16. 11. 2013

Stalker 8. kapitola 1/3






varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus
pár: Gareth/John a i. , Gareth/Matt (pravý Jack H. z jednej časti)
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina.

Hodnotenie





§§§
„Obliekaj sa!“ k nohám mu dopadlo čisté oblečenie, ktoré mu priniesol Matt. Už nepôsobil až tak suverénne, ako keď ho naposledy trestal pomocou prsteňa. Gareth mlčky zhrabol so zeme šaty. Bola to príjemná zmena a netúžil byť v jeho prítomnosti aj naďalej nahý, preto tento rozkaz bez váhania poslúchol. Napriek tomu, že už prišiel ten dlho očakávaný večer, ktorý sprevádzalo toľko vyhrážok, nevyzeralo to, že by s ním naozaj chcel stráviť noc. Podľa toho ako sa tváril usúdil, že zrejme nastala nejaká neočakávaná zmena plánu, lebo Matt vyzeral dosť nervózne, chvel sa ako nejaký sluha a neustále tekal pohľadom po miestnosti, akoby hľadal niečo, čo veľmi súrne potreboval, ale zároveň vedel, že to nikdy nezíska. Pobavilo ho to natoľko, že sa rozhodol ho poslúchnuť, pokiaľ nešlo o sex, nemal žiadne námietky. Dokonca sa v kúpeľni aj učesal a upravil. Pán B sa postaral o to, aby bol okúpaný, dokonca aj tak trochu voňal, takže bol pripravený na čokoľvek, čo sa mohlo odohrávať podľa možnosti v oblečení.
„Už som hotový, pane,“ vyhlásil chladne.
Matt si ho dosť dlho skúmavo obzeral, pohľadom zhodnotil jeho vzhľad, a keď nenašiel nič, proti čomu by mohol mať nejaké výhrady, spokojne prikývol a rukou ho objal okolo pliec.
„Dnes neočakávane prišiel môj mecenáš, ktorý platí za to všetko, čo tu vidíš. Prišiel sa pozrieť hlavne na nových otrokov. Predstavil som mu už všetkých a bol spokojný, teraz si na rade ty. Dávaj si pozor na svoje správanie a všetko bude v poriadku,“ bolo na ňom vidieť, že mu nie je všetko jedno. Dokonca to vyzeralo tak, akoby sa príchodu toho muža bál, čo Garetha pobavilo a tešil sa z toho, že má jeho pán starosti. Dúfal, že sa ten muž zdrží čo najdlhšie a bude mu znepríjemňovať život ako to len pôjde. Vychutnal by si každú minútu jeho utrpenia.
 „Budem sa správať k nemu tak, ako on ku mne...“ dodal spokojne.
Jeho pán mu kvôli takejto odpovedi zviazal ruky za chrbtom. 
„Ponáhľaj sa, už na nás čaká.“
Vytiahol ho von z izby a rýchlo ho viedol po chodbách, v ktorých sa ešte nestihol zorientovať, až do veľkého priestranného salónu. Na nízkom čínskom stolíku bola umiestnená bohatá večera, všetko to tam voňalo pomerne lákavo, no vyzeralo to, že muž ktorý sedel v kresle na to chuť nemá, keďže držal v rukách len šálku čaju, s ktorej si spokojne a po malých dúškoch upíjal.
Bol približne v strednom veku, v obleku typickom pre podnikateľa z vyššej triedy, taký ten rázny a šéfovský typ,  vzbudzujúci akúsi prirodzenú autoritu. Mal dlhšie tmavé vlasy, zopnuté tak, aby mu neprekážali, na každom inom by takýto účes zrejme vyzeral dosť zvláštne, ale jemu to dodávalo akési zvláštne čaro. Bol dokonale upravený, no trochu drsnejší výraz tváre, a zahnutejší nos mu dodával tak trochu prísnejší výraz ale jeho pery, napohľad mäkké a lákavé, priam vyzývali k bozku.
Pod očami mal mierne kruhy, ktoré ich tak trochu nepriaznivo zvýrazňovali a vo vlasoch pár šedivých pramienkov, no inak to bol priam ukážkový kúsok, tak to aspoň vyzeralo, keď sa naňho díval zo svojej pozície, ale keď muž otočil celú hlavu úplne k nemu všimol si, že jedno oko je akési zvláštne, a pôsobí tak trochu umelo. No neodvážil sa naňho hľadieť príliš dlho, aby to nevyzeralo tak, že na toho muža až príliš zazerá.
Bol mu za jeho návštevu bol taký vďačný,  práve vďaka jeho prítomnosti sa vyhol ďalšiemu trestu.
„To je ten posledný, volá sa Gareth...“ Matt ho nemilosrdne ťahal dopredu, ale on sa hýbal len veľmi pomaly a schválne prepletal nohami, akoby bol opitý, čo jeho pána dosť štvalo,  ale napokon mu aspoň slušne pozdravil.
„Dobrý večer...“
Muž sa naňho usmial, opätoval mu pozdrav a pokynul mu, aby prišiel bližšie. Prestal sa potácať a opatrne vykročil k nemu. Zastal až keď si bol istý, že je dostatočne blízko. Matt bol stále za jeho chrbtom.
„Dobrý večer, Gareth. Som tvoj druhý pán Thomas, ale môžeš ma volať Tom.“
Dlho sa naňho len díval takým tým röntgenujúcim pohľadom.
„Je krásny, tento sa mi páči asi najviac...“ povedal, keď sa jeho ruky dotkli mladíkovho tela.  Našťastie len cez oblečenie. Nebolo to žiadne intímne pohladenie, skôr to vyzeralo akoby mu chcel napraviť pokrčený golier.
„Tak dobre, myslím, že si môžeš sadnúť...“ pozrel na Matta.
Mladý pán nervózne prikývol a usadil sa na gauč. Potom pozrel na Garetha. Zložil šálku s čajom na stôl.
 „Poď maličký, sadni si ku mne...“ nebola to však žiadosť, nečakal na odpoveď... stiahol ho k sebe do kresla na svoje kolená a pridržal ho, aby mu nespadol, keďže zviazané ruky mu poskytovali len veľmi málo stability.
„Matt mi povedal, že si ho odmietol. Necítiš sa v mojom dome dobre? Niekto sa k tebe zle správal?“ prihovoril sa mu.
„Nebudem s ním spávať. Nechcem byť otrokom. Trestal ma bolesťou z toho čipu, bolo to neznesiteľné, nenávidím ho a radšej zomriem, akoby som s ním mal vliezť do postele!“ vyhlásil aj napriek tomu, že vedel, ako na to ten muž zrejme zareaguje. No už nemal dôvod čokoľvek zatajovať,  a hlavne nie pred pravým pánom domu.
Tom vyčítavo pozrel na svojho partnera.
„Prečo si trestal, takého sladkého chlapca, Matt? Mal si mu dopriať viac času, aby si zvykol. Máš tu predsa na výber aj iných.“
Tmavovlasý muž urazene zazeral na svojho spoločníka.
„Je to môj otrok, môžem ho trestať kedykoľvek budem chcieť!“ vyštekol, no neznelo to vôbec hrozivo, a aj keď zvýšil hlas, v jeho pohľade bola skôr pokora a opatrnosť, čo samo o sebe v Garethovi vyvolávalo zmiešané pocity.
„Zabúdaš, že na to, aby si mohol takto nakupovať využívaš moje peniaze. O tom sa tiež chcem s tebou porozprávať, ale najprv mi odovzdaj chlapcov prsteň...“
„Je môj!“ namietal rozhorčene.
„Ten prsteň, Matt...“  požiadal ešte raz omnoho dôraznejšie a mladý muž mu tentoraz vyhovel. Strhol si ho však z prsta a hodil mu ho k nohám.
„Nemám rád teatrálnosť. Predpokladám, že teraz sa skloníš a normálne mi ho podáš...“ Napomenul ho dôrazne.
Gareth videl, že je poriadne  nazlostený a najradšej by pristúpil k niečomu inému, ale napokon čo najpomalšie klesol na zem zdvihol prsteň a strčil mu ho do otvorenej dlane.
„Ďakujem, Matt. Môžeš sa vrátiť na svoje miesto...“
Muž poslúchol, celý rozochvený od zlosti. Oboch  ich prebodával znepokojeným pohľadom.
Tom si ho spokojne nasadil a chvíľu ním krútil. Gareth si všimol, že sa prsteň otočil a prepojili sa spolu iné vzory. Bolo to rozhodne pozoruhodné umelecké dielo a rád by vedel ako funguje.
„Tak čo, stále ťa trápia moje výdavky?“ odsekol Matt.
„Musím uznať, že tvoj výber otrokov bol veľmi dobrý.  Nebudem ti vyčítať to, že si ich kúpil, a naďalej sa kvôli výdavkom nemusíš trápiť, lebo všetko budem kontrolovať osobne.“
„Zdržíš sa tak dlho?“
„Ostávam tu natrvalo žiť. Je to môj dom a mám na to právo, lebo tu za všetko platím.“
„To nemôžeš! Ten dom si mi daroval a sľúbil si, že...“
Tom ho umlčal ďalším netrpezlivým posunkom ruky.
„Pozri, Matt, ja sa s tebou nebudem o tom dohadovať. Dom aj pozemky sú napísané na mňa, ja platím všetky účty a starám sa aj o tvoje potreby a nepochybne budem rozmaznávať aj otrokov, ktorých si kúpil, ale už mi nestačí prísť sem raz za čas a trochu sa pobaviť. Skončil som s tými hrami. Potrebujem partnera, na ktorého sa môžem spoľahnúť... Ak nemáš záujem tam sú dvere, ale ak sa rozhodneš ostať znamená to, že chceš so mnou vytvoriť vzťah, budeme tu spolu žiť ako partneri a tvoje miesto bude v mojej posteli, tak ako to malo byť už od začiatku...“
Matt zbledol, zatínal päste a od zlosti sa celý triasol. Chvíľu to vyzeralo, že si tú reťaz, ktorú nosil na krku zloží, no napokon mu klesli ruky a on niečo takmer nehlučne zamumlal.
„Hovoril si niečo? Nepočul som ťa.“
„Povedal som, že s tebou ostávam! Vitaj, doma.“