Let 2. kapitola 2/3

pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi" dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré  predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....

Predpokladaný počet kapitol: 10

varovanie: nie som odborník na lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti.  A niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.

 vhodné pre romantikov!

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované sanasami

Neskôr...

Cesna sa nachádzala v najpokojnejšej fáze letu, niekde uprostred medzi prvým medzipristátím, ktoré potrebovali kvôli doplneniu paliva. Najbližšie tri hodiny strávili v úplnom tichu, prerušovanom len občasnými kontrolami prístrojov. Bolo to zvláštne, zvyčajne sa s inými pilotmi počas letu rozprával, samozrejme nie vtedy, keď mali povinnosti, ale takéto hluché chvíľky často využíval na rozhovor, uvoľnenie atmosféry a podobné veci. No teraz sa toho ticha priam obával, keďže nemohol vedieť čo všetko mu asi tak povie kapitán, a čím sa ho ešte pokúsi prekvapiť. A prekvapenie to skutočne bolo, no nie také, aké očakával.

 „Včera v noci som na teba myslel...“ povedal mu kapitán, práve keď si prikladal ruku na ústa a zíval. Ráno skoro vstávali, a to že do postele šiel neskôr sa na ňom podpísalo. Okrem toho ráno si ani nestihol dať kávu, lebo takmer zaspal. Vstal v poslednej minúte a ledva stihol niečo vložiť do úst a trochu si odpiť a už museli ísť. Pokiaľ chceli odletieť na čas a stihnúť aj poriadnu predletovú kontrolu, museli vyraziť dosť skoro, keďže ani jeden z nich netúžil letieť v noci. Aj keď lietadlo bolo v dobrom stave, aj tak sa mohlo niečo vyskytnúť, preto bolo omnoho lepšie, keď to stíhali za denného svetla.

„Nemal som ti povedať všetky tie veci... Ja... nemyslel som to tak, ako som to povedal. Len, aby bolo medzi nami jasno, že sa nesnažím nikoho diskriminovať,“ dodal ešte John.

„Okej, to beriem... Chceš skrátka povedať, že ťa to mrzí,“  usmieval sa Gareth, keďže to vyzeralo, že niekto bol v noci spracovávaný istým Simom, a vôbec nie sexuálne, ale skôr mu tlačil do hlavy pár otcovských rád.

„Áno, niečo v tom zmysle, ale neznamená to, že ťa chcem pozvať na rande, alebo také niečo...“

„To som pochopil,“ rýchlo prikyvoval kopilot a radšej pozrel na svoj rýchlomer a výškomer. Hodnoty boli nateraz dobré.

„Tvoja priateľka by ti to asi nedovolila, však?“ dovolil si ho trochu podpichnúť Gareth.

„Nemám priateľku,“ priznal namosúrene John.

„To nevadí, ani ja...“

Musel priznať, že to samozrejme skúšal aj so ženami, aspoň na začiatku, ale nikdy to nemalo dlhé trvanie a omnoho viac ho to priťahovalo k mužom.

„A priateľa?“ opýtal sa kapitán.

Znelo to, akoby ho to zaujímalo, ale možno si to len namýšľal. Tento rozhovor mu všetko objasnil a už viac nedúfal, že by sa medzi nimi mohlo niečo odohrať, okrem poriadnej bitky.

„Nejaký tu bol prednedávnom, ale už nie je...“ vyhlásil kopilot tajomne.

A momentálne bol rád, že tomu tak je, pretože  kvôli svojmu poslednému vzťahu bol v takejto finančnej tiesni. A zjavne nemal veľmi dobrý odhad, čo sa týkalo mužov. Čakal, kým prejde určitý čas a jeho bývalý si nájde novú známosť, aby sa jeho rodina prestala neustále navážať doňho a našla si konečne inú obeť. Samozrejme nenechal to len tak a zašiel aj za ním, keďže sa vôbec nerozišli v zlom, a on mu sľúbil, že ak na tri mesiace zmizne z ich radaru, postará sa o to, aby naňho s konečnou platnosťou zabudli.  To bolo tiež jedným z dôvodov, prečo zobral túto prácu, okrem tých ostatných, ktoré boli nepochybne takisto dôležité.

„Sme voľní, môžeme si užívať koľko chceme, nie je to až také zlé, však?“ vyhlásil Gareth, pričom nasadil zdanlivo bezstarostný tón hlasu.

„Je to v pohode,“ súhlasil John.

Gareth musel uznať, že ho až tak veľmi netrápi, že nemal vážny vzťah. Ani tá posledná záležitosť sa niečomu takému, ani zďaleka nepodobala.  Zatiaľ sa len tak bavil. Nerobil si z toho ťažkú hlavu. A ten posledný rozchod by nebol až  taký dramatický, keby sa do toho neplietla priateľova rodina.

Čo sa týkalo kapitána, to už bolo iné, chcel ho a nemohol ho dostať. To bola výzva. Samozrejme, že ho zasiahlo odmietnutie od pekného muža, ktorého by chcel mať aspoň chvíľu len pre seba.

„Počuj, John, teda môžem ťa tak volať, však?“  ubezpečoval sa Gareth len pre prípad, že by mu to prekážalo.

„Bez obáv. To je jasné.“

Kapitán nevyzeral, že by mu to prekážalo.

Na chvíľu naňho pozrel a tváril sa milo, čo bolo také nezvyčajné, až sa Gareth obával, či ho náhodou Sim nepodplatil, aby sa správal slušne.

„Takže John, ehm...“ začal viac-menej neisto.

„Pokojne sa pýtaj, tu vo vzduchu je to bezpečné.“

„Dlho už pracuješ pre Sima?“ dostal so seba napokon Gareth.

„S prestávkami pár rokov. No občas aj pre aerolinky.“

Ich rozhovor sa presunul k bezpečnej téme, ktorou bolo lietanie. Dozvedel sa o ňom pomerne veľa, a aj on mu napokon porozprával pár svojich zážitkov, aj keď jeho skúsenosti neboli až také bohaté.

Čas im potom zbehol neuveriteľne rýchlo, a keď sa pripravovali na pristátie, v kokpite už vládla omnoho lepšia atmosféra.

Na zem sa napokon dostali pomerne rýchlo.

„Idem sa postarať o letiskové poplatky,“ povedal kapitán a okamžite aj siahol do svojej peňaženky.

„Okej, ja sa postarám o aktuálne informácie o počasí. A niečo kúpim. Neviem ako ty, ale ja som už hrozne hladný,“ Gareth priam cítil, ako ho ten let po všetkých stránkach nabudil.

„Tak si dáme aj prestávku na jedlo... Máme ešte nejaký čas...“ John pozrel na hodinky a nejaký čas sa ešte dohodovali o tom, kde a kedy sa stretnú.

Potom  sa obaja vybrali za svojimi povinnosťami.

Spokojní s tým ako prebiehala ich cesta aj s mierom, ktorý sa im podarilo aspoň na čas dosiahnuť.