varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus
pár: Gareth/John a i. , Gareth/Matt (pravý Jack H. z jednej časti) obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina.
Poznámka: dobabral sa mi dokument, kde som mala uloženú túto poviedku, takže si musím pár kapitol skopírovať z blogu :( dnes je to kratšie, len taký záver kapitoly. Ďakujem za predchádzajúce hviezdičky.
Pokračujem v zaužívanej novinke, takže na začiatku kapitoly máme opäť sľúbené venovanie.
Hodnotenie
venované sanasami
Tokio
„Páči sa ti tu?“
Joel pozval svojho priateľa do
príjemnej reštaurácie, ktorú sa mu podarilo objaviť len nedávno. Takada Sho
zdvihol zrak do jedálneho lístka a s úsmevom prikývol. Bola to
podobná reštaurácia, do ktorej chodievali ešte, keď spolu predtým žili
v Japonsku, no táto bola skôr atraktívna pre páry. Bolo to ich prvé oficiálne rande. Tešil sa z toho,
že jeho privilégia slobodného človeka boli obnovené potom ako svojho teraz už
partnera ubezpečil, že ho napriek jeho dosť nepríjemnej povahe stále miluje.
Joel sa natiahol k nemu cez
stôl a položil ruku na tú jeho. Srdce sa mu kvôli tomu prudšie rozbúchalo,
už ani nemyslel, že niečo také ešte môže zažiť. Neodtiahol sa, akceptoval jeho
pozornosť a užíval si všetko, čo mu bol ochotný poskytnúť. Trápila ho len
jedna vec, na ktorú nemohol zabudnúť, nech sa akokoľvek snažil. No nemohol to
teraz spomínať, lebo by všetko zničil. Len by tým vyvolal jeho žiarlivosť.
A tej sa vzhľadom na to aký dokázal byť značne obával.
Radšej sa sústredil na čašníčku,
ktorá k nim prišla, nadiktovali jej jedlá, ktoré si vybrali aj pitie. Keď ich opäť nechala osamote, Joel opatrne
odtiahol svoju ruku. Pristalo mu to byť zamilovaný, vrah v ňom sa akosi
vytrácal. Pôsobil ľudskejšie takmer ako normálny človek, no vedel, že tento
obraz je len dočasný a ak si nedá pozor, môže sa to veľmi rýchlo zvrtnúť.
„Ako bolo v práci?“ položil
štandardnú otázku namiesto toho, aby sa pýtal na Iana. No čiastočne sa toho
mohlo týkať aj jeho.
Joel sa chystal odpovedať, ale
bol prerušený nejakým mužom, ktorý mu priniesol akýsi papier a telefón.
Takada napäto počúval, ako Joel
nahnevane niekomu telefonuje, jeho hlas striedavo stúpal a klesal.
A keď skončil odovzdal telefón späť do rúk mladého muža.
„Stalo sa niečo?“
„Mrzí ma to, zlatko, ale musíme
odísť. Chvíľku ma tu počkaj.“
Zamieril k hlavnému pultu.
Zrejme nechcel, aby jeho partner ostal hladný, aj keď sa rozhodli nepokračovať
v obede, preto nechal jedlo zabaliť. Museli síce ešte chvíľku počkať, ale
vôbec mu to neprekážalo, len sa obával toho, čo také sa asi mohlo stať, že sa
tak ponáhľajú domov. Joel strčil jedlo do auta a jeho partner sa posadil
k nemu.
Počas celej cesty mlčal
a bolo na ňom vidieť, že je nahnevaný, preto ho radšej neotravoval, ale
aspoň ho pobozkal na líce, aby ho trochu upokojil, čo sa pochopiteľne stretlo
s pozitívnou odozvou.
Doma na nich čakala Joelova neter
Eryn. Bolo na nej vidieť, že má slzy na krajíčku a oboch mužov vraždila
pohľadom.
„Strýko, musíš nám pomôcť.
Odviedli Setha a ten muž... on...“
„Viem, práve mi to bolo
oznámené.“
Joel si sadol k nej
a Takada zaujal miesto vedľa neho.
„Postarám sa o to, aby sa
mal dobre. Viac ti však zaručiť nedokážem.“
„Otec mal pravdu. Nemali sme
s tebou ísť! On mal pravdu...“ kričala čoraz hlasnejšie, prestala, až keď
Joel vstal a objal ju.
Odviedol ju hore do jej izby, do
ktorej sa nasťahovala potom ako ich matka odišla s nejakým mužom. Seth sa
s ňou nevrátil, rozhodol sa žiť bez pomoci svojej rodiny, no vyzeralo to,
že sa im to nevyplatilo.
Jo neskôr vydal aj pokyny
služobníctvu, aby pripravili hlavný salónik, potom upriamil svoju pozornosť
späť naňho.
„Pokojne sa najedz. Neskôr za
tebou prídem.“
Takada bol odvedený do jedálne,
kde naňho čakalo jedlo, ktoré Joel odovzdal služobníctvu. Neľutoval, že si to
vzali so sebou. Bolo to veľmi dobré, no akosi rýchlo
stratil chuť do jedla, lebo mu chýbala partnerova spoločnosť.
§§§
„Vitajte u nás, pán Ide...“
uklonil sa pomerne tučnému mužovi, ktorý zaberal väčšiu časť pohovky. Bol to
známy zápasník, teraz už síce neaktívny, ale ešte stále sa mu nepodarilo zhodiť
všetky nadbytočné kilá. Na kolenách mal umiestneného mladíka. Mladík mal
zapchaté ústa, a bol zviazaný do jedného z tých postrojov, ktoré
obmedzovali pohyb, na tom by nebolo nič nezvyčajné ani nepríjemné, keby ten
tradičný obojok nezdobil krk jeho drahého synovca. Nepočítal s tým, že ten
chalan sa zapletie do niečoho takého. Pán Ide bol jedným z najvplyvnejších
mužov, ktorý ovládali tunajší obchod s mužskými otrokmi, bolo takmer
nemožné vyrvať mu ho z náručia bez toho, aby nemusel čeliť nepríjemným
následkom.
Starší muž sa mu takisto naklonil
hlavu a prehodil pár zdvorilostných fráz, aj napriek tomu že, mladík
v jeho zovretí stále nariekal a napriek zapchatým ústam so seba
vydával aspoň ťažko artikulovateľné zvuky.
Muž použil prsteň, nárek sa veľmi
rýchlo zmenil na náznaky stonov a muž celkom bez okolkov obnažil chlapcov
penis. Ovinul okolo neho svoju veľkú ruku a s potešením sledoval ako
sa mladík začal o ňu v rámci svojich možností obtierať.
„Predpokladám, že ma chcete požiadať o to, aby som
prepustil vášho synovca, ale to nemôžem ani kvôli nášmu priateľstvu.“
„Nie, to nemám v úmysle. Len by som rád vedel, ako sa
Seth dostal do vzťahu s vami, aby boli veci medzi nami vyjasnené.“
„To vám prezradím veľmi rád. Tento mladík prehral
v mojich herniach veľké množstvo peňazí, jeho účet vyschol, ale on hral
ďalej, prijal našu špeciálnu ponuku, no akosi sa mu to nedarilo a prišiel
aj o svoje telo a slobodu. Nikto ho k tomu nenútil, viete, že na
to mám veľmi prísne pravidlá.“
Joel tomu veľmi dobre rozumel a mal sto chutí svojho
synovca vlastnoručne zabiť. Ako mohol pristúpiť na niečo také? To ho naozaj
nenaučil ako to v tomto svete funguje?
„Môžem s ním
hovoriť, ak vám to neprekáža...“
Ide chvíľu váhal, ale napokon oslobodil mladíkove ústa.
Prsteň stále posielal rozkoš do jeho tela, Seth už naplno stonal no zároveň sa
z jeho úst vydral výkrik: „Prosím, nie... pomôž mi...“
Muž ho dráždil ešte intenzívnejšie, a prsteň zapracoval
natoľko, že nebolo možné s ním hovoriť, ani keby chcel.
Váhal medzi tým čo by mal urobiť ako majiteľ podniku
a ako člen rodiny, brat ho žiadal, aby sa
o rodinu postaral. Nemohol dovoliť, aby jeho syn skončil ako hračka
nejakého starého zápasníka.
„No obávam sa, že nemôžem dovoliť, aby ste si môjho synovca
nechali...“
Joel pocítil ako sa mu do chrbta vrazil nôž. Ostrá
čepeľ surovo krútil tak, aby mu spôsobil
čo najväčšiu bolesť.
Klesol na kolená.
„Nao?“
§§§
Bol v posteli so svojimi
pánmi. Počas celej noci cítil vedľa seba dve pevné mužské telá, ktorá sa nemu spokojne tisli z oboch strán. Ich
nohy boli prepletené s tými jeho, neskoro v noci mu zrejme jeden
z nich musel odviazať putá, lebo ruky mal voľné a nebol už
pozapletaný v tom neskutočne otravnom postroji. Na krku mu však ostal
obojok, ale ten nebol priveľmi zatiahnutý a neprekážal mu, preto naňho
takmer zabudol. Jednu ruku mal položenú na bruchu mladšieho muža a druhou
objímal staršieho. Počas noci zrejme niekoľkokrát zmenili polohy, kým sa
dostali do takej, ktorá im všetkým vyhovovala. Telo si ešte žiadalo spánok,
preto tentoraz zanechal akékoľvek protesty, ešte na chvíľu zavrel oči
a odmietal venovať pozornosť neúprosnej realite... Po druhý raz sa
prebudil, až keď sa muži vedľa neho začali neúprosne hýbať, z jeho hrdla
sa vydral nespokojný ston, keď ho opúšťala opora, ktorú mu jeden z nich poskytoval.
„To nič, pokojne spi...“ tíšil ho
Matt.
Schúlil sa bližšie
k mladšiemu mužovi, ktorý si ho k sebe spokojne privinul. Oprel si
hlavu o jeho hruď a pohodlne sa s ním preplietol.
Hladil ho po vlasoch, šepkal mu
niečo, čomu tak presne nerozumel, ale znelo to dobre a príjemne, tak
nijako výrazne neprotestoval.
Počul, ako sa Tom naklonil
k partnerovi.
„Musím odísť. Kvôli obchodom...“
pošepol mu.
„Kedy sa vrátiš?“
„Až o tri dni. Budete na mňa
čakať?“
„Áno, samozrejme...“
Mattov hlas zrazu znel až príliš
nadšene, no stále šepkal, preto to nemohol s určitosťou potvrdiť.
„Pošli nám do postele, jedného
otroka, aby nám nebolo smutno...“
„Ktorého?“
Mladší pán, zrejme potešený tým,
že konečne dosiahli to čo chceli,
pošepol Garethovi.
„Povedz zlatko, koho chceš do
postele?“
„Johna,“ zamumlal.
„Pošlem ho k vám. Dobrá voľba. Ja si na
cestu so sebou zoberiem Issaca...“
