ, dúfal, že aj Lucy si nájde partnera, na ktorého sa bude
môcť spoľahnúť, a že to bude mať jednoduchšie ako on.
Gareth bol s partnerom osamote,
prechádzali sa spolu, takmer akoby v utajení, no zároveň slobodnejšie než
kedykoľvek predtým.
koniec (+ epilóg)
