27. 12. 2013

Manželská zmluva 5. kapitola 2/3







pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn (John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poviedka je radená v sekcii Iné fanfiction/fanfiction Arrow

Hodnotenie


Poznámka: Máme tu prvú povianočnú kapitolu. 
Každopádne prívrženci Stalkera sa dočkajú jeho pdf verzie na stiahnutie, na ktorej budem pracovať.

 venované sanasami a ell

Neskôr...
ADOPČNÁ AGENTÚRA, DO KTOREJ MALCOLMA SPREVÁDZAL, BOLA TAK TROCHU HROZIVO PÔSOBIACA NOVÁ BUDOVA. Nezapadala tak celkom do tejto ulice, vyzerala, akoby ju niekto násilím vyrval z pôvodného obrazu a vsunul sem, medzi úplne obyčajné domy.  Po skvelých raňajkách samozrejme plánoval ísť do práce, ale ukázalo sa, tam napokon počas tohto dňa nedostane. Jeho snúbencovi totiž zavolala žena z agentúry, ktorá mu oznámila, že všetky dokumenty sú už vybavené a môže si prísť po svoju dcéru.
Nechcel ho nechať v takejto situácii samého a zaujímalo ho, ako to všetko bude prebiehať, preto sa ponúkol, že tam pôjde s ním. No práve teraz nebol až tak veľmi nadšený týmto rozhodnutím, keďže z toho miesta vôbec nemal dobrý pocit.
„Nebude to dlho trvať,“ ubezpečil ho Malcolm, keď napokon vkročili dovnútra a boli uvedený rovno do akejsi menšej kancelárie.
Napriek tomu, že vo vnútri to tam vyzeralo veľmi pekne a upravene, stále mal taký pocit, akoby tam každú chvíľu mali vpadnúť policajti, kvôli obchodu s deťmi.
No nič z toho sa nestalo.
Namiesto toho čelili akejsi žene oblečenej v modernom čiernom kostýme.
„Pán Merlyn, som poctená tým, že ste si vybrali služby mojej agentúry. Dáte si niečo?“
„Nie, ďakujem pani Milesová.“
Povzbudivo pozrela na Ianta.
„A vy pán...“
„Ianto Jones.“
Povzbudivo sa naňho usmiala.
„Dáte si niečo pán Jones?“
„Nie, ďakujem.“
„Dobre, tak pokiaľ nemáte žiadne ďalšie otázky môžeme začať.“
Obaja muži prikývli.
Pozrela do počítača.
„Pán Merlyn, toto je dokumentácia týkajúca sa vašej dcéry, zdravotné záznamy, jej karta, rodný list a ostatné dokumenty týkajúce sa rodičovských práv druhej strany. Na základe týchto dokumentov sa druhá strana vzdáva rodičovských práv. Matka si želá zotrvať v úplnej anonymite...“
„Taká bola naša dohoda,“ skonštatoval chladne.
Malcolm si všetko, čo mu poskytla prezrel, skontroloval údaje a podpísal ešte nejaké ďalšie dokumenty, ktoré celú túto vec uzatvárali.
Ianto po celý čas len sedel pri ňom a do ničoho sa nemiešal.
Len raz nazrel do rodného listu a zistil, že dievčatko už dostalo meno. 
Thea.
„Ak je všetko v poriadku, tak požiadam, aby vašu dcéru priniesli...“
„Áno, to by bolo najlepšie,“ súhlasil Malcolm.
Pani Milesová zdvihla telefón.
A o pár minút sa objavila mladá žena.
Niesla na rukách malé bábätko, oblečené v ružových dupačkách s obrázkom zajačika.  
Žena položila na stôl detskú tašku, spolu s jej vecami.
Ianto nechápal, ako sa niekto mohol vzdať takéhoto pokladu.
„Môžem?“ opýtal sa tej ženy, keďže Malcolm ešte o niečom debatoval s pani Milesovou.
„Áno, samozrejme. Viete ako sa drží dieťa?“
„Áno, viem.“
Nerád by sa práve teraz vracal k takýmto spomienkam, ale mal s týmito vecami už isté skúsenosti.
„Ahoj, Thea.“
Usmiala sa aj naňho.
Malcolm konečne odtrhol zrak od pani Milesovej a pristúpil k nim.
„Chceš si ju zobrať? Pozri aká je... tie očká...“
„Nie, teraz na to nie je čas.“
Na Theu takmer ani nepozrel ani sa jej nedotkol.
„Už pôjdeme, dobre?“
„Áno, samozrejme.“
Jeho reakcie ho miatla. Chcel predsa, aby jeho dcéra žila s nimi, tak prečo bol ten jeho úsmev z dnešného rána zrazu preč, nahradený zrazu až prílišnou vrstvou chladu? No neodvážil sa ho na to spýtať.
Merlyn vzal si všetky dcérine dokumenty aj detskú tašku.
 „Som rada, že ste využili služby našej agentúry, keby ste čokoľvek potrebovali, stačí len zavolať,“ rozlúčila sa s nimi pani Milesová.