17. 1. 2014

Let 5. kapitola 2/3





 pár: Gareth/John



varovanie: inšpirované "nebezp. letmi" dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré  predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....

Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti.  A niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.

 vhodné pre romantikov!



Poznámka: komentáre by sa už teraz mali prestať biť. Lebo som našla taký návod na to, prečo sa to dialo, tak snáď je to už opravené, sama som zvedavá či to zabralo, vraj to spôsobuje nastavenie šablóny pre mobilné zariadenia.


 venované sanasami a anonymnej
§§§

Šéf im odovzdal dokumentáciu týkajúcu sa lietadla a nechal ich osamote, s tým, aby mu okamžite zavolali, keby niečo nešlo podľa plánu. To, že to vôbec nepôjde hladko, bolo zjavné už na prvý pohľad. Obaja piloti sa o tom mali možnosť presvedčiť aj v praxi.
Skúšobný let bol ukončený ešte skôr než začal. Cessna sa síce udržala vo vzduchu, čo bolo pre oboch príjemných prekvapením, ale z palivová nádrž nebola v poriadku a dala to najavo tým, že z nej dovnútra vytiekla určitá časť paliva, čo bolo samo o sebe dosť nebezpečné.
Sim s otcom už boli dávnou preč so svojou Bonanzou, a zrejme ešte stále leteli, preto o tom šéfa zatiaľ neinformovali.
„Neviem, nuž do tejto zákazky sa mi veľmi nechce...“ priznal aj John, keď  sedeli v bare a dali si pohárik na upokojenie.
Gareth zahanbene prikývol. Ešte stále mal pred očami tú svoju reakciu, keď s tým lietadlom pristáli. Obaja boli vonku na čerstvom vzduchu a on pevne objal svojho kapitána.
„Ďakujem... ďakujem...“ mumlal rozrušene.
Starší muž ho od seba musel dosť nešetrne odsunúť, lebo ľudia na nich začali hľadieť a akosi to vôbec nevyzeralo, ako také priateľské objatie typu prežili sme to a sme z toho nadšení.
Lietadlo okamžite poputovalo do rúk mechanikov, ktorí s ním zrejme budú mať kopu práce. Našli aj iné menšie problémy, ktoré sa radšej rozhodli doriešiť, kým neprerastú do niečoho väčšieho. Samozrejme nemali v úmysle nechať opravovať úplne celé lietadlo, ale rozhodne neriskovali to, že do toho niekto sadne a celé mu to tam exploduje, len preto, že niečo mohli opraviť, ale nepožiadali o to.
No on bol stále taký bledý a roztrasený, že ho kapitán pozval na pohárik do najbližšieho baru, samozrejme až potom ako si mechanici lietadlo prevzali a ubezpečili sa o tom, že dostali presné inštrukcie týkajúce sa toho, čo treba opraviť.
 „Ani mne... nevyzerá to dobre...“ Gareth málokedy býval v kokpite nervózny, ale tentoraz bol priam nadšený, že má pod nohami pevnú zem. Najradšej by ju pobozkal, prípadne by ešte radšej vybozkával aj Johna, ale ten bol na letisku medzi toľkými ľuďmi priam ukážkovo chladný a neprístupný. Opäť mal možnosť čeliť tomu jeho povestnému pohľadu, ale k mechanikom bol pomerne slušný, dalo by sa povedať, že na nich skôr pôsobil pozitívne.
John si odpil zo svojho pohára a naklonil sa bližšie k nemu.
„Navrhujem, aby sme počkali, ako dopadnú opravy, ak to bude  veľmi nebezpečné, tak tú zákazku nevezmeme...“
„Dobre, myslím si, že tak to povieme aj Simovi, aby mu to bolo jasné...“  Gareth bol ochotný trochu pokúšať osud, ale bol príliš mladý na to, aby všetko skončilo len kvôli technickej chybe starého lietadla.
„A čo ten letový plán, ten sa ti pozdáva?“ opýtal sa ho John.
„Nie je najhorší, zrejme taký ako zvyčajne, ale s tým lietadlom aj tak ešte bude problém... Ktovie čo všetko sa na ňom ešte pokazí...“
 Ešte prebrali pár veci a napokon sa naozaj zhodli na tom, že sa zariadia podľa toho, ako bude to lietadlo reagovať po opravách.
Cestu mohli kedykoľvek prerušiť aj v polovici, no potom by to zrejme musel prevziať šéf. John mu povedal, že Sim je v tomto zmysle tak trochu nekompromisný šialenec a doručí všetko, aj keby to tam mal dotiahnuť na svojom vlastnom chrbte. To ho ktovieako nepotešilo, keďže nechcel, aby si otec sadol práve do tohto lietadla, bolo mu jasné, že by aj on bol taký blázon a šiel by s ním.
§§§
Popoludnie chlapci opäť trávili na pláži. Užívali si slnko a more a prevažne len oddychovali a zhovárali sa o všeličom možnom. Od bezpečnej témy zvanej lietadlá, k nebezpečnejšej témam týkajúcich sa rôznych. Užívali si príjemnú atmosféru na ostrove a večer si boli aj zatancovať do jedného z miestnych klubov.  Rozhodne tam vzbudili dosť veľkú pozornosť.
Dostali aj návrhy do trojky, Gareth sa kvôli tomu dosť červenal, keďže niečo také si nedovolil ani len doma. Skrátka nebol ten typ. A kapitán ten sa len bavil na jeho rozpakoch a nechal ho rozhodovať o tom, kto sa k nim dostane a kto nie. Bavili sa dlho do neskorej noci, keď sa vrátili, každý poputoval do svojej vlastnej postele. Aspoň na chvíľu, aby to tak vyzeralo, že ich používajú, až neskôr kapitán prišiel do jeho izby.
„Doleteli v poriadku?“ opýtal sa hneď ako prekročil prah dverí.
Gareth si nervózne okusoval pery. Nedávno skončil hovor so Simom. Ten nebol nadšený z toho, že Cessna je až v takom zlom stave a sľúbil, že ich nebude do ničoho nútiť. Ich nie, pretože sú preňho ako rodina.
„Áno, Sim aj otec došli v pohode. Ich lietadlo malo síce menšie problémy s podvozkom, ale našťastie sa zasekol vonku a nie vo vnútri...“ tlmočil mu aj ďalšie z jeho slov, a aj na Johna toto vyhlásenie rozhodne urobilo dojem.
„Asi sa bojí mojej matky, raz keď som mal menšiu haváriu, takmer ho zodrala z kože...“
„Bolo to vážne?“ opýtal sa Gareth.
Kapitán si ho privinul k sebe.
 „Prestal fungovať motor, museli sme vyhlásiť stav núdze... Pri pristátí som si trochu udrel hlavu a skončil som v nemocnici...Mame som to vtedy ani nechcel hovoriť, ale nebol som pri vedomí, tak to z neho dostala a riadne naňho nakričala.“