4. kapitola 1/3

 pár: Gareth/John

varovanie: inšpirované "nebezp. letmi" dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré  predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....

Predpokladaný počet kapitol: 10

varovanie: nie som odborník na lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti.  A niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.

 vhodné pre romantikov!

(dnes špeciálne)

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované sanasami

Po troch dňoch...

Postupne sa zorientoval na ostrove a začínal sa tam cítiť naozaj ako doma. Mrzelo ho, že dovolenka už čoskoro skončí, keďže Sim už začínal vybavovať poistenie na nové lietadlo. Tak trochu sa to komplikovalo, preto usúdil, že to zrejme nebude taký miláčik ako to lietadlo, ktoré dostali predtým. Každopádne šéf chcel stále vedieť ako pokračuje ich vzťah a on mu takmer nič nepovedal, keďže ani nebolo o čom hovoriť.

Kapitán posledné dni sekal dobrotu, správal sa k nemu ako k dobrému priateľovi a občas si šli spolu sadnúť a porozprávať sa, no istý čas trávili aj oddelene. Neboli na sebe nalepení ako nejakí novomanželia a napriek provokáciám z oboch strán, sa medzi nimi nič nestalo. Gareth si zvykal na jeho svojskú povahu, a pár krát sa už aj pochytili, no dalo by sa povedať, že od toho obdobia, keď sa oňho staral v nemocnici, naňho John hľadel už akosi inak, aj keď si nebol istý či si to len nenamýšľa.

Gareth dúfal, že ho dnes nestretne, lebo ho stále dosť znepokojoval a nateraz sa mu nepodarilo ho úplne dostať z hlavy, aj keď sa statočne tváril, že napokon z nich budú dobrí priatelia a kolegovia. Ten pobyt na jednom mieste začínal byť preňho  čiastočne aj ubíjajúci hlavne preto, lebo kapitán sa v jeho prítomnosti dosť uvoľnil, no nie natoľko, aby sa odvážil prekročiť hranicu, keďže si stále nebol istý, či to čo mu hovorí, myslí vážne, alebo sa s ním len zahráva.

Ráno si bol zabehať, aby nevyšiel z cviku no zvyšok dňa mienil tak trochu leňošiť a užívať si svoje čerstvo zarobené peniaze. Konečne mal po dlhšom čase výplatu a nielen prázdne vrecko, hoci si dával pozor, na to aby hneď všetko neminul.

Práve teraz však smeroval k miestu, kde si zvyčajne kupoval pečivo na raňajky  a chcel si to pomaly vychutnať na pláži. Postavil sa do radu akoby nič a čakal, či okolo neho John len tak prejde. Desil sa toho, no čiastočne aj dúfal, že si ho všimne a aspoň ho pozdraví.

„Pane, pane...“ predavačka pri okienku naňho musela viackrát zavolať, kým sa prebral z omámenia a došlo mu, že je už na rade.

Ukázal na pečivo s čokoládovou náplňou. A ktovie prečo si vypýtal dve kusy, aj keď boli dosť veľké a vedel, že toľko veľa nezje. Zobral si svoje vrecúško, zaplatil a chystal sa prejsť skratkou na pláž. No kapitán zjavne neodišiel, dobehol ho skôr než mu stihol uniknúť.

„Dobré ráno, Garry.“

Použil zdrobneninu jeho mena, ktorú zvyčajne hojne využívali skôr jeho priatelia a rodina. Mladší muž mal pocit, že to už dlhšie nevydrží, nesmie naňho tak hľadieť tými svojimi očami a tie jeho pery... Sakra, prečo ho ten čertovský chlap musí tak veľmi mučiť? Najprv ho celého naštartuje a potom vždy ustúpi. A tvári sa akoby nič. 

„Ahoj, John,“ chladne ho prebodol jedným z tých pohľadov, ktorými ho on tak trápil na začiatku.

„Prečo sa mračíš, slniečko... Snáď sa ti niečo nestalo?“

„Nie, nič.“

Pokúšal sa neusmievať len preto, že ho tak pekne oslovil.

„Prekvapený?“ pošepol mu, keď si všimol jeho rozpaky.

„Nečakal som ťa tu tak skoro...“

„Sledoval som ťa.“

Gareth pocítil ako sa jeho srdce dostalo do hrdla.

„Čože?“

„Chcel som vedieť, kam sa môj kopilot tak skoro ráno ponáhľa...“

Gareth sa pokúšal naňho priveľmi nedívať.

Johnovi to dnes mimoriadne pristalo. Stihol sa už tak trochu opáliť a bol oblečený v krátkych šortkách a mal na sebe bielu košeľu, ktorú mal voľne rozopnutú. Prekonal nutkanie poriadne ho pozapínať, aby ho nikto iný nemohol obdivovať.

A čo bolo horšie, o Johna, ktorý s ním flirtoval sa deliť vôbec neplánoval.

„Šiel som si kúpiť niečo dobré na raňajky... Dáš si?“ opýtal sa Gareth.

„Neviem, ja si na jedlo musím dávať pozor...“

„Od tohto ti nič nebude. Mám to už odskúšané...“ lákal ho aj ďalej.

„Tak potom si dám, ak sa o mňa opäť postaráš, tak ako predtým...“ narážal tým na to, ako sa k nemu správal, keď bol chorý. Rozhodne by si každý pacient prial takého obetavého ošetrovateľa.

Sadli si na jednu z voľných lavičiek a Gareth si vybral svoje pečivo a dovolil mu, aby si aj on vzal.

Kapitán si chvíľu nedôverčivo premeriaval ten zvláštny tvar, no keď si odhryzol a pocítil na perách sladkú chuť čokolády, hneď zabudol na počiatočné predsudky.

„Nabudúce ti niečo dobré kúpim ja...“ povedal John, keď už mal takmer polovicu dojedenú.

„Ako myslíš...“ Gareth hľadel viac naňho než na svoje pečivo, no napokon sa aj jemu podarilo ho úspešne zjesť.

Potom tam chvíľu sedeli takmer v úplnom tichu. John sa opieral rukou o lavičku, sedel tak blízko neho a Gareth sa pokúšal sústrediť na niečo iné, no bolo to veľmi ťažké, keďže jeho telo malo na celú vec iný názor.

„Asi si myslíš, že som hrozný človek...“ povedal mu napokon.

„Ten najhorší...“ odhodlane prikyvoval Gareth.

Tie urážky, ktoré mu povedal, bolo veľmi ťažké zmazať. Nebolo to prvý raz čo niečo také počul. Zrejme každý občas trafil vedľa a nesprávne interpretoval isté signály, ani on nebol výnimkou, no od nikoho mu to nepadlo tak zle, ako od neho.

„Si dobrý chlapec, a šikovný pilot, na začiatku som ťa naozaj zle odhadol... ja viem, že niektoré veci už asi nevrátim späť, len ti chcel ešte raz povedať, že ma to všetko veľmi mrzí.  A bol by som rád, keby sme spolu dobre vychádzali... Prepáč mi tú moju tvrdohlavosť...“ požiadal ho John takmer kajúcne.

Bolo pekné to počúvať, ale Gareth nevedel, či by mu mal veriť.

„Máš nejaký špeciálny dôvod na to, že mi to hovoríš?“

Stále mal pred očami tú ženu, kvôli ktorej predstieral, že sú spolu. Dokázal klamať tak presvedčivo. Nevedel, či ho potom všetko môže brať vážne. Nepoznal ho ešte natoľko, aby si mohol byť istý, že sa celá tá situácia neobráti hneď proti nemu.

„Len jediný...“ pripustil napokon John.

„Počúvam.“

Pozrel mu do očí, hľadal v nich predošlý chlad, no nachádzal len niečo nové, niečo čo bolo zrejme skryté pod tou zlosťou a pod jeho vplyvom sa to uvoľnilo.

„Ja... chcem ťa... nedokážem na teba prestať myslieť... Tie naše bozky na pláži a to všetko, chcel som ťa, ale zakazoval som si ťa mať, tak som sa k tebe radšej správal pohŕdavo... Priznávam, že na začiatku som ťa dosť podcenil a rád by som to všetko napravil, ako dovolíš...“

Gareth to už viac nevydržal, to ako sa naňho díval, ako ho tie tri dni neustále bombardoval dvojzmyselnými narážkami a skúšal jeho trpezlivosť až na maximum. A teraz opäť hovoril také veci a len si ho prezeral, akoby chcel urobiť viac, než tam len stáť a dívať sa naňho. Objal ho okolo krku a pobozkal ho.

„Jedna noc. Nič viac...“ pošepol mu.

Chcel ho, ale nechcel nič riskovať. Rozhodne nepočítal, že by to mohlo znamenať aj niečo viac. Túžil po ňom a potreboval sa tej túžby zbaviť.

„Jedna noc...“ prikývol aj kapitán.

Vstali z lavičky a vrátili sa späť na izbu rozhodnutí naplno si to užiť.