pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: už tradične ďakujem za hviezdičky. Pre tých, ktorí to ešte nevideli odporúčam inšpiračné videá, jedno o Malcolmovi a s párom Ianto/Jack, v predchádzajúcich článkoch.
Poviedka je radená v sekcii Iné fanfiction/fanfiction Arrow
Poviedka je radená v sekcii Iné fanfiction/fanfiction Arrow
Hodnotenie
venované sanasami, Onn a Lusius
ZMLUVA BOLA NAPOKON PODPÍSANÁ A BEZPEČNE ULOŽENÁ
K OSTATNÝM DOKUMENTOM. Trvalo dosť dlho, kým si všetko vyjasnili
a napokon boli obaja viac – menej spokojní. Ianto trochu menej kvôli tomu
bodu o Glades, ale keďže chápal priateľove dôvody, chcel mu dopriať viac
času, veril, že časom sa na túto vec bude hľadieť inak a medzitým bol
ochotný prispôsobiť projekty do takej miery, aby neboli v rozpore s týmto
jeho prianím.
Páčilo sa mu to, ako spolu pekne
sedeli a hrali sa s malým. Pripadal si takmer ako člen rodiny, aj keď
si opäť musel pripomínať, že toto všetko je len dočasné a Malcolm začína
nový život s nejakou ženou, ktorej by sa asi nepáčilo, keby si práve on
užíval dotyky jej snúbenca. Preto sa od neho trochu odtiahol a dával im
viac priestoru, aby sa prostredníctvom hry, opäť zblížili, keď už mali
záležitosti medzi sebou vybavené. Zatiaľ im to šlo veľmi dobre, preto si radšej
ešte vybavoval ďalšie pracovné záležitosti, no občas prišiel nakuknúť, ako im
to ide, no práve teraz sedel opäť v kancelárii a dokončoval isté
dokumenty, ktoré boli potrebné pre udelenie istých povolení od štátu.
Ozvalo sa zaklopanie
a dovnútra vošla Diane. Dokonale vysmiata a celá rozžiarená, čo
zrejme spôsobilo to, že ju priateľ požiadal o ruku. Tešili sa z toho všetci
zamestnanci nadácie, Becca tu vždy vytvárala takú takmer rodinnú atmosféru a on
nemal potrebu to meniť.
„Pán Jones, toto sú dokumenty
k projektu X2. Po dnešnej schôdzi sa urobila zápisnica a bol
vypracovaný predbežný rozpis finančných prostriedkov potrebných na rozbehnutie
projektu. A takisto aj posledné výpisy z nadačného účtu...“
„Pozriem sa na to.“
Všetko si od nej poctivo prevzal.
Porozkladal si na stole veci, ktoré potreboval a zahĺbil sa do čítania
dokumentov.
No občas jeho pohľad aj tak
zablúdil k otvoreným dverám. Musel uznať, že Malcolmovi to veľmi pristane.
No tušil, že táto idylka čoskoro
skončí a bude si musieť zvyknúť na to, že nebude malý nebude každodennou súčasťou
jeho života. Nepochyboval o tom, že Merlyn aj tak odíde, povedal predsa, že jeho plány platia a nevedel,
či si bude rovnako rozumieť aj s jeho novou manželkou, tá by si mohla
záujem o jeho rodinu zle vysvetľovať. Či sa mu to páči alebo nie bude sa
musieť naučiť udržiavať si od nich odstup.
Práve bol zahĺbený do kontroly
výpisov z účtu, na ktorom sa nachádzalo pomerne dosť štedrých darov, ktoré
by mali pokryť výdavky na najbližšie projekty. Keď pocítil na pleci ruku svojho
priateľa.
„Potrebuješ niečo?“ nasadil svoj
profesionálny úsmev.
„Áno, tvoju asistenciu pri
ukladaní kociek a žiráf, späť do poličky... A potom pôjdeme spolu
všetci na obed a menšiu prechádzku, ktorú zakončíme krátkou návštevou
našej firmy...“
„Nemôžem, mám prácu.“
„Skutočne?“
„Áno.“
„Tak s tým musíme niečo
urobiť.“
Otočil jeho kreslo k sebe. Naklonil
sa k nemu tak blízko, cítil ako jeho srdce zrýchlilo svoju prácu, keďže to
vyzeralo takmer, akoby sa ho chystal pobozkať.
„Nie si ani trochu hladný?“
„Ani nie...“
Márne premáhal všetky tie pocity,
ktoré ho prinútili pevnejšie rukami zovrieť operadlá kresla.
„Tak potom mi nedávaš na výber.
Musím sa pokúsiť ťa presvedčiť.“
Malcolm ho pobozkal na čelo.
Trvalo to len krátko, mal pocit,
akoby ho ten bozk pálil, až príliš mu pripomenul, že jeho pery už neboli dávno
bozkávané. A v kombinácií s tým akú noc strávil v jeho
objatí to bolo takmer sladké mučenie. No prebehol ním aj pocit sklamania, akási
zvláštna nespokojnosť. Chcel viac no vedel, že takto by o ňom uvažovať
nemal.
„Už o našej ponuke uvažuješ?“
„Nie, ešte nie...“
Odolával so všetkých síl, Malcolm
si zrejme ani neuvedomoval aká silná príťažlivosť ho práve teraz mučí.
Najradšej by ho objal rukami okolo krku a pritisol si ho bližšie, tak aby
mohol ochutnať jeho pery.
„Hneváš sa na nás?“
„Nie, ja len...“ začínal pomaly
strácať reč, a bojoval so sebou, aby nepodľahol svojim pocitom.
„Tvoja snúbenica...ona..
predpokladám, že by si mal tráviť čas aj s ňou, je predsa tehotná a tak...“
„Trápiš sa kvôli tomu?“
Pokrútil hlavou.
„Nie, to v žiadnom prípade...“
No jeho oči ho zrejme prezradili,
lebo Malcolm naňho hľadel tak, akoby si uvedomoval ako ho táto správa zasiahla.
„Tak poď s nami. A nezaťažuj
sa takými vecami.“
„Čoskoro vám už nebude záležať na
to, či som s vami alebo nie. Ty pravdepodobne odídeš a opatrovateľka mi
povedala, že chceš, aby sa tvoja manželka starala o malého... Ja musím si
na túto situáciu zvyknúť, musím pripustiť, že mi to na začiatku bude spôsobovať
isté problémy...“
„Tak dobre, dnes si vezmem svojho
syna a postarám sa oňho, aby si mohol nerušene pracovať, ale večer
očakávam tvoju prítomnosť v mojej pracovni. Pred mojím odchodom toho
musíme stihnúť ešte veľa...“
Bezmocne prikývol.
Tak trochu dúfal, že dostane inú
odpoveď.
