 |
| SPOCKING |
Fandom: Star trek 2009
Obsah:
pokračovanie všetkých Vulkánov. Začína posledný semester, ktorý Jim strávi na
akadémii... Odohráva sa týždeň po vsuvke Romulus.
poznámka: ďakujem za prejavený záujem o túto poviedku. Keďže splnila podmienku na pokračovanie tak vám prinášam kapitolu na tento týždeň. Ďalšia bude opäť na budúci, teda pokiaľ jej zachováte svoju priazeň, nuž uvidíme ako to pôjde, po dlhšom čase je návrat k tomuto páru trošku ťažší, možno aj preto, že bude končiť, tak sa s tým trošku potrápim ešte, ale zároveň sa pritom aj bavím.
Hodnotenie
Nastávajúci rodičia čakali pred izbou,
ktorá bola vyhradená pre ich deti. Kostra mal plné ruky práce s tým, aby
vývoj prebiehal podľa plánu, hlavne kvôli tomu, že jedno z detí bolo
hybrid, čo bolo dosť rizikové a v takýchto prípadoch sa zvykli
vytvárať anomálie. Čo sa týkalo vulkánsko ľudského dieťaťa T´Pol, nikto si
nedovoľoval presne odhadnúť, ako sa jej bude dariť, no Jimovo dievčatko, ako ju
doktor láskavo prezýval, prejavovalo dostatočnú mieru životaschopnosti, už aj
tým, že sa hýbala omnoho častejšie a intenzívnejšie ako jej brat Sarek.
„Tak poďte, všetko je pripravené,“
privítal ich doktor, ktorý to celé už akosi považoval za svoj lekársky projekt.
Pekne upravená izby s príjemnou
hudbou, ktorá mala deti zbaviť stresu z tak trochu laboratórneho vývoja,
už akosi patrila k celému tomu procesu. Deti sa v takomto prostredí
cítili lepšie a pomerne dobre reagovali, no hudba musela byť omnoho tichšie
než, by si to dovolili pri úplne ľudských deťoch, keďže ich uši boli omnoho
citlivejšie hlavne v tomto štádiu vývoja,
ako ich na to upozorňoval vulkánska
doktorka s ktorou doktor McCoy spolupracoval. Práve teraz tu však
nebola a Kostra pôsobil omnoho uvoľnenejšie, ako keď bola s ním.
Jim prešiel pohľadom po oboch deťoch,
ich telíčka už boli úplne vyvinuté, dokonca sa na nich aj dívali a podľa
Spokovho skromného odhadu, dokázali posielať slabšie telepatické impulzy, ktoré
Jim vnímal cez ich puto, pokiaľ mu to Spock dovolil. Teraz cítil len akési
príjemné vlny spokojnosti, z čoho usúdil, že deti majú všetko, pre to čo
potrebujú a zaregistrovali ich prítomnosť pomerne rýchlo.
„Vieš, Jim, že som ani nepotreboval testy, aby
som zistil, ktoré dieťa je úplný Vulkánec?“ uťahoval si z neho Kostra, keď
zastali tesne pri nádrži a Jim sa dotkol kontaktného bodu. Vďaka tomu
prepojeniu ich mohol vnímať omnoho intenzívnejšie.
T´Pol začínala byť nespokojná, hrozilo
že sa začne otáčať a kopať, ako mala často vo zvyku, Sarek sa jej priam
elegantne uhýbal vždy, keď ju pochytila takáto nespokojnosť. Kým on len zvedavo
pritískal ruku na sklo, T´Pol po ňom poriadne trieskala, čo v Jimovi
takmer vyvolalo obavy, že sa tam objaví nejaká puklina, ale Kostra ho
ubezpečil, že sklo je dostatočné pevné. A zvnútra je nádrž zabezpečená
tak, aby si dieťa nemohlo ublížiť ani v prípade takýchto pohybov.
No skôr než stihol Doktorove slová
patrične okomentovať, bol predbehnutý svojím partnerom.
„Doktor McCoy, som si istý, že vaše tvrdenie
nie je celkom presné a nezakladá sa na pravde, ale na predsudkoch
spojených s vašimi chabými vedomosťami o našej...“
„Tak moje vedomosti sú chabé?“ urazene
sa ohradil Kostra.
Sarek stiahol rúčku a nechal si
ju bližšie pri sebe, T´Pol sa obrátila a otočila sa k nim zadkom.
„Ako sa majú deti?“ opýtal sa JIm, aby
zastavil rodiaci sa konflikt skôr než prepukne v plnej sile.
To jeho kamaráta prinútilo zhlboka sa
nadýchnuť a pozrieť sa do najnovších výsledkov.
„Približne dva dni, o dvadsať
minút a päťdesiatdeväť sekúnd budú pripravení na opustenie nádrže.“
„Tentoraz je to isté?“ pokračoval
v bezpečnom kladení otázok.
„Už predtým som uvažoval o troch
termínoch, len predbežných, lebo som si nebol istý, ako to v takomto
prípade dopadne. Pokiaľ nedôjde k náhlemu zhoršeniu ich zdravotného stavu,
dovolím si odporúčať tento termín. Po dohode s kolegyňou sme dospeli
takmer k vzácnej zhode. Máte nejaké otázky týkajúce sa procesu?“
„Zatiaľ nie, Kostra.“
Jim sa veľavýznamne pozrel na Spocka.
„Žiadne otázky.“
„To je skvelé, predpokladám, že na
poslednú chvíľu sa ma opýtate snáď na tisíc vecí.“
Jim pozrel na svojho profesora. Pochopil,
že tentoraz to už začína byť naozaj veľmi vážne.
Mali pripravenú detskú izbu u Spocka, aj keď na to dosť ťažko získal
povolenie, ale napokon sa mu to predsa len podarilo. Ešte sa nedohodli na tom,
kde budú deti vyrastať ani ako to bude s nimi dvoma, zatiaľ sa zhodli len
na to, že Amanda im príde pomôcť a keďže súhlasila, obom sa značne
uľavilo, aj keď Spock by v žiadnom prípade nepriznal, že pociťoval niečo
také, čo sa nazýva úľava.
Jim chcel najprv ukončiť akadémiu, a až
potom riešiť takéto veci, keďže zatiaľ bol viazaný k škole a bez nej,
by deťom nemohol ponúknuť takmer nič. Spock ešte nepotvrdil ako to bude
s jeho učením na akadémii na ďalší rok, chceli si dopriať tých pár dní,
kým si ako tak zvyknú na nový režim. Jim každopádne plánoval zatiaľ brať len
krátke misie, kvôli deťom to musel urobiť, keďže si nateraz nevedel predstaviť,
že by ich nechal päť rokov len tak a na hviezdnu loď ich zatiaľ vziať
nemohol, vedel, že niečo také pravidlá nepovoľujú, no práve teraz sa chystal
riešiť skôr to či vôbec urobí skúšky, aby mohol slúžiť ako kapitán,
a predpokladal, že dospejú k nejakému vhodnému riešeniu. Bol
pripravený aj na alternatívu, že bude musieť istý čas počkať, kým sa jeho
profesionálna kariéra ako tak rozbehne.
Vtedy ani len netušil, že k tomu
dôjde skôr než by čakal.
§§§
Neskôr...
Keď dorazil do Spockových izieb na tzv. šachovú partiu, prekvapilo ho, že jeho
partner nebol sám. Na mieste jeho súpera sedel Spock prime.
Neočakával to, lebo práve on sa staral
o pohodlie ich romulánskeho hosťa. Usúdil, že bude lepšie, ak sa s ňou bude
držať ďalej od akadémie, preto Spocka prime videl len veľmi zriedkavo, aj keď
to medzi nimi stále bolo veľmi intenzívne, aspoň čo sa týkalo ich občasných
stretnutí, stále ho ubezpečoval o tom, že aj on je preňho dôležitý, ale v poslednom
čase sa mu zdalo, že si od neho drží odstup.
Napriek tomu, že už všetci o sebe navzájom vedeli bolo zvláštne
vidieť ich spolu, tak pokojne v jednej izbe a neobávať sa žiadneho časového paradoxu.
Oboch ich pozdravil a sadol si na svoje zvyčajné miesto, ktoré tam
naňho čakalo.
§§§
Na druhý deň...
Sadal si na stoličku veľmi opatrne,
ale aj tak s tým mal značné problémy. Kostra sa uškŕňal spoza svojej ranej
kávy, ktorú ako vždy sŕkal po malých dúškoch, až kým ho Christina neupozornila,
že by to v žiadnom prípade pri stole robiť nemal.
„Ahojte, už máte rozpis na dnes?“
opýtal sa.
„Nie, ešte nie, ale vyzerá to tak, že
budeme mať rušný deň. Ja už pôjdem... Tak sa uvidíme neskôr...“ pobozkala svojho
priateľa a nechala ich osamote.
Kostra sa naklonil k Jimovi.
„Ťažká noc?“
„Ani sa nepýtaj. Už nikdy nebudem...“
„Samé zápory, to snáď nie... veľmi ťa zničili tí dvaja?“
Jim doňho nahnevane štuchol.
„Pokoj, nikto nás nepočúva, všetci sa učia... To vieš, dnes začínajú
niektorým testy, ty kedy máš?“
Budúci kapitán ťukol na svoj PADD.
„Dnes našťastie nie, ale zajtra... To bude
pár písomných...“
„Zájdi ku mne do ordinácie, dáme ťa doporiadku...“
„Netreba. Ja si poradím.“
„Ako myslíš,“ nedbalo pokrčil plecami a ďalej sa venoval káve.
„Musím si dávať väčší pozor, Kostra. Na to čo tým dvom poviem... A na
to ako to potom pochopia...“ pošepol mu, keď sa naňho stále neprestával tak
podozrievavo dívať.
„Čo také si im zas povedal?“
„Povedal som Spockovi prime, že
ich chcem oboch, tak oni to vzali do slova, no vieš si predstaviť čo to...“
Zabehlo mu. Jim ho dlho búchal po chrbte, čím na seba už naozaj upútali
pozornosť spolužiakov, dokonca aj tých, ktorí poctivo nazerali do svojich
paddov.
