pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Hodnotenie
venované sanasami a Ell.
TO, ČO SA STALO POTOM SA ZBEHLO
TAK RÝCHLO, ŽE SI ANI NESTIHOL PRESNE UVEDOMIŤ, KEDY K TOMU VLASTNE DOŠLO.
Usmieval sa na pani právničku a v krátkosti sa pozdravili
a prehodili spolu pár slov. Jej dcérky sa motali okolo Tommyho, čašník
priniesol na stôl ich objednávku, všetko prebiehalo absolútne normálne, dokonca
videl ako Sara hrdo ukázala Tommymu svoju bábiku, ktorú dostala na narodeniny.
„Môžeme si k vám prisadnúť?“
opýtala sa Dinah.
„Áno, samozrejme...“ súhlasil bez
váhania. Spoločnosť mu rozhodne neprekážala.
Všetko bolo absolútne pokojné,
hrala tam príjemná hudba, všade naokolo bolo plno zákazníkov, keďže to bola
najobľúbenejšia cukráreň v meste, tak trochu rodinného typu. Boli tam aj
ich ochrankári sedeli pri jednom z vedľajších stolov, čašník sa práve
otáčal a chystal sa odísť. Ianto sa zasekol uprostred slova, keď pocítil
ako naňho muž spadol, predtým počul zvuk rozbíjajúceho sa skla. Úlomky lietali
všade naokolo, počul krik a plač. Niečo dopadlo na podlahu okamžite sa to
vznietilo, chytili sa stoly, ľudia v panike pobiehali sem a tam.
Počul ako niekto kričí, aby
použili zadný východ. Jeden z ochrankárov ho postavil na nohy. Zobral do
náručia svojho syna. Tommy sa v jeho náručí chvel a pevne sa ho
držal.
„Ocko ja sa bojím...“
„Pane, musíme sa odtiaľto
dostať!“ ďalej naliehal muž z ochranky. A mal pravdu. Oheň sa rýchlo
šíril.
„Sara, Laurel, ste
v poriadku?“
„Áno, sme...“ Sara vstala ako
prvá a chytila svoju sestru za ruku.
„A mama?“
Pani Dinah bola v bezvedomí,
nemali časti zisťovať ako je na tom, jeden z Iantových ochrankárov ju vzal
do náručia.
Ianto chytil za ruku dievčatá
a v sprievode ďalšieho ustupovali čo najskôr k núdzovému
východu. K hlavným dverám sa nedalo dostať zachvátili ich plamene
a začínal odtiaľ unikať nebezpečný štipľavý dym.
No tam na nich čakalo desivé
zistenie, ľudia tlačili do dverí, ale niekto ich zablokoval a nedali sa
otvoriť, ani k jednému východu sa nevedeli dostať.
Nasledoval krik a búchanie
do dverí, aj zúfalé pokusy ako zahasiť oheň, aspoň aby sa k nim nedostal,
no nedalo sa to, nepomáhala ani voda, Ianto tušil, že vtom musela byť nejaká
chemická látka, ktorá sa nedala len tak ľahko zahasiť. Jediné čo stálo medzi
nimi a ohňom bol jeden hasiaci prístroj, ktorý držal v rukách akýsi
zamestnanec. No ani to tak celkom nefungovalo, aspoň nie tak akoby malo, niečo
také ešte nikdy nevidel.
Dievčatá sa zúfalo tisli
k nemu, chveli sa na celom tele.
Ľudia sa na nich tlačili so
všetkých strán.
A potom sa to stalo, náhle
jedny z dverí povolili. Ľudia sa rozbehli ako zmyslov zbavení. Len vďaka
ochrankárom sa mu podarilo udržať rovnováhu. Našťastie sa im podarilo dostať
dav ako tak pod kontrolu.
Dostali sa von, kašľali
a lapali po čerstvom vzduchu.
Z celej štvrte sa šíril dym,
rozhodne mal pocit, pokojná ulica sa zmenila na úplné peklo.
Ozval sa ďalší vystrel, jeden z jeho
ochrankárov padol k zemi. Nechápal, to videl ho ako sa chytil za brucho,
no nerozumel tomu.
Niekto sa pokúsil zastaviť, ale
aj tá osoba zrazu skončila na kolenách so šípom v hrudi.
Uvidel muža v čiernom odeve,
tvár mal zahalenú a vyzeral ako akýsi bojovník z dávnych čias. Ich
pohľady sa stretli, nevedel či je to nepriateľ, alebo niekto, kto sa im snaží
pomôcť, no obával sa toho, že sa k auto nedostanú, lebo sa k nim hnali
ďalší.
Dostal sa k nim bez väčších
problémov a mužov, ktorý sa ich pokúšali zastaviť zabil. Rozhodne veľmi
zručne a skúsene. Bolo na ňom vidieť, že vie čo robí. Tí ostatní sa
rozutekali.
„Odíďte odtiaľto čo najskôr!“
oslovil ich zastretým hlasom, ktorý znel umelo.
Pomohol im dostať sa k autu.
Po celý čas na nich dohliadal a on vedel, že bez neho by sa do bezpečia
nedostali.
Nedokázal sa upokojiť, ani keď už
boli v aute a opúšťali ulicu, do ktorej sa hnala polícia a záchranné
vozidlá.
„Ianto, čo chceli tí zlí muži?“ opýtala sa Sara.
Laurel sa radšej prikrčila na
sedadle a pevne objímala sestru.
„Neviem, zlatko...“
„Mama bude v poriadku, aj
ten ujo?“
„Áno, všetci budú v poriadku.
Ideme do nemocnice...“
Sara prikývla.
Okamžite zavolal Malcomovi. Chcel
ho mať pri sebe. Bál sa ostať sám v takejto situácii.
„Malcolm, nejakí muži nás
napadli... zapálili to tam... a ja neviem...“ vychrlil zo seba hneď ako
jeho snúbenec zdvihol telefón.
„Kde ste teraz?“
„V aute. Ideme do nemocnice...“
„Okamžite prídem za vami...“
prisľúbil mu.
„Môžem... môžem aj ja zavolať
ockovi?“ opýtala sa Sara, keď dohovoril.
Obe dievčatá potom dlho hovorili
s otcom, nechal ich, nech sa len vyrozprávajú. Aj ich otec prisľúbil, že
okamžite za nimi príde. To ich trochu upokojilo. No stále plakali kvôli tomu,
že mama sa nepreberala a nereagovala na nich volanie.
