 |
| FINÁLOVÁ KAPITOLA |
varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus
pár: Gareth/John a i. , Gareth/Matt (pravý Jack H. z jednej časti) obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina.
Poznámka: finálová kapitola je tu! Dlho som uvažovala čo s postavami, či ich trestať atď, až do konca, alebo urobiť mierumilovnejší záver. A konečne som si rozmyslela aj to, kto bude Pán, ale to sa dozviete až neskôr...
Hodnotenie
venované sanasami
„Nemal by si tu byť so mnou.
Hrozí ti nebezpečenstvo...“ zamumlal nespokojne. Nechcel ho dostať do problémov
s Pánom. Napriek tomu ako dobre
sa cítil, keď ho mal pri sebe, musel v prvom rade myslieť na jeho
bezpečnosť.
Takada mu ukázal svoju ruku, uvidel na nej prsteň.
Dychtivo ho po nej pohladil. Na chvíľu mu hlavou prebleskla tá šialená
myšlienka, že on by mohol byť... ale hneď to zavrhol, keď si uvedomil, že on by
niečo také nedokázal vykonať.
„Neboj sa, nikdy ho na teba
nepoužijem, mrzí ma to, ale bol to jediný spôsob ako ťa získať späť.“
Pocítil nesmiernu úľavu, niečo
také nech by to bolo akokoľvek nepravdepodobné by zrejme nedokázal zniesť.
Pevne zovrel jeho ruku, dotýkal
sa jej takmer so zbožnou úctou.
Vzrušovalo ho, že patrí už len svojmu partnerovi a nikto mu ho
nemôže vziať.
„Ako si ho získal?“
Bol to Pánov prsteň, prsteň
z neobvyklej rady, ktorým si ho pripútal k sebe, také sa vyrábali len
v paláci rozkoší.
Predpokladal, že pán ho po jeho
vyhodení z organizácie zničil. Otrok, ktorý sa dostal tak vysoko už nikdy
nemôže klesnúť nižšie. Nemohol by ho odkúpiť nový pán, ani ho nikto týmto
spôsobom zachrániť, ak by bol prsteň zničený. Všetky údaje o obchodoch
a transakciách mu z hlavy naozaj vymizli, no pamätal si na také veci,
ktoré by mal ako otrok vedieť.
Sho prisunul bližšie tácku
s liekmi.
„Musíš si zobrať jednu tabletku
a poriadne to zapiť. Teraz, keď si sa už prebral, budeš to potrebovať...“
Vložil mu do rúk pomerne hrubú
pilulku.
„Vezmem si to, len ak mi odpovieš
na otázku,“ vyjednával Joel, aj keď vedel, že ako jeho otrok by ho mal na slovo poslúchať, no ich situácia bola tak trochu
iná.
„Dohodol som sa s Pánom.“
Mlčky prehltol tabletku
a uložil sa späť k nemu.
„Takže nás nebude prenasledovať?“
„To nie, z jeho strany nám
nič nehrozí...“
„Zdá sa mi, že počujem nejaké ale...“
„Nuž...“ Sho si nervózne prešiel
rukou po vlasoch.
„Môj pane, prosím, už ma netrápte
a povedzte mi to,“ naliehal ďalej.
„Musel som mu sľúbiť, že nikdy
neopustíme jeho mesto a podriadime sa životu v ňom...“ pošepol mu neisto.
Joel vedel o tak trochu
šialenej túžbe Pána postaviť si
vlastné mesto, ktorého centrom bude palác rozkoší.
Podzemný hárem sa stal realitou,
o tom vedel, ale to ostatné bolo len akýmsi bláznivým snom, vedel, že by
sa mu páčilo, keby obyvatelia mesta boli prevažne len páni s otrokmi. Taký
malý raj pre vyznávačov rôznych netradičných praktík. Miesto, kde sa im nikto
nebude miešať do života a budú tu môcť vychovať novú generáciu otrokov,
ktorí nebudú mať ani len poňatia o tom, že vonku existuje aj iný svet.
No namiesto toho, aby sa tým
trápil, radšej objal svojho partnera a pohodlne sa uvelebil na posteli.
Potreboval nabrať dostatok síl. Zotaviť sa z toho všetkého, čo sa mu sa
stalo v posledných dňoch.
§§§
Neskôr...
Seth ležal na bruchu
v jednom z tých nových domov, ktorý im pridelili po príchode do toho
zvláštneho mesta. Ešte stále ho bolelo telo po včerajšom treste. Odmietol
pánovi preukazovať úctu a zdieľať s ním posteľ. Pán Ide ho potrestal
verejne, užil si jeho výkriky a bolesť, aj prosby, napokon prišli
a ostatní páni, ktorí prišli sledovať verejný trest, odchádzali poriadne
vzrušení aj so svojimi otrokmi. Možno aj jeho by to vzrušovalo, keby nebol
priamym aktérom tohto trestu práve on.
„Nie, nebudem... nie...“
nariekal, keď pocítil ako sa posteľ prehla a jeho pán zaujal miesto vedľa
neho.
Drsná ruka majetnícky prešla po
mladíkovom chrbte.
„Si môj majetok, nezaujíma ma čo,
si myslíš, hlavne mi podrž a budeme si rozumieť...“
Cítil studený dotyk prsteňa.
Patril tomu mužovi, vlastnil jeho telo a bol rozhodnutý si ho skrotiť za
každú cenu a v tomto novom meste by to nemal byť žiadny problém,
nemal kam ujsť a vedel, že ho nikto nezastaví.
„Pán Ide ja nemôžem... naozaj
ne...“
Siahol na jeho postroj na tú
časť, ktorá sa vkladala do úst a zapchal mu ich. Už sa pripravoval na
najhoršie, keď boli zrazu niekým prerušení.
Takada Sho vošiel do mužovho
domu.
„Pán Ide, rád by som s vami
niečo dôležité prebral.“
„Nemám náladu na vaše...“
Začal rozhorčene, ale bývalý
vyšetrovateľ mu jednoducho ukázal pánov prsteň. Ide zbledol a nasledoval
ho von.
Keď sa obaja muži vrátili, Ide sa
tváril úslužne. A spokojne si mädlil ruky.
„Naozaj si môžem vybrať
z týchto...“ držal ruky na katalógu.
„Áno, ako jeden zo zakladateľov
mesta vám dávam svoje slovo, že dostanete jedného z týchto chlapcov.“
„Počkáte tu, kým ho privedú?“
„Samozrejme.“
„Tak potom sa dohodneme....“
podali si ruky.
„Ak dovolíte, prezriem si to.“
Kým Ide študoval katalóg, Takada
pristúpil k Sethovi a odviazal ho od postele. Mladík sa vďačne
schúlil do jeho objatia.
„Naozaj ma vezmeš domov?“
„Áno, vezmem ťa k Joelovi
a budete opäť bývať spolu.“
Seth nadšene prikývol
a nechal sa od neho hladiť po vlasoch.
„Ale už aj predtým sme mu
ponúkali otrokov a on nechcel, čo sa teraz zmenilo...“
„Povedzme, že vtom katalógu sú
otroci, ktorí túžia presne po takom pánovi,“ pošepol mu.
Netrvalo dlho a Ide si
vybral toho správneho chlapca. Už keď ho priviedli, Seth mal pocit, že je to
absolútny magor, a napriek tomu že bol pomerne príťažlivý, nevšímal si
nikoho iného len svojho nového pána, a hneď sa spolu chceli zavrieť do
jednej z izieb. Nadšený Ide mu okamžite vydal Sethov prsteň
a previedol naňho všetky právomoci, vrátane potrebnej dokumentácie. Potom
už len zatiahol svojho chlapca do izby a ničomu inému nevenoval pozornosť.
Takada zobral mladíka do náručia
a odniesol si ho do svojho auta.
§§§
Joel a Ian si dávali obed na terase. Starší muž bol
uložený v mäkkom kresle a Ian okolo neho nadšene pobiehal. Najprv sa
veľmi hneval, keď zistil, že Takada odkúpil Iana z Pánovho háremu, ale ten
chlapec doňho dobiedzal dovtedy, až kým ho neprijal a neuznal, že aj on
k nim patrí. Práve teraz mu Ian spokojne narovnával prikrývku
a staral sa o to, aby mal všetko potrebné, rozhodne sa nemohol
sťažovať.
„Joel, potrebuješ ešte...“
„Nie, už nič viac, len si ku mne sadni...“ vyzval ho
spokojne. Páčilo sa mu, že Ian mu servíroval jedlo nahý, aj to ako sa
k nemu už od začiatku začal správať, nie ako k otrokovi, ale ako
k svojmu ďalšiemu pánovi.
Ian sa napokon usadil k nemu až po jeho dovolení
a tiež sa pustil do jedla. Nemuseli dlho obedovať bez svojho partnera,
Takada prišiel za nimi aj so Sethom.
„Strýko Joel!“
Mladík ho poriadne vyobjímal, až to bolo takmer bolestivé,
ale ani on ho nechcel pustiť. Usadil si
ho vedľa seba, a poriadne mu naložil na ďalší tanier. Seth mal trochu
problémy so sedením, chvíľu sa vrtel, ale napokon si našiel akú-takú polohu,
v ktorej sa mohol pustiť do jedla.
„A moja sestra, je v poriadku?“ opýtal sa.
„Áno, kúpili sme jej byt vo svete tam vonku, má sa celkom
dobre... Sme s ňou v kontakte...“ objasnil Joel.
