Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. Poznámka: poviedka zatiaľ ešte nebola opravovaná, čo sa týka chýb.
Neskôr...
„Dobrú noc...“ Gareth nadšene
zamával svojej sestre. Prežili spolu príjemný večer, ale tešil sa aj na to, čo
bude nasledovať.
Zamieril do tajných izieb
pripravený odovzdať partnerovi ešte jeden darček, niečo o čom Lucy vedela
a bola prekvapená tým, aký dokáže byť jej starší brat romantický.
Pán B dostal darčeky tzv rodinné,
niektoré veľmi praktické, ako nové jazdecké čižmy, kopu nových kravát
a ponožiek, ale iné tak trochu romantickejšie si radšej nechával na večer,
ako napríklad, veľmi nevinne ale zároveň tak trochu dvojzmysel pôsobiaci tajný
darček, ktorý ho už tlačil vo vrecku. Gareth bol hrdý na to, že sa mu podarilo
nájsť niečo, čo svojou jednoduchosťou nevzbudí pozornosť, niečo ako ich vlastný
tajný kód, ktorému budú rozumieť len oni.
No aj tak bol trochu nervózny,
keď vstupoval do ich izby. No hneď ako sa naňho jeho partner pozrel, tréma z neho
opadla, prisadol si k nemu na posteľ a povedal: „Mám pre teba ešte
jeden darček, Lucy mi pomáhala to vybrať, lebo ja sa v takých veciach
veľmi nevyznám.“
Z vrecka vybral peknú a veľmi
elegantnú krabičku. Cítil ako mu do tváre stúpa červeň, keď ju podal partnerovi
a ten ju začal okamžite rozbaľovať.
V krabičke boli dva prstene,
obe skôr jednoduché, nie veľmi výrazné, ale podľa názoru jeho sestry by sa
hodili presne k im dvom, aj keď neboli úplne rovnaké, ale patrili do tej
istej rady, uznávanej a pomerne vyhľadávanej značky, ktorá bola známa po
celom svete. Musel tak trochu klamať, keď ich vyberal, keďže nemohol povedať
úplnú pravdu na čo budú použité, ale neprekážalo mu to, dôležité bolo nájsť tie
správne prstene, s ktorých mal aj on sám dobrý pocit a vedel si
predstaviť niečo také nosiť bez toho, aby sa cítil nepríjemne. Uvedomoval si aj
to, že ten svoj nebude môcť začať nosiť hneď, aby to nepodnietilo dohady, o ktoré
nestál, ale tešil sa na to, že neskôr, keď sa rozptýlia prvotné dohady a všetci
prestanú k tomu šperku priraďovať nejaké nádejné zasnúbenie.
„Ja neviem, či to prijmeš, ale
chcem, by som, aby si nosil prsteň, ktorý bude symbolizovať, že sme spolu a aj
keď nikto nebude vedieť, že my dvaja... tak by som si aj tak veľmi prial, aby
si ho nosil... A ten druhý bude môj, no...“
Pán B mu venoval spokojný úsmev.
Zrejme mu bolo jasné, prečo si jeho partner vybral práve takýto darček.
Prijal to a odmenil ho
bozkami a objatiami.
Počas tej noci boli rodinou, o ktorej
sa veľa rozprávalo. Boli partnermi a tajnými milencami, ale zároveň boli
osobami, ktoré patrili k sebe, bojovníkmi,
ktorí sa rozhodli kráčať spoločnou cestou až do konca.
Poznámka na záver:
Ďakujem všetkým, ktorí sa rozhodli prečítať si túto poviedku. Dúfam, že si nájdem čas, aby som z nej urobila pdf knihu, ale to až postupne, keďže nemám beta-readera, keby som betu mala šlo by to rýchlejšie, ale bez bety, je to ťažká práca.
Ďakujem tým, ktorí zanechali komentár či už hviezdičkami, kvačkami, alebo aj pomocou komentárového formulára.
Ale aj tichým a neviditeľným čitateľom, keďže tiež zvyčajne patrím medzi nich.
