Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I.
Poznámka: Dostávame sa k poslednej kapitole.
Surovo mu rozlepil ústa. Pokúšal
sa kontrolovať svoj hnev, ale v zajatí Lukostrelcovej masky.
„Čo sa stalo?“
Max vzdorovito zdvihol hlavu
a zadíval sa mu do očí.
„To sa pýtaš ty mňa?“ vyštekol
nahnevane.
Položil ruku na jeho plece.
Prepaľovaný mladíkovou nenávisťou sa necítil vôbec dobre. Potreboval odpovede a potreboval
ich dostatočne rýchlo na to, aby sa mohol rozhodnúť.
„Ak hovoríš o mne a otcovi,
tak to je len naša vec...“ odsekol chladne. Nemienil dovoliť, aby sa niekto
miešal do ich vzťahu. Už tu boli takí, ktorí to skúšali a nedopadli dobre,
no tentoraz si želal nájsť riešenie, niečo čo by mu zabránilo ublížiť mu.
„Čo myslíš, prečo som sa rozišiel
s Lucy? Prečo som sa prestal zaujímať o vašu rodinu? Stačilo mi to,
čo som videl, to ako spolu trávite čas vy dvaja... To, že sa ty necháš
zneužívať ma netrápi, ale čo ona... aj s ňou robí také...“
„Ty nevieš o čom hovoríš!“
vyštekol Gareth.
„Je to len otázkou času, kedy sa
ťa nasýti a potom príde na rad aj ona...“ trval na svojom, napriek tomu,
že žiadne dôkazy v súvislosti s tým nezískal.
„Nie, je to tak... Lucy nikdy... a ja
nie som zneužívaný...“ zamumlal zahanbene.
„To si myslíš len ty, opýtal si
sa n...“ Max nedokončil vetu, Gareth strnulo hľadel na šíp, ktorý mu prepichol
hrdlo.
Nebol to vôbec príjemný pohľad.
Lukostrelec vystrelil ďalší
tentoraz rovno do srdca.
Gareth tam len stál a díval sa
ako z jeho tela vyteká veľké množstvo krvi.
„Prečo si to urobil? Chystal sa
mi niečo povedať?“
„Nebolo by to príjemné a predpokladám,
že to chceš počuť radšej odo mňa,“ kovový hlas Lukostrelca znel prísne a neprístupne.
„Ale on... bol to môj priateľ
ja...“
„Postarám sa o to. Vráť sa domov.“
„Ako si želáš. Ale nepotrebuješ
ešte pomoc... si predsa... ešte...“
„Poradím si.“
Gareth nechal Lukostrelca
postarať sa o mladíkovo telo, mal už svoje skúsenosti so smrťou, a aj
keď ho to značne vykoľajilo, dokázal to v sebe udržať na určitý čas, aspoň
kým nosí masku, nezloží sa tu a nerozplače sa ako malé dieťa.
Tušil, že čoskoro aj tak nastúpi
jeho osobný upratovací tím.
Zamieril späť k miestu, kde
sa nachádzal súkromný detektív, už tam nebol, predpokladal, že aj o to sa
už Lukostrelec postaral.
Začínal tušiť, že nešlo len o tie
fotky, museli sa dopátrať aj k niečomu ďalšiemu. Možno omnoho horšiemu než
to, čo spolu robili oni dvaja.
A niečo napokon našiel,
kúsok nejakej modrej zložky, zaseknutej pod prepravkou, čiastočne ešte vytŕčal,
vyzeralo to tak, akoby sa ho ten muž snažil narýchlo schovať.
Opatrne ho vybral a roztvoril.
Nachádzal veci, z ktorých mu
tuhla krv v žilách. Ohavná minulosť Lukostrelca naňho doľahla plnou váhou.
Nechcel vedieť viac.
Nebol schopný prehovoriť o tom,
čo videl v tom spise. Zničil ten posledný dôkaz, spálil ho na popol a vzdialil
sa zo skladu tak, ako mu to prikázal.
Stačila len prvá strana a on
si želal, aby to nikdy neotvoril, nehovoriac o tom, čo by sa stalo, keby
čo len niekto tušil, čo všetko sa skrýva pod maskou Lukostrelca.
Vrátil sa radšej späť do bezpečia
svojho jednoduchého sveta. A všetko, čo sa v tú noc stalo navždy
uzamkol do toho starého skladu.
§§§
„Počul si o tom, že Max
zomrel... údajne nejaká nehoda...“ Lucy naťukala na tablete príslušnú stránku
miestnych novín.
Gareth odtrhol oči od obrazovky
svojho počítača. Dorábal si nejaké veci týkajúce sa projektu Glades. Nemocnica
slušne fungovala a pán B mu napokon dovolil starať sa o ňu, aj keď
len z bezpečnej vzdialenosti, zrejme to bolo tým, že tušil, niečo, čo sa
mu Gareth ani len neodvážil povedať. Modrá zložka však ostala tajomstvom,
nikomu o nej nepovedal a pokúšal sa žiť ďalej, akoby ju ani nikdy
nebol vzal do rúk.
„Je mi to ľúto...“ vyhlásil
neúprimne.
Čím dlhšie nad tým uvažoval tým
viac z celej veci vinil toho chlapca. Prečo sa do toho plietol? Prečo
musel byť silou mocou rovnaký zadubenec ako jeho otec? Nikto mu nekázal sa do
nich starať. Mohol predsa tušiť, čo ho čaká pokiaľ bude dráždiť Lukostrelca.
Už nebolo cesty späť. Bol na jeho
strane napriek všetkému, čo sa dozvedel, napriek tomu, čo všetko zrejme bude
ešte musieť urobiť, aby si udržali kontrolu nad mestom.
