pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
vhodné pre romantikov!
Hodnotenie
venované anonymnej
„Budem... ak inak nedáš....“ žmurkol naňho John.
„Ty si teda...“ hneval sa Gareth, lebo
práve to od neho počuť nechcel, no bolo to omnoho lepšie než, keby sa mu kvôli
takým rečiam otvorene vysmieval. Nikdy presne nevedel, kedy je vhodné niečo
také povedať, niektorí ľudia sa toho hneď zľakli, iní si to zas vyžadovali, ale
John zrejme nepatril ani do jednej z týchto kategórii, čo mu práve teraz
dokázal svojím postojom.
„Úžasný a extra neodolateľný?“
ďalej ho provokoval kapitán.
Začínal si vynucovať mladíkovu
pozornosť jemnými bozkami.
„O tom môžeš len snívať...“ spokojne
ovinul ruky okolo jeho krku a pohodlne sa oňho oprel.
Práve sa ponáral do spánku, keď na
stolíku zazvonil Johnov mobil.
„Neber to...“ zaprosil Gareth.
„Čo ak je to šéf?“
„Tak dobre... ale nepovedz mu, že som
tu...“ opäť privrel oči, pocítil ako sa
John natiahol za mobilom.
„No prosím...“
„Áno, jasné... budeme tam...“
Zaklapol ho.
„O hodinu musíme byť na letisku.
Nastala zmena plánu. Klient chce lietadlo skôr...“
„Sakra!“ uľavil si Gareth, bolo mu
jasné, že ich dovolenka skončila. A už sa tešil na to, čo všetko mohli
ešte spolu zažiť na takom super mieste. Musel si však pripomenúť účel tejto
cesty, ktorý by sa dal za každých okolností označiť ako pracovný. Bolo mu
jasné, že dnes si prezrú lietadlo, šéf im pošle letový plán a opäť to
všetko vypukne nanovo, samozrejme s tým počítal, ale bol celkom rád, že im
ostávalo ešte pár dní... Hlavne teraz, keď sa to medzi nimi tak dobre vyvíjalo.
„Ešte si chvíľu polež. Idem do sprchy
ako prvý...“
John opatrne odhrnul prikrývku
a zamieril do kúpeľne.
Gareth sa potešil pohľadom na jeho
odhalený zadok.
„Počuj, John? Si niekedy ochotný
zmeniť aj polohu?“ opýtal sa ho.
Starší muž vykukol zo sprchy, ešte
nemal pustenú vodu. No výraz jeho tváre hovoril za všetko.
„Nie, zvyčajne nie, ale ak urobím
výnimk,u tak sa to dozvieš ako prvý, ak mi teda pre každý prípad dáš svoje
číslo...“
„Okej, tak ti ho pre istotu nechám.“
Gareth vedel, že je to len ďalší pokus
ako ho trochu podráždiť, no keďže kapitán si o to koledoval, ani on nemienil
len tak ľahko ustúpiť. Uložil sa do kapitánových kontaktov a dúfal, že tam
ostane čo najdlhšie.
Potom ešte chvíľu leňošil
v prikrývkach, ale veľmi rýchlo dostal omnoho lepší nápad, zamieril do
kúpeľne za svojím milencom a zavrel za nimi dvere.
§§§
„Kde ste boli tak dlho, chlapci?“ Sim ich spražil pohľadom, keď
prišli o dve hodiny a pätnásť minút neskôr.
Práve pricestoval z inej zákazky a zastavil sa tu na
letisku. A Gareth skoro vyskočil z kože, keď uvidel jeho kapitána.
„Otec?“
Sim občas aj lietal, ak sa nedalo inak a jeho posádky boli
plne vyťažené, prípadne ak to niekto vzdal, bol nútený postarať sa o to
sám, aj keď bol šéfom svojej vlastnej firmy.
Starší muž si zložil okuliare a pozrel naňho dosť prísne.
„Aj ja ťa rád vidím, Gareth...“
Jeho vlastný kapitán mu upokojujúco položil ruku na chrbát.
„Dobrý deň, pán Lloyd, veľmi ma teší, že vás spoznávam.“
Nasadil formálny tón hlasu a tváril sa sebavedome
a arogantne ako keď po prvý raz stretol jeho.
„Dobrý deň pán...“
„John Barowman.“
Podali si ruky.
Gareth takmer nedýchal od strachu.
Otec sa netváril práve najprívetivejšie a Sim, nahnevaný
kvôli ich meškaniu, sa ho nechystal vytiahnuť z tejto kaše.
Gareth by rád vedel, prečo mu o tomto nepovedal vopred. Veď
sa spolu rozprávali neustále a on nemal ani len poňatia, že zamestnal aj
jeho otca. Nevedel si predstaviť, čo také na to povie mama, že vo svojom veku
opäť vyhľadáva takéto dobrodružstvá.
Toto krátke predstavenie mu aspoň dalo príležitosť na to, aby sa
vydýchal. Hoci tak trochu túžil strčiť hlavu medzi kolená a niekam sa
schovať.
Prepadla ho aj neobytná túžba niekam čo najskôr odletieť.
„Mama vie, že si tu?“
vypadlo z neho po chvíli, keď otec upriamil pozornosť späť naňho.
