9. 11. 2013

Stalker 7. kapitola 2/3







varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus
pár: Gareth/John a i. , Gareth/Matt (pravý Jack H. z jednej časti)
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina.
Poznámka: bolí ma zub, tak píšem, aby som sa niečím zamestnala, no táto aktuálka sa už počíta aj za zajtrajšiu. 

Hodnotenie







Gareth bol uložený do mužovho náručia a skončil  pritisnutý k jeho pevnému telu. Oči mal otvorené a bol pri vedomí, no nemohol zabrániť tomu, aby si ho Matt odniesol až k luxusnému čiernemu autu. Dvere mu otvoril jeden z jeho ochrankárov, a on cítil ako sa s ním posadil na pohodlné zadné sedadlo.
„Nie...“ pokúšal sa protestovať, keď sa dvere auta začínali zatvárať. A vyzeralo to, akoby jeho prosby boli vyslyšané, keďže sa pri aute objavil nejaký zadychčaný muž. Upriamil na seba pozornosť všetkých, ktorí sa zúčastnili odovzdávania.
Ten muž sa presunul dopredu a vytiahol Garethovho nového pána von z auta Ochrankári ho chceli spacifikovať, ale Matt im vtom zabránil posunkom ruky.
„Potrebujete niečo pán Barrowman?“ opýtal sa až prehnane priateľsky.
„Nemôžete si zobrať tohto chlapca,“ pokojne mu oznámil, akoby absolútne nebol oboznámený s týmto obchodom.
„Ale, John... To predsa nemyslíš vážne. Dohodli sme sa, že...“ začal Joel, ale jeho brat si ho nevšímal.
„Zmenil som názor. Chcem, aby zostal so mnou.“
Gareth pohľadom prešiel po Whyattovi, ktorý sa tváril rovnako odhodlane ako jeho pán, dokonca to vyzeralo tak, že by bol ochotný sa kvôli nemu postaviť aj ochrankárom.
No Matt sa nedal len tak ľahko zastrašiť.
„Obávam sa pane, že vám nemôžem vyhovieť. Chlapec je môj, označil som si ho a pôjde so mnou domov.“
„No tak, John, poď vrátime sa dovnútra...“ Joel mu opäť kládol ruku na plece a chystal sa ho odtiahnuť do domu, no tentoraz ani jeho manipulácie nemohli urobiť nič s rozhodnutím jeho brata.
„Nie, ty choď kam chceš, toto je moja záležitosť. Už ťa viac nebudem počúvať. Gareth ostane so mnou!“
Situácia sa začínala vyostrovať, keď pán B schmatol Matta a došlo k fyzickému kontaktu, no ochrankári ich od seba okamžite oddelili a Joel sa takisto márne snažil dostať svojho brata pod kontrolu.
Matta táto výmena názor medzi bratmi očividne veľmi zaujala, dokonca natoľko, že si začal pána B prezerať od hlavy po päty, akoby šlo o nejaký zaujímavý tovar. A pohľadom sa pristavil aj pri Whyattovi. Očividne bol spokojný s tým, čo mal pred sebou.
„Mám pre vás istý návrh... Ak tak veľmi chcete ostať s týmto chlapcom, nechajte sa predviesť, označiť a poďte so mnou... Páčite sa mi, vy aj váš otrok, bolo by zaujímavé vlastniť jedného z trénerov...“ v jeho pohľade bola výzva.
Gareth očakával, že niečo také okamžite odmietne. Mal predsa tú svoju rodinu, pre ktorú chcel žiť a ako otrok by nepochybne musel všetko opustiť a podriadiť sa želaniam toho neznámeho muža.
„Prijímam váš návrh, pán...“
„Som Matt.“
Podali si ruky, no Joel vôbec nevyzeral spokojne.
„Ale John, to predsa...“
„Už som sa rozhodol.“
„To predsa nemôžeš myslieť vážne?“ pokúšal sa ho presvedčiť Joel, ale pán B si ho vôbec nevšímal.
„Poďte Matt, vrátime sa do tej miestnosti a uzavrieme to... A ty si dávaj pozor, aby moja rodina bola s tebou v bezpečí, inak si ťa nájdem a nič ťa viac nezachráni!“ varoval svoje dvojča a vykročil spolu s klientom späť do predvádzacej miestnosti.
Matt sa usadil do pohodlného kresla a spolu s Garethom sledovali, ako sa John a Whyatt vyzliekli.
Najprv k nim pristúpil Whyatt, Matt uložil Garetha do druhého kresla, aby sa ho mohol dotknúť.
„Nádherný, je naozaj v dobrom stave a nezranený, staráte sa oňho naozaj príkladne...“ ocenil, keď mal možnosť sa ho dotknúť tak, ako sa predtým dotýkal Garetha.
Potom k nemu pristúpil John, Matt si ho obzeral rovnako dôkladne a nútil ho, aby sa pred ním otáčal.
„Máte šťastie, John, ako dominantný milenec mi budete dokonale vyhovovať. Som s vami natoľko spokojný, že som ochotný vašej firme vynahradiť stratu takého výnimočného trénera.“
„Nechajte sa pre mňa označiť, dobre...“
Gareth šokovane sledoval, ako pán B trpezlivo vydržal označovanie a aj to, ako mu na mobil nastavili jeho čip, ktorý veľmi rýchlo ožil a bol schopný fungovať, potom naňho previedol aj čip svojho vlastného otroka, a to všetko len preto, aby mohol ostať s ním. Ešte nevedel či mu to takto vyhovuje, alebo nie, zatiaľ bol len šokovaný a nevedel si predstaviť, čoho všetkého sa ešte dočká.
Potom už opäť smerovali k autu, Joel už toľko neprotestoval, dokonca to vyzeralo, že napokon je s vývojom situácie nesmierne spokojný, hlavne, keď si skontroloval stav svojho účtu a Matt naozaj dodržal slovo, ktoré im dal a za trénera sa im takisto bohato odmenil.
Netrvalo dlho a opäť boli v aute, tentoraz už Gareth mal vedľa seba aj pána B, a Whyatta, keďže priestor vzadu bol naozaj dosť veľký a ani jednému nevadilo sedieť oproti nim, jeho nový pán si ho ponechal na kolenách a vedľa seba si položil novú dohodu, získal toho rozhodne viac než čakal a priam žiaril spokojnosťou.
„Predpokladám, že máte so sebou všetky potrebné doklady?“ opýtal sa ho.
„Áno, pre istotu som si zbalil všetko, čo je ešte moje...“ ukázal na malú tašku, ktorú mal prehodenú cez druhé plece.
„A ja tiež.“
Whyatt sa otočil tak, aby jeho nový pán videl čierny batôžtek na jeho chrbte.
Pôsobilo to dosť zvláštne, akoby snáď niečo také očakávali a bolo na nich vidieť, že sú s tým zmierení akosi prirýchlo. Videl v tom Joelovu ruku a aj keď hral to divadlo, ktoré mal možnosť vidieť pred chvíľou, nezdalo sa mu, že to bolo úprimné, ku koncu, keď už nastupovali do auta, zdesenie vystriedala krutá radosť.
§§§
Cesta trvala niekoľko hodín, keďže ešte nastúpili do lietadla, prešli nejakými kontrolami a k jeho domu umiestnenému na odľahlej samote, bolo ťažké sa dostať. Garethovi už prestali účinkovať lieky, no nemal chuť sa zapájať do rozhovorov. Poslušne sedel a čakal čo sa bude diať. Neprotestoval, predstieral, že je jedným z tých poslušných otrokov. Pokúšal sa zabudnúť na to, čo mu vtĺkali do hlavy počas výcviku.
Matt ich zaviedol do veľmi pekného a luxusne zariadeného domu, ladeného do príjemných farieb, ktoré lahodili oku, a boli spolu dokonale zosúladené.
Jeho strážcovia ich odprevadili až na druhé poschodie, kde čakal celý rad rôznych izieb.
Matt ich len v krátkosti uviedol do pravidiel svojej domácnosti.
„Teraz vám ukážem vaše izby, môžete sa tam rovno zložiť, už je dosť neskoro na prehliadku celého domu, čo sa týka vás dvoch, poriadne si oddýchnite, je vám k dispozícii úplne všetko, na čo budete mať chuť, vrátane kúpeľní, a všetkého, čo vám patrí k príslušenstvu vašich izieb, no musím vás oboch dôrazne upozorniť, že si neželám, aby ste spolu spávali bez môjho dovolenia, preto budete mať oddelené izby, a môžete navštevovať jeden druhého len v oblečení, ktoré máte na to určené, ale o tom vás oboznámia moji služobníci, ktorí sa o vás postarajú ešte dnes večer. Dnes si želám, aby ste ostali vo svojich izbách a oddychovali. Večeru vám tam prinesú, o nič si nemusíte robiť starosti. Aby ste sa necítili osamelí, dovoľujem vám spolu večerať, aj s Issacom, ale len v spomínanom oblečení, ktoré vám oblečú moji služobníci.“
„A čo Gareth?“ takmer s nádejou sa spýtal pán B.
„Strávi so mnou dnes prvú noc.“
„Nie, to neurobím!“ vzdorovito odvetil tmavovlasý mladík, boli to prvé slová, ktoré v tomto dome vyriekol a mienil sa ich aj držať. Matt bol možno príťažlivý a pomerne milý, oproti ľuďom s ktorými sa doteraz v súvislosti s otrokmi stretol, ale nemienil s ním stráviť ani túto noc ani tie ďalšie.
Doteraz sa nechal pekne viesť za ruku, ale veľmi rýchlo si ju vytrhol z pánovho zovretia, keď usúdil, keďže ho ani na chvíľu nepovažoval za skutočnú hrozbu.
„Odíďte do izieb!“ prikázal svojim dvom novým otrokom. Pokynul pánovi B, aby vstúpil do prvých dverí sprava, Whyatt dostal druhé dvere zľava. Čo za nimi na nich čakalo, to sa Gareth zatiaľ nedozvedel, keďže bol nemilosrdne odvlečený až k posledným na konci chodby, ktoré viedli do spálne jeho pána, to zistil, hneď ako bol tvrdo vhodený dovnútra. Prudko dopadol na dlažbu, kolená ho pritom poriadne zaboleli, zotrval v submisívnom postoji, tak ako ho to učili a čakal, kým pán k nemu prehovorí, ale nemienil ani len diskutovať o tom, ako bude vyzerať ich spoločná noc.
Matt pristúpil k nemu, drsne trhol obojkom, aby na seba upriamil otrokovu pozornosť.
„Ak sa budeš brániť, bude to pre nás oboch nepríjemné, ale za každých okolností, dnes spolu noc strávime. Od teba závisí, to ako to bude vyzerať. Môže to byť medzi nami veľmi pekné, ale aj hotové peklo pre teba...“
Gareth okamžite zabudol na akúkoľvek poddajnosť a vyštartoval po jeho hlave, jedno prudké kopnutie zasiahlo jeho pána do tváre, už dávno to nerobil, takmer zabudol aký je to skvelý pocit, vidieť súpera padať na zem. Nevedel čo presne ho prebralo z tej letargie, do ktorej upadol, možno to bol pohľad na to, ako pán B obetoval svoje telo a pristúpil na túto šialenú hru, možno preto, že už nemal pred sebou Joela, ale iného muža, cudzieho súpera, ktorý ho nemal čím zastrašiť.
„Bude pekná, ale tie pre teba...“