29. 12. 2013

Let 1. kapitola 3/3










pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi" dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré  predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....

Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti.  A niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.

 vhodné pre romantikov!
Hodnotenie





venované sanasami

Neskôr...
„Nezabúdajte, že to lietadlo je už predané...“ ešte raz im pripomenul Sim, predtým než  sa za sebou napokon zavreli dvere.
Bol značne nervózny kvôli ich správaniu, zrejme neočakával, že sa to medzi nimi až tak vyhrotí. A ako správny obchodník sa obával hlavne o svoj tovar.
„Neboj sa, zvládneme to...“ ubezpečoval ho Gareth.
Nemal v úmysle robiť problémy počas letu. Vedel, že by tým len zbytočne rozhneval Scotta a potom by mu už žiadnu prácu nedal. 
A zjavne nebol jediný, kto si uvedomoval vážnosť situácie.
Preto počas kontroly, aj prechádzania povinných úkonov, obidvaja sekali dobrotu a sústredili sa hlavne na svoju prácu.
Gareth pozorne všetko sledoval, lebo aj keď bolo lietadlo ešte takmer nové, malo predtým len jedného majiteľa, ktorý ho vlastnil len veľmi krátko, ale aj tak sa mohli vyskytnúť rôzne komplikácie. Preto si dôsledne plnil svoju funkciu kopilota a počúval svojho kapitána, aspoň teraz, keďže v kokpite ako skúsenejší šéfoval on.
Po pár okruhoch, počas ktorých spolu tú krásku trochu otestovali a preklepli tak trochu aj jeden druhého, sa vrátili späť na letisko.
„Podvozok vysunutý, máme tri zelené, kapitán...“ zahlásil Gareth, keď na nich čakala už len pristávacia dráha, na ktorej napokon bez väčších problémov pristáli.
Zdalo sa mu, akoby ten let trval veľmi krátko, akoby prešlo len pár minút, hoci vedel, že boli vo vzduchu viac než hodinu.
Lietadlo bolo fakt v dobrom technickom stave. Lepšom než očakával, preto sa tam priveľmi nezdržiavali.  Cesnička poputovala späť do hangáru a oni zamierili späť k svojmu šéfovi.  Cestou Johna dosť provokoval, vynahrádzal si tým tú mieru poslušnosti, ktorú musel preukazovať počas letu.
No predtým než sa k nemu vôbec dostali, pocítil ako ho kapitán schmatol za ruku a odviedol ho ďalej za letiskovú budovu.
Uvažoval nad tým, či by sa mal vzpierať, alebo nie, ale nebál sa ho o nič viac než predtým, tak napokon šiel s ním takpovediac dobrovoľne.
„Chceš snáď pokračovať tam, kde sme prestali?“ opýtal sa ho John zadychčane.
„To by sa ti tak páčilo, však?“ pristúpil k nemu až nebezpečne blízko.
Nevedel, čo by mal robiť s rukami, tak ich položil na mužove plecia. Myslel si, že to ho odradí od toho, čo naplánoval, nech by to malo byť čokoľvek.
„Máš o sebe príliš vysokú mienku. Celý svet sa netočí len okolo teba,“  odsekol John.
Gareth si z toho nerobil ťažkú hlavu.
No úplne zámerne ho držal ešte pevnejšie.
„Dávaj si na mňa pozor, chlapče...“ pošepol mu zastretým hlasom.
„Čo mi urobíš? Myslíš, že sa ťa bojím...“ naďalej ho provokoval Gareth a nemal v úmysle ustúpiť.  
Prešiel rukami nižšie až na mužov chrbát. A napokon ho provokatívne objal okolo pása. Po celý čas očakával, že ho od seba odstrčí a opäť mu bude nadávať, ale on naňho len nahnevane zazeral.
John mu na jeho otázku neodpovedal, len sa k nemu ďalej pritískal. Nejaký čas zotrvávali v akomsi objatí.
„Radšej už poďme...“ zamumlal roztrpčene a odtisol jeho ruky zo svojho tela.
Nevedel prečo mal tendenciu ho práve teraz takýmto spôsobom dráždiť. Potom, ako ho urazil, by oňho vôbec nemal zakopnúť, ale bavilo ho provokovať toho muža, chcel ho zhodiť z toho piedestálu, na ktorý sa postavil a vrátiť ho späť na úroveň obyčajných ľudí.
„Máš pravdu, mali by sme už ísť...“ pripustil dosť neochotne, bola to až príliš príjemná hra, no vedel, že šéf už na nich čaká a akékoľvek zdržanie by mohlo veci skomplikovať.
Napokon obaja opustili to svoje bezpečné miesto na hádanie a vrátili sa späť k Simovi.  
„Tak ako to vyzerá?“ opýtal sa Johna.
„Musím uznať, že toto je lepšia zákazka, než tie, ktoré som robil predtým. Vyzerá to tak, že sa dohodneme...“
„A čo tvoj kopilot, ešte stále máš námietky?“ opýtal sa ho Sim.
John uprel chladný pohľad na Garetha.
„Neprekáža mi, až tak ako som sa nazdával. A je to naozaj pomerne ľahká úloha, keďže lietadlo je v dobrom stave. Ja to beriem.“
Črty šéfovej tváre sa uvoľnili a chvíľu to vyzeralo, akoby ho chcel objať, ale napokon si to rozmyslel a obrátil sa ku Garethovi.
„A čo ty, myslíš, že to s týmto trdlom zvládneš?“
„Pokúsim sa, pane...“
„Výborne, takže s vami počítam ako s posádkou Cesny.“


ps. toto ešte nie je tá stará cesna. Tá na nich ešte čaká.