pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: už tradične ďakujem za hviezdičky.
Poviedka je radená v sekcii Iné fanfiction/fanfiction Arrow
Poviedka je radená v sekcii Iné fanfiction/fanfiction Arrow
Hodnotenie
§§§
Po tej jóbovej zvesti, ktorú si vypočul ráno bolo stretnutie
s miestnymi paničkami prekvapivo príjemnou záležitosťou, aj keď musel
uznať, že pani Queenová mu dosť
pomáhala medzi dámami udržiavať poriadok. Napokon po dvoch hodinách
intenzívneho rokovania boli všetky spokojné s výsledkom jeho predsedníctva
na tento rok, aj keď na začiatku im to nebolo tak úplne po chuti, a bolo
ťažké ich udržať aj v téme, keďže už sa akosi rozkríklo, že Malcolm sa opäť
ukázal svojej rodine, no on im nemal čo povedať, netušil, kde Malcolm doteraz
bol a nechcel hovoriť a o jeho svadbe hovoriť nemohol, to bola
len jeho záležitosť, nemienil sa do toho pliesť.
„Som rada, že sme všetko
vyriešili k všeobecnej spokojnosti. Pôjdem si teraz po Olivera, pokiaľ by bol nejaký problém pokojne mi dajte
vedieť...“
„Ďakujem pani Queenová. Naozaj už
odchádzate? Nedáte si s nami aspoň ...“
Zvyčajne spolu zvykli chvíľu
posedieť, aj keď s ňou nemal až taký dobrý vzťah ako s Beccou, ale
často s nimi pracovala a časom si vytvorili jeden z tých lepších
pracovných vzťahov. Okrem toho si myslel, že bude chcieť istý čas stráviť
s Malcolmom, a jej manžel bol dlhoročným priateľom Merlyna, takže
medzi nimi fungovali obchodné ale aj osobné vzťahy pevnejšie než tie, ktoré si
vybudoval on. Moira strávila takmer šesť mesiacov v zahraničí, zrejme ju
to čo sa stalo takisto veľmi zasiahlo, aspoň to tvrdil jej manžel, keď ju
zastupoval pri riešení jej záležitostí. A dnes to bol jej prvý deň v nadácii,
preto by sa s ňou naozaj veľmi rád porozprával, aby sa ubezpečil, že môže
počítať s jej neoceniteľnými radami.
„Nie, ďakujem Ianto. Radšej už
pôjdem. Možno niekedy nabudúce...“
Ďalej nenaliehal, pochopil, že
tentoraz sa mu nepodarí ju presvedčiť. Ostatné dámy by si pokojne dali povedať,
správa o tom, že Malcolm opäť chodí na verejnosť ich očividne dosť
rozdráždila, len ona ostala takmer chladná voči tejto novinke.
Vošli spolu do detskej izby,
ktorá bola pripojená k jeho kancelárii, Becca to tak chcela mať, aby mal
malý dostatok pohodia a mohla naňho dohliadať.
Malcolm dával pozor na obe deti,
staval si s nimi hrad s kociek. Nebolo na tom nič zlé, práve naopak
bolo len dobré, že sa nespoliehal na zamestnancov.
No pani Queenová to zrejme videla
inak, keďže okamžite pristúpila k Oliverovi, akoby sa snáď obávala, že by
mu mohol ublížiť. Bolo to zvláštne, k nemu sa nikdy takto nesprávala,
pokojne nechala Olivera hrať sa s Tommym aj dlhšie, vybavila si svoje veci
a vrátila sa poňho, samozrejme stálo to istý čas vybudovať si takúto
dôveru, ale napokon sa mu to podarilo. Teraz to vyzeralo, akoby sa ocitli úplne
na začiatku.
„Oliver, poď sem!“
„Mami, pozri, čo sme postavili...“ svetlovlasý
chlapček ukazoval na pomerne vysokú pyramídu.
„Je to pekné, ale už pôjdeme,
rozlúč sa s kamarátom Oli.“
„Ja ešte nechcem ísť!“
svetlovlasý chlapček odmietal odísť, tak ho nasilu zdvihla, podľa očakávania
začal plakať.
Tommy podišiel k Iantovi.
„Prečo už musí ísť? Urobil som
niečo zlé?“
„Nie nič zlé si neurobil,
zlatko...“ pohladil ho po vlasoch a Tommy sa k nemu pritúlil.
„Moira, naozaj som rád, že si sa
už vrátila... Pozdravuj odo mňa Roberta.“
„Odkážem mu to,“ odsekla chladne.
Bez akýchkoľvek ďalších
vysvetlení odišla z miestnosti so synom v náručí.
Nijako tú situáciu nekomentoval,
lebo nemal záujem miešať sa do osobných vecí svojho priateľa. Očividne ju však
stihol niečím poriadne nahnevať, lebo to vyzeralo, akoby ho najradšej pohľadom
transportovala do horúcich pekiel.
Nemal však čas sa tým zaoberať,
Tommy ho chytil za ruku a ťahal k svojmu otcovi.
„Poď k nám!“
„Neviem, či...“ nechcel ich
rušiť, vyzerali spolu tak dobre, naozaj si želal, aby si na seba opäť zvykli.
„Postavíme ešte pár pyramíd a preberieme
tvoju zmluvu, myslím, že je to seriózna ponuka...“ lákal ho aj Merlyn.
„Hneď som pri vás...“
Mladší Merlyn ho sprevádzal až do
kancelárie, aby si to náhodou nerozmyslel. Zobral si ipad, zmluvu a svoje poznámky.
A nechal sa poslušne odviesť
späť do detského kútika.
Sadol si k Malcolmovi,
mužova ruka opäť akosi skončila na jeho chrbte, aj keď nevedel ako presne k tomu
došlo. No akosi inštinktívne sa o svojho priateľa oprel, práve keď sa
naťahoval za jednou kockou...
„Takže čo to tu máme?“
„Teraz urobíme veľký domček,
dobre?“ pozrel na svojho otca, akoby si žiadal od neho súhlas. Malcolm
prikývol.
„A budú v ňom bývať všetky
zvieratká?“
„Úplne všetky...“
„Aj žirafa, ale ona sa nezmestí?“
„Postavíme ho tak, aby sa
zmestila,“ navrhol Ianto.
„Áno, aby nebola sama...“ chlapček
vážne prikyvoval.
Nechal pyramídu padnúť a začal
stavať nanovo. Tentoraz zoraďoval kocky
označené číslami a vyberal si aj zvieratká, ktoré budú v domčeku bývať.
Natoľko ho to zaujalo, až takmer prestal vnímať okolitý svet.
„Čím začneme?“ pošepol Malcolm
svojmu priateľovi.
„Bod číslo 3.“
„Som ochotný hovoriť o všetkých
okrem časti o Glades. K tomu nemám čo dodať a môj riaditeľ to
musí rešpektovať.“
Zaváhal. V hre toho bolo
veľa, no vedel, že ak by všetko zahodil len kvôli svojej tvrdohlavosti nič by
nedosiahol, tak len povedal.
„Dobre. Ale o tých ostatných
sa pozhovárame.“
„Samozrejme.“
Tušil, že napriek prítomnosti
malého to bude jedno z najťažších vyjednávaní, aké kedy absolvuje.
