Let 3. kapitola 2/3

 pár: Gareth/John

varovanie: inšpirované "nebezp. letmi" dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré  predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....

Predpokladaný počet kapitol: 10

varovanie: nie som odborník na lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti.  A niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.

 vhodné pre romantikov!

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

venované sanasami

Radšej zanechal všetky konšpiračné teórie a šiel si zaplávať. More malo príjemnú teplotu, takú takmer osviežujúcu a on potreboval zabudnúť na blízkosť kapitánovho tela a na jeho horúce pery. Každá ďalšia vlna ho postupne zbavovala napätia, na chvíľu zadržal dych a potopil sa do toho tichého sveta, ktorý akoby nemal nič spoločné so zvyškom sveta, a keď sa opäť vynoril, uvedomil si, že zrejme musel plávať o niečo ďalej než očakával.

Nebál sa hlbokej vody, ale toto preňho bolo ešte takmer neznáme územie, preto pomerne svižným tempom plával spať.

Do sýtosti si poležal vo vode, a keď sa mu už nechcelo plávať, tak sa len nechával nadnášať vlnami. Bol tak trochu sklamaný, že kapitán tiež nevyužil túto príležitosť. Zrazu pocítil ako ho niečo schmatlo a potiahlo viac dozadu. Na sekundu v jeho mysli zapracovali všetky tie filmy o žralokoch, ktoré kedy videl,  preto sa mu značne uľavilo, keď si uvedomil, že ho to nedrží nikto iný než John. No hneď ako si to uvedomil, bol pustený do vody a trochu sa cez neho prevalila vlna. Do úst mu prenikla časť slanej chuti, no veľmi rýchlo sa zase spamätal. Bol rozhodnutý mu to všetko poriadne vrátiť. Bez problémov sa naňho vrhol a stiahol ho so sebou. Celkom hravo a nenásilne okolo seba krúžili, plávali, ponárali sa a využívali príležitosť na dotyky, ktoré samozrejme absolútne nič neznamenali, bolo to len také bežné poštuchovanie, ako medzi priateľmi.

Aspoň kým neprišla ďalšia vlna a Gareth pocítil ako ho kapitán objal okolo pása. A pod vodou sa dotkol jeho plaviek.

„Zdá sa, že ty sa urobíš už len pri pohľade na mňa...“ pošepol mu John.

Proti svojej vôli sa k nemu privinul bližšie a čakal na ďalšiu vlnu, ktorá ich takmer oddelila.

„Dávaj si pozor, ešte nás obvinia z neprístojného správania...“ schválne sa naňho mračil Gareth, hoci jeho telo by uvítalo, keby mu kapitán pošepkal ešte niečo omnoho zmyselnejšie. Normálne sa tak nesprával, ale blízkosť toho muža bola preňho viac než inšpirujúca.

„Neboj sa, nič také nehrozí.“

Kapitán opustil bojisko a nechal ho tam samého. Pocítil mierny záchvev sklamania, a tak trochu si vyčítal, že ho podpichol. S tým sa však už nedalo nič robiť, svoju príležitosť, už premárnil.

Napokon vyliezol von aj on a  pomaly zamieril späť na svoje miesto. Rozhodne sa vykúpal dosť dobre, a našťastie sa vyhol ďalším neželaným reakciám.

Všimol si, že ho pozorujú kapitánove oči, takmer provokatívne prechádzali po celom jeho tele, až začínal pociťovať túžbu, ktorú by len veľmi nerád opäť prejavoval pred turistami, preto sa len opatrne zdvihol svoju uterák.

§§§

Keď sa napokon dostal do svojej izby, musel uznať, že presne takto si predstavoval príjemnú dovolenku.

Stihol toho dosť veľa za celý deň, no hlavne leňošil a sem tam pokukoval po kapitánovi, ktorý sa nechával obdivovať, no rozhodne sa k nemu už viac nepribližoval, lebo kapitán  očividne nepoučený predchádzajúcimi problémami s dievčatami, si našiel novú obeť. Možno preto sa Gareth napokon vzdal nočného života na ostrove, aspoň počas tohto večera a šiel sa len poprechádzať.

Po príchode na izbu sa napojil na wifi a rozhodol sa kontaktovať šéfa pre istotu cez videohovor, aby mal možnosť sledovať výraz jeho tváre, keď mu bude klásť otázky. Časový posun, ktorý si vypočítal bol práve taký, že by ho mal zastihnúť počas dňa bez toho, aby sa mohol vyhovoriť na to, že volá neskoro. No aj tak trvalo dosť dlho, kým ho zohnal.

„Zdravím, chlapče.“

Na displeji videl usmievavú tvár svojho šéfa.

„Ahoj, Sim. Dnes sa stala taká vec...“ vynechal nepodstatné detaily a povedal mu len o tej žene, ktorá sa záhadne objavila na ostrove presne vtedy, keď aj oni. Pozorne sledoval výraz svojho šéfa, bolo zjavné, že si začínal dávať ruku pred ústa a dusil v sebe smiech. Čo samo o sebe bolo priznaním.

„Rád by som vedel, čo to má všetko znamenať... A čo všetko si vlastne kapitánovi povedal, že sa rozhodol so mnou kamarátiť.“

„Nuž, musím sa priznať,  Gareth, že s našim kapitánom Johnom sú už dlhšiu dobu problémy. Všetci piloti sa mi sťažovali na jeho správanie. V poslednom čase s ním nikto nechcel letieť. Vždy mal tak trochu problematické vzťahy s ľuďmi, ale začínalo to už presadzovať rozumnú mieru. Dúfal som, že ty mi s ním trochu pomôžeš. Pochop, nemôžem ho len tak vyhodiť. Moja ex by mi s tým nikdy neprestala píliť uši.“

„To chápem, ale stále nerozumiem tomu, čo s tým mám spoločné ja? Prečo si myslíš, že práve mňa bude rešpektovať?“ Gareth potreboval, aby mu toho povedal viac a dal mu jasne najavo, že sa neuspokojí s polovičnými vysvetleniami.

„Dokončili ste let, a ak som to z tvojho rozprávania pochopil správne, spoliehal sa na to, že mu pomôžeš s tou ženou. Poslal som ju tam práve preto, aby som zistil ako bude reagovať. Zavolala do našej spoločnosti a ja som neodolal... Skús sa s ním spriateliť a trochu ho povzbuď... Mám toho chlapca naozaj rád a chcem mu len dobre...“ priznal Sim dosť neochotne a dodal ešte:  „Skús to s ním ešte nejaký čas vydržať. Ak mi s ním pomôžeš, budem ti za to veľmi vďačný, lebo inak neviem, ako to s ním dopadne...“

„Neviem, či som práve ja tou vhodnou osobou,“ bránil sa tomu Gareth. Nenajali ho predsa preto, aby riešil Simove problémy s jeho rodinou. No jeho šéf sa takisto len tak ľahko nevzdával.

Skúšal naňho ísť s prosbami a požiadavkami, a mladší pilot ho napokon ubezpečil, že sa pokúsi s ním nejaký čas ostať a uvidí čo sa dá robiť. No ešte sa ani len nespamätal z toho náhleho sľubu, keď začul klopanie na dvere.

Okamžite k nim zamieril.

„Kto je?“ opýtal sa prísne.

Neočakával žiadnu návštevu.