15. 12. 2013

Stalker 10. kapitola 2/3






varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus
pár: Gareth/John a i., Gareth/Matt (pravý Jack H. z jednej časti)
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina.
Poznámka:Druhá časť finálovej kapitoly. Mierne erotická takže pozor! A je to dosť maniacke! Ale je to dosť únavné písať túto poviedku, takže finále sa dočkáme asi až na koniec týždňa, keďže medzitým si radšej oddýchnem pri romantike a najbližšie po tejto poviedke, ehm... plánujem zas nejakú skôr romantiku, no... Niečo zas oddychové.

Hodnotenie










§§§
Po mesiaci...
Gareth pozoroval chlapcov, nastupovali do radu, strkali sa medzi sebou. Šum ich hlasov prichádzal aj k nemu do vyvýšenej časti, v ktorej sa nachádzala jeho nová izba. Mal obojok, aj dlhšiu reťaz, ktorá mu bránila vtom, aby sa dostal bližšie k balkónu. No aj tak by nechcel, aby ho chlapci z háremu videli, keďže mal na sebe čierny upnutý postroj, vďaka ktorému bol viac nahý ako oblečený. Nehovoriac o novej diaľkovo ovládanej hračke, vďaka ktorej sa už párkrát dosiahol uspokojenie. Musel preto zotrvať na sedačke a dívať sa na ostatných odtiaľ. Nikdy predtým nemal priveľmi rád ľudskú spoločnosť, ale izolácia takéhoto charakteru zvládal len veľmi ťažko. No už viac si nebol istý tým, kým vlastne predtým býval. Kvôli jeho vytrvalému odporu mu boli vzaté takmer všetky spomienky na predchádzajúci život, pamätal si také bežné veci, ktoré potreboval do života, ale nemal žiadne spomienky na život tam vonku, akoby sa narodil v tomto meste plnom šialencov a nikdy nepoznal nič iné.
Dokonca aj to, ak sa volá mu povedali, až keď vstúpil do mesta a nevedel či je to skutočne pravda, alebo ide len o meno, ktoré si vymysleli.
Už viac nemal kam ujsť, nevedel si predstaviť život bez svojho pána, poznal len svoju novú úlohu a všetko, čo sa s ňou spájalo. No aj tak si ponechal časť svojho vzdoru a netešil sa z toho, že Pán trávil väčšinu času s ním.
Práve po druhý raz prechádzal radom chlapcov a želal si, aby si Pán vybral ktoréhokoľvek z nich a zahrnul ho svojou pozornosťou. No pocítil ako sa jeho pleca dotkla ruka. Prešla po mieste, kde sa omnoho hlbšie zrejme nachádzal nový čip, a hladila ho ďalej, až kým nesiahla za postroj a nezovrela medzi prstami jednu z jeho bradaviek.
„Ako sa dnes má môj neposlušný chlapček?“
„Dobre...“ zamumlal nespokojne.
Nebránil sa, celé jeho telo ovládlo vzrušenie keď druhá ruka nemilosrdne pokračovala v drsnom objatí.
„Si pripravený prijať ma?“
„Prečo vás to vôbec zaujíma? Mohli by ste...“
Mužove pery sa presunuli na jeho krk, jemne ho hrýzli a bozkávali. Privrel oči a vychutnával si ten príjemný dotyk.
„Chcem, aby si to vyslovil, aby si ma o to požiadal.“
„Nie, to neurobím!“
„Chceš ma, to nemôžeš poprieť.“
„Vymazali ste celý môj život. Všetko je preč...“
„Nebolo inej pomoci. Nikto nesmie poznať Pánovu totožnosť, a hlavne nie jeho milenec. Je to podmienka na to, aby som si mohol pred tebou bez obáv dať dole masku. Nesmieš si ma spájať s vecami s minulosti.“
„Poznali vás aj iní ľudia.“
„To je síce pravda, ale pred nimi sa masku zložiť nechystám. A považujú ma za natoľko bezvýznamného, že by ich ani len nenapadla táto možnosť... Si už pripravený ma opäť spoznať, Gareth?“
Nemal kam ísť, nepoznal svoju minulosť a jeho budúcnosť bola zviazaná s týmto mestom.
„A čo on? Čo pre vás znamená on?“ pýtal sa na ďalšieho otroka, ktorý na nich zrejme čakal v Pánovej posteli. Bolo to zvláštne, ale už od prvej chvíle, k nemu niečo cítil, akoby ho niečo v ňom napriek tomu, čo mu urobili poznalo. Pán ho priviedol do mesta len pred pár dňami,  spolu s akýmisi ďalšími mužmi, ktorí sa chceli dobrovoľne pripojiť k pánovi. Pripadal mu nádherný a chcel ho už od prvej chvíle, ako ho uvidel. 
„Po dlhom čase som ho získal späť. A musel som mu vziať všetko, aby sa mi podrobil. Pôjdeme k nemu späť do našej postele, stačí len povedať...“
„Prijímam vás za svojho Pána,“ potichu povedal Gareth. Predstava noci strávenej s tým druhým otrokom aj s Pánom ho napriek všetkému vzrušovala.
Otrokár ho vzal do náručia a odpútal z reťaze, ktorá ho doteraz väznila.
Odniesol ho z jeho dočasných izieb do svojej spálne. Cestou rozpustil zhromaždenie chlapcov. No niektorých z nich si vybrali ďalší zakladatelia mesta, ale to sa ich nateraz netýkalo.
Gareth bol odnesený do spálne, v ktorej naňho čakal muž. Hľadel takým zvláštnym spôsobom, akoby sa nemohol dočkať jeho príchodu, ale zároveň sa ho bál.
„To je v poriadku, už je náš...“ pán ho uložil k nemu do postele.
„Gareth, si v poriadku? Neublížili ti... Ja, všetko ma to veľmi mrzí...“
Pritúlil sa k nemu, bližšie k jeho žiadúcemu telu.
„Ako sa voláte?“ opýtal sa ho.
„Čo si mu to urobil!“ nahnevane kričal na Otrokára.
„Odpovedz na otázku otrok! Neopovažuj sa na mňa zvyšovať hlas. Nezabúdaj kam patríš!“
Gareth cítil ako sa mužovo telo zachvelo od bolesti.
„Prosím, pane, netrestajte ho... prosím...“ zúfalo ho objímal.
Nechcel, aby mu niekto ubližoval.
„John... moje meno je... John...“
Pán položil ruku na mužovu hruď.
„Aj keď si môj milovaný, aj ty musíš poslúchať, dobre si to zapamätaj, John...“
„Áno, môj pane...“
Pán položil ruku na Johnovu hruď. Bolesť pomaly odoznela. No jeho telo bude zrejme ešte dlhšiu dobu citlivé na akýkoľvek kontakt. No vďaka Pánovmu prsteňu bol zároveň aj tvrdý. Gareth nadšene sledoval jeho penis. Nevedel sa dočkať toho, keď ho bude cítiť hlboko v sebe.
„Teraz si ľahni...“
Prikázal mu pobaveným hlasom. John poslúchol. Pán podal Garethovi čiernu šatku.
„Zaviaž mu oči, Gareth...“
Mladík sa naklonil nad neho a splnil Pánov príkaz. Upevnil šatku tak, aby starší otrok nemal možnosť nič vidieť.
Potom obrátil svoju pozornosť na Otrokára, mal sa stať jediným chlapcom, poznajúcim totožnosť Pána.
Muž zo seba zhodil zvyšok svojho čierneho neforemného odevu, aj masku, tak trochu sa  toho pohľadu obával, ale bol to mladý muž, pomerne pekný a Gareth pohľadom prechádzal po tele, ktoré okamžite zatúžil ochutnať.
Potom sa Pán naklonil k nemu a pošepkal mu svoje pravé meno.
„Som Issac.“
„Prijímam vás, môj pane...“ zopakoval to tak, ako ho to už predtým naučili.
Mladý muž sa usmial a pobozkal ho, vkĺzol jazykom do jeho úst, Gareth ho zúfalo objal.
Bol uložený na Johna a do jeho otvoru prenikol mužov penis. Vďaka hračke bol pripravený prijať aj Issaca, mal podozrenie, že ho takto trápil práve preto, aby ich mohol naraz prijať oboch. No aj tak mal trochu strach.
„Neboj sa, zmestíme sa...“ pošepol mu medzi ďalšími bozkami.
Tlmene vykríkol, a zaboril nechty do Pánovho chrbta, keď sa obaja muži striedali v milovaní, aj v pôsobení rozkoše, cítil ich úplne všade, celé jeho telo sa zmietalo v bolestnej túžbe ich oboch vlastniť, pripútať si ich k sebe a nikdy neprepustiť z postele. Pery oboch mužov ho skúmali, bozkávali a dráždili.
§§§
„Gareth, musíme sa pozhovárať,“ pošepol mu John. No on sa len nespokojne pomrvil. Nechcelo sa mu vstávať, bolo ešte príliš skoro a oboch milencov mal pri sebe, nepotreboval nič viac, chcel ich len oboch milovať.
„Spi, čoskoro ťa budem opäť potrebovať... Oddýchni si...“
„Nie, nemôžem je to dôležité!“
No starší muž naliehal, aj napriek tomu, že sa mu chcelo spať. Nedal mu pokoj, až kým sa neprisunul bližšie k nemu. To však prebudilo Pána. Niečo staršiemu mužovi pošepol a on okamžite stíchol, potom Garetha opäť obaja objali a on zaspal.
§§§
Počas ďalšieho rána sa Gareth zobudil v posteli sám. Služobníctvo mu nevedelo povedať kam šiel Pán a jeho otrok.
No oznámili mu, aby ďalej pokračoval v starostlivosti o svoje telo a čakal na ich návrat. Gareth potom opäť trávil čas oddychovaním, čítaním, kúpeľmi a aj tým, aby sa dobre najedol a pripravil sa na nasledujúcu noc.
Pán za ním prišiel, svojho staršieho otroka mal na reťazi, a na jeho tvári bola maska, ktorá mu bránila rozprávať.
No držala jeho ústa do istej miery otvorené. Pán dovolil mužovi, aby si sadol k jeho nohám a pripojil sa ku Garethovi.
„Čo je to?“ opýtal sa opatrne.
Nijak to nekomentoval, aj keď ho z toho pohľadu rozbolelo srdce, no výcvik bol v tomto bode nekompromisný.
„Súčasť mojej novej hry... Bude sa ti páčiť...“
Pritisol si staršieho otroka k sebe a hladil ho po hrudi.
Gareth pocítil ako jeho penis stvrdol. Zrejme pod vplyvom Pánovho prsteňa. No jeho majiteľ bol stále sústredený na svojho staršieho otroka.
„Ochutnáš ho, otrok... A budeš poslúchať masku nateraz môžeme zložiť...“
Muž prikývol.
Gareth opatrne prenikol do jeho úst, pomaly sa pohyboval oproti nim a cítil neistý dotyk mužovho jazyka a spokojnosť Pána, ktorá bola odmenená rozkošou, vykríkol  otrokovo meno. Obaja dosiahli uspokojenie aj vďaka Otrokárovým šikovným rukám.
„Poslúchli ste, odmením vás tak ako si zaslúžite...“ Pán zložil mužovu masku. Hľadel naňho s nenávisťou, ale napriek tomu sa nechal hladiť a oddychoval v jeho objatí.
Obaja Pána po zvyšok dňa poslúchali, plnili všetky jeho rozmary, zhovárali sa s ním a venovali mu všetok svoj čas.
Napokon sa rozhodol, že prišiel čas, aby im doprial trochu oddychu.
„Môžete ísť do svojej izby. Na dnes večer vám povoľujem samostatné milovanie, ak o to máte záujem. Nebudem vás potrebovať ani počas nasledujúceho týždňa...“
John po celý čas mlčal a mal taký zvláštny pohľad, pôsobil vystrašene a prázdne. Gareth ho za sebou musel doslova ťahať.
„Moje meno... ako sa volám?“ opýtal sa ho, len čo sa za nimi zavreli dvere.
„Si John...“
„A ďalej?“
„Ďalej neviem...“ pripustil neochotne.
" Nedokážem si spomenúť."
„Tak to urobili aj tebe...“ objal ho a držal.
„Pán mi povedal, že si jeho prvý a mám ťa vo všetkom poslúchať... a potešiť...“
„Som Gareth myslím, no možno viem, akoby sme mohli zistiť viac...“ naklonil sa k nemu bližšie a pošepol mu: „Poznám otroka, ktorý vyzerá ako ty, žije v dome pána Takadu. Volá sa Joel. Keď mi ťa priviedol do postele, myslel som si, že je to on, ale keď ťa predstavil, pochopil som, že asi je to zrejme tvoje dvojča.“