pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+
vhodné pre romantikov!
venované Lilith
§§§
Na
druhý deň...
„Kde si bol doteraz?“ privítal ho kapitán, ktorý už nejaký čas
robil predletovú kontrolu sám.
A jeho nálada bola zrejme ovplyvnená aj tým, že jeho kopilot prišiel
k lietadlu na poslednú chvíľu, celý rozstrapatený a úplne zadychčaný.
No zrejme nemal toľko odvahy, aby ho prišiel osobne vytiahnuť z postele,
namiesto toho mu vyzváňal, ale Gareth to nepočul, lebo si večer zabudol prepnúť
mobil z tichého režimu.
„Prepáč, zaspal som...“ priznal
zdrvene.
Hneď počas prvého pracovného dňa mu
chcel ukázať, že si vie zachovať svoju profesionalitu. A dopadlo to presne
naopak. No nebol ten správny čas na to, aby to teraz ľutoval.
Zložil si batoh do lietadla, zatvoril
dvere a obrátil sa k nemu, pripravený splniť akékoľvek požiadavky.
Kapitán si ho zamračene premeral.
„Hlavná vec, že si už tu... ale... Máš zle
pozapínané gombíky na košeli...“
zamumlal John nespokojne.
Gareth chcel otvoriť ústa
a povedať mu, kam si môže tú svoju kritiku hneď z rána strčiť, ale
nedostal sa k tomu, lebo pocítil ako sa k nemu kapitán naklonil
a šikovne mu porozopínal košeľu.
„Takto predsa nemôžeš nikam
odletieť... Ukáž nech to napravím...“
Každý jeden gombík p starostlivo zapol
a on naňho len bezmocne hľadel. Bál sa tých jeho starostlivých dotykov,
lebo jeho telo malo na celú vec samozrejme iný názor než hlava... Prial si, aby
ho jednoducho mohol od seba odsunúť, ale pochopil, že také ľahké to nebude.
S každým ďalším zapnutým gombíkom narastal jeho hnev.
A skôr než stihol sám seba
zastaviť, zrazu sa prichytil pritom ako hovorí: „Prečo sa o mňa tak
staráš, keď ti na mne vôbec nezáleží?“
Znelo to ako reči nejakej žiarlivej
ženskej, preto sa za to samozrejme okamžite zahanbil. Mal by sa sústrediť
lietadlo a nie na ventilovanie svojej vlastnej frustrácie.
„Záleží mi na tebe, Garry...“ povedal
John.
To od neho vôbec neočakával.
Predpokladal, že mu poskytne jednu z tých ironických odpovedí a potom
ho naženie do práce, ale aj on sa dnes tváril akosi kajúcne. Nič to však
nemohlo zmeniť na tom, čo si povedal dnes ráno, obrátiť list, zabudnúť na
všetky tie nezmysly a starať sa výlučne o seba a svoju prácu.
No všetko to pevné odhodlanie akosi
vždy stroskotalo pri pohľade do jeho očí.
Dokázali ho vždy tak zasiahnuť
a on v nich vždy nachádzal niečo nové, no dnes si prial, aby naňho
opäť hľadel ako na cudzieho človeka, prelietavacieho pilota, ktorý môže byť len
jeho dobrým známym prípadne kamarátom.
Tak by to v ideálnom prípade malo
byť, ale on to nevydržal. Ich pohľady boli ako zakliesnené do seba.
„Ako veľmi ti na mne záleží, John?“
opýtal sa.
Pocítil ako sa jeho telo pohlo vpred
a potom urobil niečo, kvôli čomu si zrejme bude neskôr poriadne nadávať.
Rozhodne v tej rannej káve, ktorú
na rýchlo do seba vlial, niečo muselo byť, inak si nevedel vysvetliť to, ako
bol schopný niečoho takého.
Objal ho okolo krku a pobozkal
ho.
Pocítil ako ho pery druhého muža
okamžite prijali.
Bolestne zalapal po dychu, keď sa od seba
odtrhli.
Museli to urobiť, lebo inak by zrejme
nedokázali prestať.
Neboli práve na mieste, kde by takáto
aktivita mohla byť vhodná, no stačil len ten krátky dotyk a vedel, že je
opäť stratený.
„Čo si to so mnou urobil?“ pošepol mu
John.
Gareth položil ruku na jeho hruď.
Kapitánovo srdce cítil tak intenzívne ako svoje vlastné.
„Nič iné len to, čo ty spôsobuješ
mne... Tak mi povedz, s čím ti môžem pomôcť... a ja to urobím...“
„Potrebujem, aby si...“ začal kapitán,
ale nemohol vetu dokončiť, nie keď mal pred sebou takého pokušiteľa.
„Áno, čo také?“ Gareth zdanlivo
chladne odtiahol ruku. Cítil, že má situáciu pevne v rukách. A tešil
sa na to, ako ho bude po celý čas dráždiť. Nedopraje mu ani chvíľu pokoja,
aspoň kým budú na zemi.
„... so mnou prešiel kontrolný
zoznam...“ John nadviazal radšej na
pracovné záležitosti, ale ani to ho nemohlo natrvalo zachrániť.
Gareth sa uškrnul.
„Samozrejme, že ti s tým rád pomôžem...“
Odstúpil od neho, pripravený pustiť sa
do práce.
