pár: Gareth/John
varovanie: inšpirované "nebezp. letmi"
dokumentom, pilotské, romantika, dobrodružné
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Obsah: John má za úlohu prepraviť malé lietadlo, ktoré predal jeho dobrý známy, k novému majiteľovi. Čaká ho dlhá cesta, po náročnej trase a nový kopilot, ktorý ho už od začiatku riadne štve. Gareth takisto nie je nadšený svojím novým kolegom, a poriadne to medzi nimi iskrí už na zemi :D Kvôli poruche lietadla musia neplánovane pristáť v menšom mestečku, v ktorom sa zdržia pár dní... Podarí sa im tam zohnať len jednu izbu, čo ich oboch poriadne irituje, ale napokon sa zmieria s tým, že inak by im nevystačili peniaze na ďalšiu cestu....
Predpokladaný počet kapitol: 10
varovanie: nie som odborník na
lietanie a veci s tým spojené, za svoj zdroj považujem sériu dokumentov
letecké katastrofy, a dokumenty nebezpečné lety. Preto sa v mojom podaní
lietania a vecí s tým spojené môžu vyskytnúť chyby, a nepresnosti. A
niektoré veci si budem prispôsobovať podľa seba. To len tak na okraj.
18+
vhodné pre romantikov!
Hodnotenie
venované Sanasami a Lilith.
Počas tých štyroch dní, ktoré strávili
lietaním a pristávaním na rôznych letiskách, medzi sebou udržiavali skôr priateľský odstup.
Aspoň John sa o také niečo
snažil, Gareth prekonával samého seba, provokoval a zvádzal, vždy, keď sa
dostali na zem, s obľubou ho takto mučil, a potom sa odobral späť do
svojej izby. Zvyčajne aj okamžite zaspal, keďže mali za sebou náročné hodiny
v kokpite, a teraz keď sa trochu viac spoznali, si začali riadenie
medzi sebou striedať. John mu
prenechával aj viac možností na pristávanie. V Macape to trochu prehnal s rýchlosťou
a museli opakovať priblíženie, ale Cessna na druhý pokus napokon pristála
bez väčších problémov.
Dni plynuli tak trochu v rovnakom
duchu, aspoň on to tak vnímal, hlavne vtedy, keď svojmu kapitánovi nemilosrdne
zaklápal dvere pred nosom, a vyhováral sa na to, že ráno budú musieť skoro
vstávať.
Všetko bolo naplánované tak, aby
s Cessnou nemuseli pristávať v noci a vyhýbali sa aj búrkam
a podobným záležitostiam, keďže to by tá starká zrejme naozaj nezvládla.
Zatiaľ to šlo prekvapivo dobre.
Predpokladal, že to takto hladko pôjde
až do doručenia toho nešťastného lietadla do Porto Alegre, kde naňho už dosť
dlho čakal klient.
No Cessna si tesne pred pristátím
v Goianii postavila hlavu a opäť sa vyskytol pomerne vážny technický
problém. Preto im neostalo nič iné, len pristúpiť k ďalším opravám
a nahlásiť Simovi, že nešťastná Cessna svoj ťažký zadok zrejme zdvihne až
o päť dní.
Niekoľko hodín po pristátí sedel vo
svojej malej hotelovej izbe a rekapituloval si v hlave udalosti
posledných dní.
Nemal chuť nikam ísť, bol rád, že sedí
na zadku a môže sa poriadne najesť. Ani na to mu počas nabitého programu
neostávalo dosť času.
Sedel na malom balkóne a dával si
raňajky, opäť len niečo ľahké a žiadnu miestnu špecialitu, ale skôr
pečivo, ktoré by zrejme uprednostnil aj doma.
Práve si vkladal do úst ďalší kúsok
sladkého rožku, keď pocítil ako sa dvere vedúce na balkón otvorili.
„Už máš izbu?“ opýtal sa Johna.
Kapitán naňho vrhol jeden z tých
svojich povestných pohľadov.
„Isteže mám,“ vyhlásil sebavedome.
Na recepcii vznikol akýsi zmätok, vyzeralo
to tak, akoby mali zarezervovanú len jednu izbu, aj keď Sim im sľuboval, že
ubytovanie im vybaví tak, aby boli obaja spokojní. On už vedel ako to tu chodí
a kde možno nájsť pomerne slušné ubytovanie za primeranú cenu, keďže izby
im platil on, bolo to len v jeho záujme, aby boli so všetkým spokojní.
„Aké máš číslo izby?“ opýtal sa
zdanlivo ľahostajne.
„365A.“
Gareth si nasmeroval ďalšie sústo do
úst, ale kvôli tej informácii netrafil.
„To je predsa moja izba!“ vyhlásil
takmer dotknuto. A začínal sa tak trochu báť, že teraz mu to všetko len
tak ľahko neprejde. Mal na to dôvod, po celý čas Johna nemilosrdne zvádzal
a práve teraz mali byť päť dní zavretí na jednom mieste. To bolo už samo
o sebe problematickou komplikáciou.
„Naša izba. Povedal som im, že môžeme
ostať spolu,“ poznamenal John pokojne,
akoby vôbec o nič nešlo.
Mladší pilot naprázdno prehltol.
A tentoraz už rožok pustil úplne, lebo tušil, kam sa práve teraz uberajú myšlienky
jeho kolegu.
„To ako tu? So mnou... na jednej
posteli?“
„Áno, presne tak, aspoň ušetríme na
letiskové poplatky, Sim už aj tak soptí, kvôli tejto našej Cessne.“
„Ale to...“ zamračene si ho prezeral.
Takto to predsa nezvládne. Nemôže
s ním ostať v jednej izbe? To predsa nepôjde! Rozrušene naňho hľadel.
John sa k nemu naklonil.
„Nemusíš sa ma báť...“ pošepol mu.
Zachvel sa a odplašil ho od seba,
akoby sa bál, že ho uhryzne.
Kapitán si lenivo vyzliekol tričko.
Gareth sa naňho prilepil pohľadom.
Nie, nemôže také veci robiť pred ním?
Lebo sa neudrží a ...
Jeho výraz hovoril za všetko
a a kapitán mu mienil oplatiť jeho niekoľkodňové mučenie.
„Ale čo tu budeme robiť tak dlho?
Nikdy predtým som tu nebol a vôbec sa tu nevyznám...“
Gareth bol vďačný za to, že balkón je
odokrytý a na nižšom poschodí, inak by zrejme nevydržal a dotkol by
sa ho ako prvý.
„Netuším, naozaj nemám poňatia, čo sa
tu dá robiť...“ Gareth predstieral
nezáujem no vo vnútri takmer horel, ale nemienil urobiť prvý krok, teraz
prišiel rad na to, aby si kapitán konečne rozmyslel, čo vlastne chce.
