varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus
pár: Gareth/John a i. , Gareth/Matt (pravý Jack H. z jednej časti) obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina. Kapitola bola editovaná, zmeny sú označené červenou.
Neskôr...
Bol
priviazaný na nejakom zvláštnom lôžku, s nohami od seba si pripadal veľmi
zraniteľný.
Tri
dni mal od nich pokoj, starali sa oňho takmer ako o princa, dovolili mu
oddychovať a mohol si robiť, čo sa mu len zachcelo, pán B ho zobral aj na
prechádzku okolo domu, ale o návrate domov
nepadlo ani slovo. Nevedel, čo sa zmenilo, ale
cítil, že niečo je inak, ako to pôvodne naplánovali. Už dávno sa chcel opýtať
aj na Takadu, ale obával sa, že sa zloží, keď zistí, čo mu urobili, preto sa
utešoval tým, že niekoho takého ako je on, nemohli len tak ľahko dostať na
kolená. Gareth mal pocit, akoby sa v ňom
niečo zlomilo, niečo dôležité, už to nemohol len tak ľahko získať späť.
Nespoznával samého seba a vedel, že bez pomoci to nedokáže zvládnuť, no od
nich nič také očakávať nemohol.
Keď
do tmavej miestnosti preniklo svetlo a on uvidel Johna, značne sa mu
uľavilo. Naučil sa tých dvoch rozoznávať veľmi skoro, nepotreboval na to zrejme
nič viac než ten správny inštinkt. Nachádzal aj značné
odlišnosti v ich prístupe k nemu.
John
bol k nemu zvyčajne milší a dával si pozor, aby mu neublížil, Joelovi
bolo jedno koľko bolesti mu spôsobí. Vyzeralo to tak, on
chcel aby trpel, páčilo sa mu vidieť ho úplne zlomeného a bolo mu
jedno, čo to s ním urobí. Na Johnovi videl, že by sa najradšej svojmu
bratovi postavil, pri viacerých príležitostiach bol takmer akoby na hrane, a veľa
nechýbalo aby naňho dokonca zaútočil, keď sa odvážil poviazať ho tak, až
hrozilo, že mu z toho ostanú nepríjemné stopy na zápästiach, no boli to
len krátke okamihy, niečo ako slabé preblesknutie vzdoru, po ktorom zvyčajne
nasledovalo úplne podriadenie. Nech bol vzťah medzi nimi akýkoľvek, či už
vynútený alebo dobrovoľný, John sa nedokázal otvorene postaviť svojmu bratovi. Preto
dúfal, že Joel sa dnes neobjaví a budú mať chvíľu čas pre seba. Možno čas
na to, aby ešte raz vyskúšal či by sa s ním nedalo nejako dohodnúť.
Napriek
tomu, ako zle na tom bol, stále v sebe nachádzal aspoň malú nádej, že sa
mu podarí z toho nejakým spôsobom uniknúť.
Práve preto trpezlivo a pokojne čakal na
rozhovor s ním.
„Ahoj, Gareth...“
John sa zastavil pri
jeho nohách. Sklonil sa ku koženým
remencom a začal ich opatrne rozväzovať.
„Ahoj,“
zamumlal potichu. Sklopil zrak tak, ako sa to od neho vyžadovalo
v prítomnosti dominantného pána. John to od neho
zvyčajne nepožadoval, zvyčajne trval na tom, aby sa naňho díval bez tohto
prejavu podriadenosti.
Tentoraz
ho však nepožiadal, aby sa naňho pozrel, to mohlo znamenať len jediné, stalo sa
niečo hrozné, niečo kvôli čomu ani len nechce, aby mu hľadel do očí. Jeho podozrenie bolo oprávnené.
„Mám
pre teba zlé správy, Gareth...“ pošepol mu, keď sa presunul k obojku
a začal odopínať aj reťaz. Bol už dostatočne
skúsený na to, aby to netrvalo príliš dlho.
Mladík
mal ruky už voľné, ale nechal ich položené vedľa seba a poslušne to
znášal. Keď sa zbavil aj záťaže spôsobenej reťazou, pán B narovnal lôžko tak,
aby mohol bez problémov klesnúť na zem.
Až potom John povedal: „Nemôžeš sa s nami vrátiť domov.“
Mal
pocit, akoby doňho udrelo niečo ľadové a chladné ako vtedy, keď Joel po prvý raz použil na jeho telo kocky
ľadu.
„Prečo?“
„Takadovo
vyšetrovanie narobilo rozruch na istých miestach. Ohrozilo by nás to. Je omnoho
lepšie, keď si všetci aj naďalej budú myslieť, že si ušiel s Issacom.
Rozhodli sme o tom, že vyhovieme požiadavkám jedného z našich klientov. Issaca sme už tomu mužovi
prenechali. Už čaká len na to, keď mu odovzdáme aj teba.“
„Odovzdáte?
Ako nejakú vec!“
„Mrzí
ma to.“
„Klameš!“
„Nemôžem
obetovať svoju rodinu ani kvôli tebe, Gareth. Nemôžem dovoliť, aby môj brat ďalej
manipuloval s mojimi deťmi. Sľúbil, že odíde do Japonska, dá nám čas, aby
sme sa presťahovali a skúsili šťastie inde. Musím myslieť na svoju
manželku a rodinu.“
„Takže
ty si otcom Setha a Eryn. Nie Joel?“
„On
nemá žiadne deti, aspoň pokiaľ viem. Je to moja rodina.“
Začínal
chápať, prečo Joel nemal zábrany pred Sethom, očividne to nebol jeho syn, ale
aj tak k sebe mali aspoň tak blízko ako Gareth a on, ale ani to ho
zrejme nemohlo zastaviť, aby svojho synovca priučil istým praktikám.
„Ty
schvaľuješ, čo ich naučil? Neprekáža ti to, že nie sú v poriadku vďaka
nemu?“
„Je
to zložité. Je to niečo, čo je len medzi nami.“
„Ja
som tiež tvoja rodina,“ pripomenul mu chladne.
Stratil
aj jeho podporu, tušil, že už sa naňho viac nemôže obrátiť.
„Práve
preto som za tebou prišiel. Klient
nám sem poslal človeka, kvôli určitým úpravám, ktoré si želá. Chcem byť
s tebou a pomôcť ti, aby si to prekonal bez problémov. Obávam sa, že
viac pre teba nemôžem urobiť.“
„Ďakujem,
ale bude lepšie, ak už pôjdeš a necháš ma na pokoji,“ odsekol nahnevane.
Siahol
po svojom oblečení, objal si kolená a klesol na zem.
Časť
z neho kričala, aby to nerobil, aby prijal aj to čo mu ponúkol, tušil, že
tie úpravy nebudú práve najpríjemnejšie, ale nechcel ho mať pri sebe,
nepotreboval aby si práve on vychutnával víťazstvo nad ním.
Pán
B mu už nič viac nepovedal. Len sa na seba dívali, dosť dlho na to, aby začal pochybovať,
ale už sa rozhodol, nemienil ustúpiť.
„Ako
si želáš, ale ešte máme pár minút. Máš nejaké otázky... Potom ti už nikto nič
nepovie...“
„Kedy
ma odvedú k nemu?“
„Po
vykonaní tých úprav tu budeš asi tak dva až tri dni, podľa toho, ako sa to bude
hojiť. Potom si po teba príde tvoj nový pán.“
„Aký
je?“
„Neviem,
nepoznám ho veľmi dobre, ale radšej sa k nemu správaj tak, ako sme ťa to
učili.“
„A
jeho meno?“
„Matt...“
§§§
Po troch dňoch...
Tmavovlasý
mladík cítil ako sa ho dotýkajú drsné mužské ruky. Nenachádzal pre nimi úniku.
Prezreli si všetko, skontrolovali jeho reakcie a uložili ho späť na lôžko,
na ktoré bol následne opäť pripútaný. Cítil sa nepohodlne a nemohol si
zvyknúť na tú guličku, ktorú mal na jazyku, stále mu prekážala a spomínal
si na to, ako veľmi so to Joel užil, keď ich prosil, aby mu to nerobili.
„Je
v dobrom stave. Zoberiem si ho tak, ako sme sa dohodli. Môžete ho
označiť,“ sebavedome vyhlásil jeho nový
pán.
Gareth
cítil ako mu do ramena niečo vpichli, chvíľu s nimi bojoval, ale napokon
sa poddal nepríjemnému tlaku Joelových rúk.
Nechali
ho chvíľu sa upokojiť, kým prejednávali ďalšie podmienky. Potom mu dali dávku utišujúcich
liekov a poobliekali ho podľa želanie jeho pána, do džínsov, trička
a značkovej bundy. Na svojej novej hračke rozhodne nemienil šetriť.
