Let 2. kapitola 1/3

pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi" dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré  predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....

Predpokladaný počet kapitol: 10

varovanie: nie som odborník na lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti.  A niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.

 vhodné pre romantikov!

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 

                               Veselého Silvestra vám praje Merope z Meropesveta.

venované sanasami

Simeonov byt bol pomerne malý, no aj tak sa tam cítil ako doma a potešilo ho, že otcov priateľ mu dovolil, aby uňho počas tej noci ostal. Omnoho menej príjemné bolo to, že okrem neho pozval aj kapitána Barrowmana, keďže aj preňho bol takmer ako rodina. Chladný kapitán bol synom jeho bývalej manželky, napriek rozvodu s ňou Simeon našťastie vychádzal dobre a jeho kolegu bral takmer ako svojho syna, čo Garetha ani trochu nepotešilo, ale s tým nemohol nič urobiť. Okrem toho spolu večer preberali letový plán a všetko možné. Bolo to omnoho jednoduchšie, keď kvôli tomu ostali všetci pokope, lebo kým napokon všetko podrobne prebrali, bol už neskorý večer. Jeho šéf sa už dávno odobral spať a kapitán už tiež vo svojej izbe zhasol, ale on to ešte nedokázal. Bol plný vzrušenia z toho, čo ich čaká.

Ostrov St. Maarten.

Princess Juliana International Airport.

To bolo rozhodne zaujímavé letisko, keďže patrilo do zoznamu najnebezpečnejších letísk sveta, aj keď to sa skôr vzťahovalo na veľké lietadlá, hlavne kvôli krátkej dráhe a jednej zvláštnosti, priťahujúcej dokonca aj turistov, ktorú Simeon dosť podrobne popisoval ako niečo napol šialené, napol extravagantné.

Okrem toho v tejto ročnej dobe tam bolo pekne teplo.

Keďže to bolo ich prvé miesto určenia, kde malo dôjsť k odovzdaniu lietadla novému majiteľovi, akémusi zahraničnému hoteliérovi, ktorý sa tam nedávno usídlil, Gareth predpokladal, že si potom nájde istý čas, keď si bude môcť poležať na pláži a chvíľu sa len tak zabávať.

Tešil sa na to, takmer ako malý chlapec a ledva skrýval svoje nadšenie. No pred Barrowmanom sa ho neodvážil až tak prejavovať, aby sa opäť nedočkal ostrej kritiky z jeho strany. Radšej s ním ani len nekomunikoval, aby náhodou niečo nepokazil, nechcel o túto prvú zákazku prísť. Simeon im dal jasne najavo, že má aj iných pilotov, ktorých by táto úloha tiež nepochybne nadchla a vedel, že tentoraz to myslí úplne vážne.

Preto napokon poslušne zamieril do svojej pridelenej izby, aby sa pred zajtrajším odchodom poriadne vyspal.

Z batoha vybral nejaké nohavice na prezlečenie a istý čas sa zdržal v sprche.

No hneď ako po návrate do izby zažal vo svojej požičanej svetlo, si všimol veľkú nástenku zavesenú pri jednom z malých modelov Cesny.

Boli na nej fotky omnoho mladšieho Scotta Simeona, oblečeného v uniforme. No omnoho viac ho upútal muž, ktorého držal okolo pliec.

Tmavovlasý mladík, so zanieteným pohľadom tak trochu starší než Sim, no v očiach mu horelo rovnaké nadšenie.

Bol to jeho otec.

Na nástenke boli rozmiestnené ešte mnohé ďalšie fotky, vždy iné modely lietadiel, a tí dvaja v rôznych pozíciách.

Vedel, že boli nerozluční priatelia, ale netušil, že si Sim ponechal všetky otcove fotky, boli tam dokonca aj nejaké z výcviku, na ktorých bol jeho otec sám, ešte ako začínajúci žiak v pilotskej škole. Našiel tam aj rôzne mapky, vyznačené trasy ich spoločných letov... a pozdravy, ktoré mu otec posielal, keď sa na sviatky nemohli stretnúť.

Chvíľu tú nástenku študoval, no zároveň v ňom vzbudzovala aj smutné pocity, keďže otec a Sim už spolu dávno tak dobre nevychádzali a tie fotky boli len minulosťou.  Niežeby ho jeho otec nemal rád, vždy o ňom rozprával s úctou, ale nemal záujem o stretnutie s ním.

Nepátral po príčinách, ale vždy mu pripadalo zvláštne, no nechcel sa na to pýtať otca, on sám vedel, čo má robiť a zrejme mal na prerušenie kontaktov svoje dôvody. A Sim ho akýmsi zvláštnym spôsobom chápal, preto sa do tejto veci ani len nemienil miešať.

Radšej si prezliekol nohavice, zvyčajne spával nahý, ale v dome otcovho priateľa, radšej zachoval dekórum a obliekol si aspoň spodný diel, len pre prípad, že by do jeho izby zablúdil istý chladnokrvný kapitán a obviňoval ho z toho, že sa ho tým opäť snaží zvádzať.

Sakra, tá predstava bola vzrušujúca.

Pocítil bolestnú odozvu vo svojich slabinách.

Spomenul si na to, ako ho počas tej ich bitky držal a cítil jeho telo na sebe.

Aj on ho chcel. Nebola to len obyčajná bitka, ich telá priam žobrali po dotyku toho druhého.

Zamračene objal vankúš.

Nechce ťa. Už si snáď zabudol, čo si o tebe myslí? Pomyslel si roztrpčene.

Nezabudol, len vďaka tým slovám sa o nič nepokúsil, keď ho zatiahol dozadu za budovu.

No aj tak sa ho dotkol, a teraz to nesmierne ľutoval, keďže kvôli tomu nemohol ani len pomyslieť na spánok.

Ten chlap ho napriek tomu čo si zaumienil, priťahoval a bolo ťažké proti tomu bojovať. Hlavne, keď bol tak blízko neho.

Už dávno ho stretnutie s nejakým mužom takto nezasiahlo. Nepatril k tým posadnutým typom. K mužom, ktorí nevedia pochopiť, že druhá strana nemá záujem prijať ich prejavy záujmu. Vždy ich považoval za zúfalcov, po svete predsa chodilo toľko pekných a zaujímavých mužov... No teraz, keď sa ocitol v podobnej situácii, začínal chápať, aké ľahké je dostať sa do tohto začarovaného kolobehu.

Mal pocit, akoby na sebe stále cítil tie chladné oči.

Nespokojne pritisol prikrývku tesnejšie.

Schúlil sa na boku a aj proti svojej vôli si spomenul na to, ako ho držal pri sebe.

Iba St. Maarten a bude to v poriadku. Uvidíš, že postupne na celú tú hlúposť zabudneš.

Hovoril si a vďaka tomuto presvedčeniu sa mu napokon podarilo zaspať.