pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu.
predpokladaný počet kapitol : 28
Hodnotenie
Ianto otvoril zložku obsahujúcu
pomerne rozsiahly dokument. Pätnásť strán, rozpísaných do niekoľkých
čiastkových bodov, známe dodatky s malými písmenami, tak skromne ukryté
medzi ostatnými údajne omnoho podstatnejšími informáciami. Dokument úradného
charakteru, na prvý pohľad ničím výnimočný, až na svoju dĺžku, ktorá však skôr
hovorila o precíznosti predkladateľa. Bola to nová zmluva týkajúca sa
činnosti nadácie. A zároveň aj
akási posledná bodka za tým, čo už zrejme nikdy viac nezažije.
Jeho dobrá priateľka, ktorá mu
ako jediná dala šancu, keď bol na dne a nevedel na koho by sa mal obrátiť,
bola zavraždená.
Nadáciu prevzala pod svoje
ochranné krídla opäť spoločnosť Merlyn Global Group, a stávala sa niečím
takmer nepohodlným, a zatiaľ ešte nedoriešením natoľko, aby opäť mohli normálne fungovať. Počas tých mesiacov
neisto sa stala len jedna, vec ktorá aspoň trochu zmierňovala neistú budúcnosť
nadácie, oficiálne už prešla do rúk manžela pôvodnej zakladateľky a postupne
bolo možné opäť rozbehnúť niektoré projekty.
Práve preto najprv študoval túto
novú zmluvu, keďže sa stal oficiálnym zástupcom nadácie a bol teraz
zodpovedný za jej činnosť čím získal funkciu jej riaditeľa, doteraz fungoval podľa starej zmluvy, no práve dnes
mu oznámili, že je pripravená nová zmluva.
Oproti nemu sedel zástupca firmy
Merlyn Global, postarší právnik,
s ktorým už mal kedysi tú česť. No zmluva, ktorú mu predložil
naznačovala, že pôjde o absolútne iný typ spolupráce, než tá na ktorú bol
zvyknutý. Bola takpovediac otrockého a diktátorského charakteru.
A jemu samému neprislúchali žiadne rozhodovacie práva. Dalo by sa povedať,
akoby bol len o niečo lepší od
obyčajného asistenta.
„Pán Harrison, ak tomu dobre
rozumiem, tak podľa tejto zmluvy, nemôžem robiť absolútne nič bez schválenia od
pána Merlyna?“
„Áno, vec sa má tak, že pán
Merlyn si želá mať úplnú kontrolu nad celou nadáciou.“
„Tak prečo ju neriadi sám?“
opýtal sa, trochu podráždene. Vedel, že by nemal dávať najavo svoje emócie,
práve teraz, ale akosi sa nedokázal zmieriť s tým, že by nemohol ani
rozhodnúť o tom, do akého projektu sa zapoja najprv a ktorý by mali
odsunúť na neskôr. Podráždilo ho aj to, že jeho dlhoročný priateľ poslal za ním
svojho právnika a ani si nedal tú námahu, aby s ním čokoľvek
prediskutoval osobne. Hodili mu na stôl zmluvu, na ktorej bolo napísané budeš
náš otrok a ak sa ti to nepáči,
môžeš ísť.
Povzdychol si. Naozaj nemal rád
takéto naťahovanie, právnické výhovorky a kľučkovanie, ktoré počúval už
najmenej hodinu a stále sa nikam nedostali. Keby si Rebecca tak veľmi
neželala, aby bol jej nástupcom, zrejme by si už dávno hľadal iné miesto.
Nemal nič proti Malcolmovi
Merlynovi, bol predsa len jedným z najvplyvnejších ľudí so Starling City,
a dalo by sa povedať, že vďake jeho manželke Rebecce spolu dobre
vychádzali, keďže robila všetko preto, aby sa zblížili, a poradilo sa jej to aj
napriek počiatočnej nedôvere so strany jeho manžela. No jej smrť všetko vrátila
do starých koľají. Aj keď nie úplne,
od jej smrti neopustil dom Merlynovcov a trávil svoj voľný čas s malým
Tommym. Chlapček si naňho nesmierne zvykol, keďže mama ho predtým nosievala so
sebou do nadácie a dosť často ho mal na starosti, aj on ho mal rád a spoločne
sa im darilo prekonať to smutné obdobie, ktoré ich všetkých zasiahlo. Nebol
schopný ho nechať samého v tom veľkom dome, len s opatrovateľkou a otcom,
ktorý sa ani neunúval prečítať synovi rozprávku na dobrú noc.
Preto sa dalo povedať, že medzi
nimi existujú stále isté väzby, no samotný Malcolm sa mu vyhýbal natoľko, že
ani len nemal šancu sa s ním pozhovárať dokonca ani o obchodných záležitostiach.
Čo však neznamenalo, že nechcel mať všetko vo svojom dome pod kontrolou, už raz
mu zanechal dosť nepríjemný odkaz, kvôli tomu, že sa vrátil do domu neskoro, čo
sa mu ani trochu nepáčilo, ale nemal možnosť to s ním prebrať osobne. A právnikovi
o týchto veciach hovoriť nemienil, no aspoň v práci si chcel zachovať
istú nezávislosť.
„Pán Merlyn nie je povinný vám objasňovať
svoje dôvody,“ opatrne sa ozval právny zástupca. Aj na ňom bolo vidieť, že je
mu tá situácia dosť nepríjemná, keďže každý vedel o tom, aké boli predtým
medzi nimi dobré vzťahy, a to čo sa dialo teraz všetkých tak trochu
miatlo. No nemal inú možnosť len poslúchať svojho šéfa.
„To som pochopil. Mňa len zaujíma
ako si to celé predstavujete v praxi.“
Právnik mu podal ďalšiu zložku.
„Predložíte mi návrhy projektov,
na ktorých chcete pracovať na schválenie... Ak uznáme za vhodné, že sa nimi
budeme zaoberať, budete mať pri ich realizácii voľnú ruku.“
Ianto si to podrobne prezrel. Nevyzeralo
to až tak zle ako tá pôvodná zmluva, no všimol si jeden bod, ktorý ho dosť
zarazil.
„To je pochopiteľné, ale trápi ma
ten dodatok 34. Žiadna finančná pomoc pre Glades. Pán Harrison, je to tá
najchudobnejšia časť mesta, ja viem, že je to ťažké, kvôli tomu, čo sa tam
stalo, ale mali sme pár projektov, ktoré...“
„Pán Merlyn ma dôrazne upozornil,
že žiadne finančné prostriedky z nadácie ani od ďalších sponzorov nebudú
poskytnuté na žiadnu činnosť týkajúcu sa Glades až do odvolania, a nedokončené
projekty budú buď stopnuté, alebo ich môže prevziať iná nadácia. Tento dodatok
nemieni meniť.“
„Mohli by ste mi dohodnúť
schôdzku s pánom Merlynom? Rád by som s ním niektoré veci prebral aj
osobne. Ak to pre vás neznamená príliš veľký problém.“
Musel to urobiť takto, keďže ani
v jeho vlastnom dome ho nemal možnosť zastihnúť. Pokúšal sa o to, ale
nemal ani len najmenšiu šancu.
„Pozhováram sa s ním a uvidíme čo sa
dá robiť. Zmluvu si preštudujte podrobne a ak sa rozhodnete ju podpísať,
odovzdajte všetko tak, ako sme sa dohodli. Budem vám volať, čo sa týka schôdzky
s pánom Merlynom, no je to ťažké, ak mám byť úprimný nehovorí takmer s nikým,
aj ja s ním komunikujem len telefonicky.“
Poďakoval mu, rozlúčili sa a on
pokračoval v študovaní zmluvy.
Netrvalo dlho a jeho mobilný
telefón začal opäť vyzváňať. Tentoraz mu volal jeho takmer už bývalý
spolubývajúci.
„Ahoj, Stefan, čo potrebuješ?“
„Ianto, ja rozmýšľam o tom,
že sa Sarah nasťahuje ku mne, teda keď ty tu už nebývaš. Nemusel by si ďalej
ani len prispievať na nájomné.“
„Ja ešte neviem, či tam bývam, alebo
nie. Je to zložité... Ja som len nemohol odísť a nechať...“
„Ja viem, viem... Mohol by si si
do konca týždňa rozmyslieť, či sa plánuješ vrátiť alebo veď vieš... uvažujeme,
že spolu začneme žiť a tak...“
„Áno, Steve, do konca týždňa ti dám
vedieť, a gratulujem už bolo na čase.“
