pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: zavádzam istú novinku, každý kto bude komentovať sa ocitne vo venovaní, keďže pre mňa sú komentáre fakt vzácne. Ďakujem za hviezdičky, pokojne hviezdičkujte ďalej. Hodnotenie
venované sanasami a moon
REZIDENCIA, ktorá sa pod skúseným
dozorom architektov postupne menila, so strohého a nevýrazného veľkého
domu, pôsobiaceho až príliš prísne a upäto, na moderné a luxusné sídlo,
obklopené pekne udržiavanou záhradou, sa na určitý čas stala jeho prechodným domovom. Cítil to tak, aj keď tomu dlho
odolával. Nechcel byť viazaný na toto miesto, lebo vedel, že bude musieť odísť. Čím viac sa približovali tým viac
pociťoval nevyhnutnosť toho kroku, nechcel byť nevítaným hosťom ani bremenom.
Pozrel na Tommyho, ktorý mal
stále pevne privreté oči, no už nespal, ako sa zdalo, keďže siahol po jeho ruke.
A napokon ich otvoril, keďže sa už takmer nezadržateľne blížili
k svojmu cieľu.
Auto poskočilo kvôli nerovnému
terénu, bola to už taká menšia tradícia, poskočenie na začiatku a vždy aj
na konci.
Chlapček otvoril oči a usmial
sa naňho, po dlhom čase jeden z tých skutočných úsmevov.
„Sme doma.“
„Áno, to sme...“
„Si smutný?“
„Unavený...“ pripustil opatrne.
„Pôjdeš do postieľky a bude dobre...“
Naozaj si želal, aby to tak bolo.
Auto napokon zastalo, rozopol
malému pás aj ten svoj a spolu zamierili do domu, samozrejme stále v sprievode
ochrankárov.
„Dobrý večer, pán Jones, dobrý
večer Tommy...“
Privítala ich žena, ktorá mala na
starosti dom, pani Harrisová, pomerne prísna a zdanlivo nevľúdna, no ak
bol človek ochotný nahliadnuť pod drsný povrch, dokázal v nej nájsť
ochotného spojenca.
„Dobrý večer...“
„Ahoj...“ pozdravil jej aj Tommy.
Iantova pozornosť sa upierala
naňho, preto si nevšimol muža, ktorý prišiel k nim z druhej strany.
Jeho prítomnosť zaregistroval, až keď sa chlapček rozbehol k nemu.
„Ocko!“
Malcolm Merlyn trochu neochotne
zobral do náručia svojho syna. Držal ho na rukách a dovolil mu, aby ho
objímal, no díval sa skôr priamo na svojho priateľa. Jeho pohľad bol taký
intenzívny, až ho na sebe priam cítil.
„A čo ty, Ianto, ty ma neprivítaš
doma?“ opýtal sa, keďže mladý muž naňho len hľadel a nezmohol sa takmer
ani na slovo.
„Ja prepáč...“ zahanbene sklopil
zrak, keď si uvedomil, že ho ani poriadne nepozdravil. No nepredpokladal, že sa
práve teraz objaví. Právnik mu nezavolal, preto očakával, že ho doma v žiadnom
prípade nenájde.
„Vitaj doma,“ hlesol neisto.
„To mi nestačí. Tak trochu sme sa
odcudzili, to nič, napravím to...“
Malcolm teda prevzal iniciatívu,
zamieril k nemu a objal ho.
„Tvoja snúbenica? Aj ona prišla s tebou?“
pošepol mu.
Merlyn sa zamračil.
„Nie, dnes som celý len tvoj.“
Ianto mierne očervenel, a konečne
sa mu podarilo dostať sa z objatia.
„Pani Harrisová, je večera
pripravená?“ oslovil, ženu, ktorá trpezlivo čakala na akékoľvek ďalšie
požiadavky z ich strany.
„Áno, pane.“
§§§
Neskôr...
„Ocko ma už nemá rád!“
„Má ťa rád, len je smutný...“
presviedčal ho, aj keď ani sám nevedel, čo si má o tom všetko myslieť. Bol
k svojmu synovi až príliš tvrdý, stále to bolo ešte dieťa.
„Tak prečo chce opäť odísť!“
Tommy sa triasol vo svojej
posteli a plakal. Nemohol ho utíšiť, takmer dve hodiny sedel pri ňom,
a vyskúšal už všetko, ale chlapček bol stále veľmi rozrušený.
„Aj ty si smutný, ale máš ma rád... On nie...“
tvrdohlavo pokrútil hlavou.
„Prečítam ti tvoju obľúbenú
rozprávku... Budeme si ju čítať spolu, dobre?“
Chlapček napokon prikývol
a dovolil mu, aby siahol na jednu z rozprávkových knižiek. Pritisol
sa bližšie k nemu a nechal sa hladiť po chrbte.
„Kde bolo tam bolo, bola raz
jedna...“
Trvalo dlho kým sa upokojil
a napokon v jeho náručí zaspal.
Ianto ho objal, hladil ho po vlasoch
a pokúšal sa ho upokojiť.
