pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
vhodné pre romantikov!
Hodnotenie
Poznámka: všimla som si, že poviedka má v poslednom čase nízke hviezdičkové hodnotenie, nuž neviem presne čím to je, ale každopádne po skončení bude aj tak editovaná a vylepšovaná, keby náhodou niečo nesadlo a tak. Aby v pdf bolo všetko v poriadku, lebo priebežne to nestíham, keďže nemám beta readera.
Možno je to tým, že John je zrazu milší než predtým... no povedzme, že teraz chce trochu urobiť dojem tak sa snaží, ale uvidíme ako dlho mu to vydrží... :D
venované sanasami
„Pochybujem o tom, že tvoju matku
zaujíma, kde sa nachádzam. Už dlhší čas žijeme oddelene,“ priznal Garethov otec
pokojne. Na tvári sa mu usadil taký ten rezignovaný prázdny pohľad, akoby
hovoril o cudzej osobe a nie o žene, s ktorou prežil
dlhoročné manželstvo. Pravdou bolo, že netrávili veľa času spolu ale, nikdy si
nevšimol, že by mali až také problémy.
„Nevedel som. Naozaj ma to veľmi mrzí...“
v duchu si prehrával koľkokrát asi tak plánoval zavolať mame a spýtať
sa jej ako sa má a ako to vždy stroskotalo na tom istom. Na strachu
z toho, čo bude ak sa dozvie, že kvôli vzťahu s nesprávnou osobou si
nevie udržať prácu. Ani len netušil, že jeho rodičia sa rozhodli pre úplné
ukončenie vzťahu.
Jeho otec len stroho prikývol.
„Nič sa nedá robiť, chlapče... Tak ja
pôjdem.... Potrebujem ešte niečo zariadiť, kým odletíme... Platí to, že
o hodinu opúšťame St. Maarten?“ obrátil sa späť k Scottovi.
„Áno, len tuto chlapcom odovzdám veci.
Zatiaľ si pokojne vybav, čo potrebuješ...“
Starší kapitán pozrel na Sima, unavene
prikývol a pomaly sa vydal späť k vnútorným priestorom letiska.
Gareth sa na chvíľu nedokázal ani
hnúť, bezmocne civel na odchádzajúceho otca a rozmýšľal čo také mu mal
ešte povedať. Nevedel, ako ľudí utešiť v takomto prípade, rozhodnutie už
padlo, ďalšie slová by možno boli len na príťaž. Okrem toho otec mal so sebou
svoju starú športovú tašku, tú ktorú mama doslova neznášala, lebo v nej
údajne bolo vždy všetko pokrčené, už len to, že ju mal prehodenú cez plece
hovorilo o tom, ako sa veci majú. Vždy si ju bral so sebou na lety, práve
vtedy, keď boli pohádaní a ona potom vykrikovala, že ak sa mu pokrčia
veci, bude si to musieť vyžehliť sám.
„Otec!“ zakričal za ním napokon.
Pocítil ako Johnova ruka opustila jeho
chrbát. Kolega mu venoval povzbudivý pohľad a on pozbieral odvahu.
Starší muž zastal. A dovolil mu,
aby ho dobehol.
„Dávaj si na seba pozor, dobre?“
„Áno, Gareth. Ty tiež...“
„Vieš, že ťa mám rád, však?“ dodal,
keď sa muž opäť zberal na odchod. Jeho
otec predtým tak trochu podráždený a strohý, sa pod vplyvom týchto slov úplne otvoril.
Počas tých dvadsiatich minút mu povedal zhruba všetko, a on nevychádzal
z údivu, keď zistil celú pravdu.
„Takže ty a Sim?“
Áno, spomínal si na celú radu tých
fotiek, na to ako šťastne na nich vyzerali a ako ich otec hovoril o svojom
priateľovi takmer neustále. Okrem toho vedel, že Sim je bisexuál. Aspoň on to
o sebe tvrdil.
No nikdy by mu ani len nenapadlo, že
medzi nimi bolo aj niečo viac, že po celý čas mali k sebe blízko, ale
rozhodli sa to celé potlačiť do úzadia a žiť si svoje životy oddelene.
A po jednom bozku spolu už nikdy viac nehovorili. Nekontaktoval ho, lebo
nechcel ublížiť Garethovej matke...
Podľa jeho slov ju mal rád, ale to nestačilo na to, aby spolu prežili
celý život. Ich vzťah nezvládol skúšky posledných rokov a rozhodli sa
rozísť. A on opäť vyhľadal osobu, ktorú nikdy tak celkom nedokázal vymazať
zo svojho života.
„Tak choď. Čakajú na teba...“ uzavrel
to napokon, no Gareth mal stále ešte dosť veľa otázok a oni vôbec nemali
čas.
No Nepredpokladal, že z neho
dostane viac. Ešte nie. Bolo to vôbec po prvý raz čo jeho otec niečo také
dokázal pripustiť. Zrejme to už mali v rodine, ako sa zdalo ani jeho to
neobišlo, ale rozhovor o niečom takom, bol pre nich dvoch ešte na míle
vzdialenou budúcnosťou. Otec mal teraz dosť problémov s vyrovnaním sa so
svojimi vlastnými pocitmi. Nemienil mu
hovoriť nič o svojich vzťahoch.
„Sadneme si spolu na pohárik, keď
priletíme opäť domov a ešte to preberieme... Som rád, že sme sa tu
stretli, ale potrebujem viac času...“ dodal napokon.
Gareth prikývol.
Aj on potreboval istý čas na to, aby spracoval
otcovo priznanie.
Zamieril späť k svojmu šéfovi
a kolegovi.
„Nič mi k tomu nepovieš, Scott Simeon?“
Garethov jeho hlas znel dosť útočne,
ale neprekážalo mu to.
„Požiadal som tvojho otca, aby mi
pomohol s doručením jedného lietadla. Súhlasil, a tak sme tu. Neviem
čo by som mal k tomu ešte dodať.“
„Tak potom to, čo mi hovoril
o vás dvoch nie je pravda. To mi chceš tvrdiť?“
„Prepáč, Garry, ale nemám sa ti za čo
ospravedlňovať. Tvoj otec za mnou prišiel len nedávno z vlastnej vôle...“
Gareth ho chvíľu prebodával vražedným
pohľadom, no bolo mu jasné, že zrejme nebude mať príležitosť mu niečo vyčítať.
Každopádne takisto mieril do pomerne riskantného vzťahu s istým
komplikovaným kapitánom.
„Tak nám teda ukáž to lietadlo...“
zavelil Gareth, keď ani jeden z jeho spoločníkov akosi nevedel, čo by
k tomu mal viac dodať.
Spoločne zamierili do hangáru.
John ich doteraz nechával, aby si svoje veci vydiskutovali, preto
sa radšej držal v úzadí, no keď uvidel ich nový projekt okamžite to
patrične zhodnotil. „Neviem či sa táto škatuľa vôbec odlepí od zeme...“
„Možno aj hej, ale ktovie, čo všetko v nej vlastne
funguje...“ poznamenal jeho kopilot.
Gareth obchádzal lietadlo zo všetkých strán. Bol to rozhodne dosť
starý model Cessny, žiadna kráska ako tá minule, skôr nebezpečný a veľmi
nepredvídateľný stroj.
§§§
