pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: ďakujem veľmi pekne za hviezdičky. Aj za komentár. Poviedka je radená v sekcii Iné fanfiction/fanfiction Arrow
Hodnotenie
venované sanasami a piatim hviezdičkárom
ROZOPOL MU GOMBÍKY NA KOŠELI A POVOLIL KRAVATU. Chladný nočný vzduch mu na chvíľu prinášal úľavu a do líc sa mu postupne vracala farba. Jeho telo potrebovali trochu času, kým spracovalo túto informáciu.
„Prepáč mi, že som bol taký
netrpezlivý. Nemal som v úmysle ťa až tak veľmi rozrušiť.“
„Som v poriadku. To je
v poriadku...“ zopakoval zahanbene.
„Napi sa,“ Malcolm vybral to
najlepšie zo svojho baru, a nalial mu do pohára dávku, ktorá by ho snáď
mala vrátiť do sveta živých.
Posadil sa na trochu ďalej od
neho, aby mu doprial dostatok priestoru, takže napokon skončil za svojím
pomerne masívnym stolom.
Chvíľu len popíjali a dívali
sa na seba, Ianto pokukoval po zložke, ktorá napokon skončila na stole, no
neodvážil sa ju opäť vziať do rúk.
„Môžeme pokračovať, ja som už v poriadku...“
odložil pohárik a zavrel okno, lebo mu už začínalo byť tak trochu zima.
Opäť sa naladil do svojho som-predsa-riaditeľ-nadácie-tak-budem-s-tebou-rokovať-postoja.
Pozeral naňho už opäť tým
profesionálnym pohľadom, ktorý používal pri jednaní s náročnými sponzormi.
„Tak dobre, budeme pokračovať...“
Malcolm na chvíľu vstal zo svojho
miesta a pristúpil k nemu. Keď pocítil jeho dotyk mal pocit, akoby s ním
srdce opäť hralo akúsi zákernú hru proti, ktorej sa nedokázal ubrániť. Chcel sa
naňho hnevať kvôli tomu, ako ho po celý čas naťahoval, ale keď naňho práve
teraz hľadel napol previnilo napol s očakávaním, počiatočný hnev z neho
začínal opadať a ostala len zvedavosť, ktorú nemohol tak úplne potlačiť.
Malcolm si k nemu kľakol a chytil
ho za ruku, cítil na sebe dotyk jeho tela, bol pred ním sklonený skôr akoby
prosil o odpustenie než, akoby chcel... No keď prehovoril v jeho hlase
nezaznievali žiadne ďalšie pochybnosti ani obavy...
„Ianto Jones, chcel by si sa stať
mojím manželom?“
Nevedel, čo by mal na to povedať.
Niečo také v žiadnom prípade neočakával a už vôbec nie od neho, aj
napriek tomu, že ich spájalo veľmi silné puto.
„Ja...“
„Veľmi si vážim všetko, čo si pre
mňa urobil a rád by som ti ponúkol dohodu, ktorá bude pre nás oboch
obojstranne výhodná. Tá zmluva, ktorú som ti ukázal je o tebe a o mne.
Iba o nás dvoch. Naša manželská zmluva.“
„Takže obojstranne výhodná
dohoda?“ zopakoval bez toho, aby mu odpovedal na tú otázku.
„Rád by som ti ponúkol viac, ale
to je všetko, čo ti nateraz môžem dať. Viem, že nemám právo od teba niečo také
žiadať, ale si jediný komu dôverujem.“
„Takže si to s tým odchodom nerozmyslíš?“
začínal chápať, čo od neho potrebuje. Nechce nechať svojho syna a zrejme ani
prípadnú dcéru úplne bez ochrany, preto sa rozhodol uzavrieť túto dohodu, aby v prípade,
že sa zdrží v zahraničí dlhší čas, nikto neuvažoval o tom, že by sa
mohol zmocniť ich majetku prípadne, že stratili svojho zákonného zástupcu a zrejme
tým nechcel poveriť žiadneho zo svojich zamestnancov.
„Musím odísť, Ianto. Je to jediný
spôsob ako sa vyrovnať s vecami, ktoré mi neschádzajú z mysle.“
„Nemôžem manželstvo len
predstierať. Potrebujem, aby...“
„Môžem ťa ubezpečiť o tom,
že ak sa rozhodneš to prijať moju ponuku, nebude to mať nič spoločné s predstieraním.
Budeš mojím manželom so všetkým, čo k tomu patrí.“
Ianto ho ešte chvíľu nechal
kľačať na kolenách, bol naňho rozhodne veľmi príjemný pohľad a za to, ako
ho naťahoval si to tak trochu zaslúžil.
„Áno, vezmem si ťa...“ povedal, keď usúdil, že
ho dostatočne potrápil.
„Ale tú zmluvu ešte spolu
prejdeme a kým to podpíšeme, chcem ti ešte položiť viacero otázok, vrátane
tých, ktoré sa týkajú tvojej dcéry...“
Malcolm súhlasil.
„Prvotný návrh je tvoj, pokojne
navrhni ďalšie vylepšenia... Spolu si to potom prejdeme, tak ako si želáš...“
Ianto si ledva od neho stihol
prevziať manželskú zmluvu, keď zrazu na pracovňu niekto zaklopal a vošiel dovnútra.
Uvidel Tommyho, v modrej pyžame,
tak trochu namosúreného a rozhodne mu tak trochu pripomínal nahnevanú
verziu Malcolma.
„Ale ste zlí! Tu si sedíte a ku
mne neprídete!“
„Tommy, už si mal dávno spať.
Predsa som ti prečítal rozprávku a povedal som ti, že pôjdem po Ianta.“
„Áno, povedal, ale ja som spať
nemohol. Čo ak by sa Ianto nevrátil? Čo by sme potom robili? Už bola tma! A hnevám
sa!“
„Tommy,“ varoval ho Malcolm.
Chlapček stíchol, ale teraz už hľadel
na otca dosť nepriateľsky a hneď sa aj hrnul k Iantovi a chcel,
aby si ho vzal na ruky.
„Tak poď ku mne! Uložíme ťa do
postele.“
