varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus
pár: Gareth/John a i. , Gareth/Matt (pravý Jack H. z jednej časti) obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina.
Poznámka: Blížime sa pomaly, ale isto k finálovým kapitolám, mimochodom tak by ma zaujímalo, či by ste v budúcnosti nemali záujem aj o pôvodnú verziu Stalkera, teda takú, kde je pán B normálny a bez dvojčaťa a Gareth ho po celý čas sleduje :D Skrátka, bez otroctva, Gareth trochu ako taký tajný ctiteľ... mierne posadnutý typ :D Ale to až neskôr, po tejto poviedke vyberiem zas niečo zo zoznamu.
Poznámka: Dnes opäť Stalker, keďže mám naňho inšpiráciu a blíži sa už takpovediac ku koncu... aj keď to tak nevyzerá. Tentoraz je kapitola skôr kecacia. Nabudúce sa už vidíme vo finále, teda až po Manželskej zmluve a obyčajnom ch.
Hodnotenie
§§§
„Tebe sa tu naozaj nepáči? Podľa
mňa je to tu skvelé!“ Whyatt na chvíľu zdvihol hlavu, aj keď to bolo práve
teraz dosť ťažké, keďže obaja absolvovali uvoľňujúcu masáž.
„To hovoríš, preto, lebo včera ti
dovolili, ísť k pánom do postele...“
Gareth sa naňho mračil. Napriek
tomu ako ho rozmaznávali, keď bol poslušný a dovolil im všetko, čo od neho
chceli, nebol to preňho domov a stále uvažoval o tom, akoby od tých
ľudí mohol čo najskôr uniknúť.
„Stonal si a bol si úplne
tvrdý, takmer som nestačil všetko... Au!“
Mladík sa vymanil z rúk
masérky, len preto aby toho chlapca mohol nakopnúť. Nemal rozprávať také veci
pred ženami, ktoré sa o nich práve starali, pripadalo mu to absolútne
nevhodné, okrem toho nechcel myslieť na to, čo všetko už zažil so svojimi pánmi.
„A to bolo za čo?“
„Mlč už!“ namrzene klesol späť na
svoje lôžko a nechal sa ďalej masírovať. Opäť nemohol vidieť Johna, nič mu
nevysvetlili, len mu povedali, že teraz jeho miesto na určitý čas zaujme
Whyatt. Na večer pán Tom chcel k nemu priviesť aj Issaca, povedal, že si
urobia špeciálny večierok... Začínal sa toho naozaj obávať. Matt splnil aj svoje slovo a vzal ho na
závody, bolo to tam úžasné, cítil sa takmer ako slobodný človek a všetci
sa s ním tam normálne bavili, na chvíľu takmer zabudol aké je to, žiť ako
otrok.
„Môžeš byť rád, že žiješ tu, ja
som bol istý čas v databáze... Nebyť pána B zrejme by som tam trčal
doteraz.“
Spokojne zastonal, keď sa žena
dotkla citlivého miesta.
„Naozaj ťa prenasledovali?“
„Každý deň a každú noc som
bol napádaný a nebol som nikde v bezpečí. Celé dni som sa len skrýval
a párkrát ma aj dostali, ledva som vyviazol a potom ma našiel pán B
a odviedol ma späť do bezpečia. Neviem ako ty, ale ja vždy ostanem pri
ňom, pôjdem kamkoľvek ma požiada a nikdy ho neopustím.“
Po tvári mu prebehol zlovestný
tieň. Na chvíľu, akoby prestal byť tým veselým chlapcom, ktorého poznal, no
stratilo sa to skôr, než si to vôbec stihol uvedomiť.
„Bol si niekedy slobodný?“
„Nie, nikdy. Matka ma po narodení
predala a vždy ma vychovávali ako budúceho otroka. Sloboda ma desí. No
páčilo sa mi bývať v meste, byť samostatný, ale vždy som čakal na to, kedy
sa mi pán ozve a chcel som, aby si po mňa občas prišiel.“
Gareth sa nespokojne zavrtel.
Chcel, aby ho čo najskôr pustili späť do jeho novej izby, lebo už opäť začínal
byť tvrdý. Nerozumel tomu, nikdy predtým toľko na sex nemyslel, no jeho telo
bolo teraz takmer ako posadnuté nepohodlnými myšlienkami.
„Nevieš, kde je teraz... John?“
Myšlienky naňho ešte viac
zhoršili jeho problém, no aj tak sa na to musel stále pýtať, napriek tomu, že
vedel akú odpoveď dostane.
„Netuším. Ani mne o ňom nič
nepovedali. Mám sa vraj venovať tebe...“
Obe ženy ukončili masáž,
pozdravili ich a nechali mladíkov ešte chvíľu oddychovať. Gareth sa
okamžite obrátil späť na chrbát a rukou siahol na svoj neposlušný úd.
Nebolo dovolené niečo také urobiť, ale on to práve teraz potreboval
a nemienil žiadať o povolenie.
„Nerob to! Prídu sem
a potrestajú ťa!“ Whyatt okamžite vyskočil a zastavil jeho ruku.
„Ja musím!“ telo mal rozboľavené
od túžby.
„Choď k pánovi!“ sykol
nahnevane.
„Nie!“
„Prečo sa hádate?“
Do masážnej miestnosti za nimi
prišiel Matt a tváril sa úplne nevinne, akoby práve nevidel na kamere
kvôli čomu sa chlapci pochytili.
„Akoby si to nevedel...“ odsekol
Gareth.
„Niekto sa tu chce pomaznať?“
Matt sa začal provokatívne približovať k svojmu obľúbenému otrokovi.
Mladík pred ním zúfalo cúval, aj
keď mal značné problémy s chôdzou. Mladý pán ho napriek jeho protestom
zovrel do náručia.
No skôr než stihol vyhovieť
prosbám jeho tela, zazvonil mu mobil. Jednou rukou si pri sebe pridŕžal
znepokojeného chlapca a druhou ho veľmi nešikovne vyťahoval. Práve kvôli
tejto nerovnováhe napokon skončili na zemi. Matt bol v podstate ako
rozmaznané dieťa, ktoré si vždy vzalo čo chcelo, no vedelo sa aj dobre baviť
a byť milé, pokiaľ mu niekto prejavil náklonnosť. Nenávidel túto hravú
časť jeho osobnosti, lebo sa mu zároveň aj páčilo vidieť ho takého uvoľneného a spokojného.
„Prosím...“ Matt konečne prijal
hovor, pričom cítil, že Gareth prestáva proti jeho snahám protestovať, za
odmenu ho začal hladiť na mieste, kde to tak veľmi potreboval.
„Ako to myslíte, že teraz
a čo ostatní... Dobre, rozumel som...“ okúzľujúci úsmev náhle zmizol
a on bol zrazu vážny rovnako ako v prvý deň, keď dostal ten povestný
kopanec do tváre. Strčil si telefón späť do vrecka.
„Whyatt pomôž mi vstať!“
panovačne prikázal druhému otrokovi.
Ten okamžite poslúchol, spoločne
vyložili Garetha späť na lôžko.
„Postaraj sa oňho, ale rýchlo...
Ja si musím niečo zariadiť, keď sa vrátim chcem vás vidieť oboch čistých a oblečených do ochranného odevu...“
„Ako si želáte, môj pane...“
zdvorilo dodal druhý mladík, no jeho priateľ nijako na pánovu výzvu nereagoval.
Whyatt si kľakol medzi mladíkove
nohy, Gareth cítil ako ho nadšene prijal do svojich úst. Úplne sa tomu podvolil
a vychutnával si jeho šikovné pohyby.
§§§
Oddelili ho od ostatných
a opäť ho umiestnili do samostatnej miestnosti. Tam bol kompletne prezretý
nejakým neznámym mužom tváriacim sa dosť povýšenecky a chladne. Dozeral
tam naňho len Tom, Matt sa už za ním
nevrátil.
„Ste si istý, že to tak musí
byť?“
„Áno, je nevyhnutné celkové
vymenenie čipu.“
„Čo to znamená?“ šokovane hlesol
Gareth.
„Lež!“ napomenul ho zahalený muž.
„Nie, najprv mi povedzte, čo!“
„Nechajte nás na chvíľu osamote,“
požiadal Tom.
„Mám jasné príkazy!“
„A toto je ešte stále môj otrok!“
Muž naňho nevraživo hľadel.
„Máte tri minúty.“
Nahnevane vyšiel
z miestnosti.
Gareth sa už začínal báť, toto
vôbec nevyzeralo dobre, nechcel, aby na ňom opäť niečo menili.
„Čo so mnou chcete...“
„Prišiel sem, aby ti vymenil čip,
je to rozšírená verzia, s novými funkciami...“
„Nie, prosím, budem poslúchať, ja
nechcem žiadny...“ až príliš dobre si spomínal na to, aké to bolo nepríjemné
a bolestivé.
„Neboj sa, nepocítiš bolesť.
Výber je veľmi stresujúci. Na chvíľu si pospíš a nebudeme ťa tým
stresovať, zlatko...“
„Ale prečo... prečo mi to
robíte?“
Tom mal v očiach smútok
a premáhal sa, aby sa nedotkol jeho ruky.
„Je to príkaz z vyšších
miest. Musíme za teba prijať kompenzáciu a nechať ťa ísť. Bol si
k nám poslaný len na prechodné obdobie, to mi povedali, Matt je z toho zničený, ale ani jeden
z nás nemá na výber...“
Chcel bojovať, zdvihla sa
v ňom ďalšia vlna vzdoru, kričal a zúril, natoľko, že aj ten muž mal
problém ho udržať.
„Tak to vidíte... Ja som tušil,
že to takto dopadne. S otrokmi sa nedá diskutovať!“
Zahalený muž mu jednoducho
vpichol injekciu, postupne jeho odpor ustával a on čoskoro už videl len
rozmazané tváre a hlasy prichádzajúce z diaľky.
§§§
Joel otvoril oči, nepotešilo ho
to, mal byť mŕtvy, omnoho radšej ako cítiť v sebe špinavý penis toho
odporného muža. Nemohol by viac zniesť jemu podobných. Tušil, že čoskoro sa
okolo neho zhŕknu a využijú aj to posledné, čo by od neho mohli dostať.
Musí sa dostať preč, niekam, nevedel kam, ale hlavne preč... Netušil kedy
presne odpadol, no mal taký pocit, že ten muž v ňom nestihol vyvrcholiť,
lebo ho niečo alebo niekto prerušil. No možno to boli len plané nádeje jeho
utrápenej mysle.
Ranu mal obviazanú, ležal
v čistej posteli, ale bol stále v tme. V panike okolo seba
hmatal oboma rukami. Niečo prevrhol, ozvalo sa tresknutie, niekto zišiel po
schodoch a zažal svetlo. Bolestne zažmurkal, chcel prehovoriť, ale
z úst mu vyšiel len akýsi tichý šepot, takmer nezreteľný a nepríjemne
slabý.
Rozkašlal sa. Dýchal ťažko
a bol natoľko zoslabnutý, že nevládal vstať z postele bez toho, aby
ho opäť neobjala bolesť.
„Nenamáhaj sa, to som len ja...“
počul ten hlas, ale neveril tomu, až do poslednej chvíle pochyboval
o svojom zdravom rozume.
Takada Sho pristúpil k jeho
posteli. Pohľadom sa vpíjal do obrazu svojej lásky, ktorá sa oňho prišla
postarať. Nepochybne je buď v nebi, alebo úplne zošalel, inak si tento
vývoj udalostí nedokázal vysvetliť.
„Dáš si lieky, dobre, nemusíš sa
báť, ostanem tu s tebou ako každú noc...“
Dezorientovane hľadel na muža,
ktorý si prisunul k sebe menší stolík. Položil naňho tácku s liekmi
a naklonil sa k nemu.
„Vieš, kto som, však?“
Prikývol.
S námahou zovrel mužovi
ruku. Surovo takmer neľútostne a z celej sily, no v jeho stave
to bolo len ako obyčajné pohladenie.
Takada sa usmial.
„Nezbláznil si sa ani nie si
mŕtvy, som to naozaj ja... Zavolal som istým ľuďom z metra, mojim ľudom,
ktorých podporujem už nejaký čas... našli ťa a odohnali od teba tých
mužov...“
Chcel si k nemu ľahnúť, ale
on sa odtiahol, tá spomienka bola ešte príliš silná.
„Prepáč... ja viem, čo sa ti
stalo... ja len...“
Joel ho stiahol k sebe do
postele, nadýchol sa a prekonal prvotný nával paniky. Jeho odmenou bol
partnerov dotyk, jeho vôňa, a ubezpečenie sa, že to všetko čo práve teraz
prežíva je skutočné, ale aj bolesť, ktorá ho prinútila vydať zo seba ďalší povzdych.
